V sobotu 18. februára uplynie sto rokov od narodenia českého režiséra Zdeňka Podskalského. Ako sám hovorieval: „Legraci jsem považoval za své řemeslo.“
Zdeněk Podskalský sa narodil 18. februára 1923 v Prahe, vyrastal v dedinke Malenice v malebnom podšumavskom kraji. V roku 1942 ukončil štúdium na gymnáziu v Strakoniciach. Vo vysokoškolskom štúdiu mohol pokračovať až po oslobodení. Študoval sociológiu a estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe (1945 1949), súčasne bol v rokoch 1947 1950 študentom réžie na pražskej Filmovej akadémii múzických umení. Štúdium zakončil v roku 1954 ašpirantúrou na vysokej filmovej škole v Moskve (VGIK).
Zamestnal sa v televízii, no prvé skúsenosti s filmovou tvorbou získaval už počas štúdií, keď vytvoril niekoľko krátkych snímok. Jeho filmovou premiérou bola komédia Medzi nebem a zemí (1958). Priaznivý ohlas mu priniesla ďalšia snímka Kam čert nemůže (1959), kde hlavnú dvojicu vytvorili Miroslav Horníček a Jana Hlaváčová. Ocenenia získal na medzinárodnom televíznom festivale (MTF) v egyptskej Alexandrii a v Monte Carlo za televízny film Ztracená revue (1962).
Po menej známych filmoch Spadla z měsíce (1961) a Einstein kontra Babinský (1963) nakrútil Podskalský divácky obľúbenú komédiu Bílá Paní (1965), v ktorej mágia z dávnej minulosti utrpí prudkú zrážku s komunistickou ideológiou. K úspechu filmu prispelo hviezdne obsadenie (Vlastimil Brodský, Rudolf Hrušínský, Miloš Kopecký a mnohí ďalší), ale tiež skvelý scenár plný vtipov, ktoré zľudoveli.
Osudy notorického záletníka v podaní Vlastimila Brodského so značnou dávkou grotesknosti vykresľuje film Ženu ani květinou neuhodíš (1966). Nasledovala snímka Muž, který stoupl v ceně (1967) s Jozefom Kronerom v hlavnej roli a v tom istom roku aj prvá časť príbehov o zvodcovi Alfonzovi Karáskovi pravdaže ani Karáska nemohol hrať nik iný než, Miloš Kopecký.
To však už Podskalský mieril k vrcholu svojej tvorby, zmienenej komédii Světáci. Príbeh troch robotníkov, ktorí to chcú „roztočiť“ v nočnej Prahe bol hereckým koncertom hlavných i vedľajších protagonistov. Mužskú trojicu stvárnili Jan Libíček, Vlastimil Brodský a Jiří Sovák, dámsku zostavu tvoria Iva Janžurová, Jiřina Jirásková a Jiřina Bohdalová. A sekundujú im také esá ako Oldřich Nový.
V duchu absurdity sa niesla čierna komédia Ďábelské líbánky (1970), po historickom námete siahol Podskalský v muzikáli Noc na Karlštejně (1973). O rok neskôr nasledovala kriminálna komédia Drahé tety a já. Režisér sa začal venovať aj televíznej tvorbe. V roku 1978 pod jeho supervíziou nakrútil komédiu Kulový blesk režisér Ladislav Smoljak podľa scenára Zdeňka Svěráka. S cimrmanovskou dvojicou potom Podskalský spolupracoval na svojej komédii Trhák (1980).
Jeho špecializáciou boli aj zábavné programy k dodnes známym patrí napríklad relácia Možná přijde i kouzelník, na ktorej sa podieľal. Ako herec sa Podskalský mihol vo filmoch Postřižiny (1980), Jára Cimrman, ležící, spící (1983) či Velká filmová loupež (1986). Je autorom mnohých fejtónov a posmrtne v roku 1998 vyšla jeho autobiografia s názvom Lásky a nelásky aneb Není tam nahoře ještě někdo jinej? Životom ho sprevádzali dve ženy, manželka prekladateľka Tamara Podskalská a herečka Jiřina Jirásková ako priateľka a družka.
Režisér Zdeněk Podskalský zomrel 29. októbra 1993 v Prahe vo veku 70 rokov. Pochovaný je v Maleniciach.
