Chcel nakrútiť napríklad veľký historický epos o Veľkej Morave, no stratil producenta. O Svätoplukovi už predtým režíroval dokonca operu a to na javisku Slovenského národného divadla (ale aj Suchoňovu operu Krútňava, 1999). Vo filme o Svätoplukovi chcel „poodkryť našu históriu, vytvoriť film, ktorý by o nás povedal viac svetu. Aby sa stredoeurópsky divák dotkol svojich koreňov. Aby ho náš spoločný príbeh rozplakal aj rozosmial i prebudil jeho premýšľanie. Aby sme si z neho odniesli hrdosť, že sa v tomto priestore narodili,“ povedal vtedy v rozhovore pre Pravdu.
Čítajte viac Zomrel velikán slovenského filmu Juraj Jakubisko
Juraja Jakubiska nazývajú Fellinim východu, preto som sa musela spýtať, čo majú podľa jeho mienky spoločné. ,,,Snovosť. Obaja radi snívame a vymýšľame si svoj svet, ktorý sa vnára do našich filmov. A barokovosť filmového rozprávania. Ako študent som viac miloval filmy Antonioniho, no neskôr som zistil, že nie som „antoniovec“, ktorý je výtvarný, ale chladný. Moje videnie sveta je barokové, moje filmy sú nabité nielen snami, ale i tým, čo som videl a zažil.
Čítajte viac VIDEO: Posledným Jakubiskovým filmom ostane Perinbaba a dva svety. Čo o ňom povedal samotný režisér v rozhovore pre Pravdu?
Celý život som sa riadil príučkou: Juraj, divák ti odpustí všetko, len nie nudu! Ak máte dobrý nápad, napíšete dobrý scenár a môžete nakrútiť i dobrý film. Ale ak máte zlý nápad, veziete sa do záhuby ako po schodoch na mydle a zastavíte sa až vo filmovom pekle," vyznal sa legendárny slovenský režisér, keď spomínal, ako mu Fellini dal na hlavu svoj klobúk a povedal: Juraj, ty si ako môj brat!
Čítajte viac Juraja Jakubiska som poznala ešte bez klobúka
Pre Juraja Jakubiska filmové triky neboli samospasiteľná exhibícia technických vymožeností, ale prostriedok k rozletu jeho umeleckých vízií, výtvarnosti a štylizácie reality. „Dobrý film by mal byť ako víno, ktoré čím je staršie, tým je lepšie, teda aj pre ďalšie generácie. Ako Sedím na konári a je mi dobre, alebo Tisícročná včela, ktorá vo vás aj po rokoch niečo rozsvietia. V tom je zmysel každého umenia i filmu. Mali by náš život obohatiť, pretože bohatstvo, ktoré preferuje terajšia doba, neznamená nič…,“ povedal.
Čítajte viac Juraj Jakubisko: Divák odpustí všetko, len nie nudu
Samozrejme, nedalo mi nespýtať sa na legendárnu československú filmovú novú vlnu 60. rokov, ktorá vyniesla na výslnie aj režiséra Jakubiska. „Myslím, že my sme posunuli vývoj filmu nielen v Československu. Priniesli sme nové videnie, experimentálny jazyk. Prišli sme na to, ako môžeme rozprávať vo väčšej skratke, ako inak pracovať s kamerou a tak ďalej. Keď sme ukázali svoje filmy svetu, bol nesmierne prekvapený, že za železnou oponou vzniká niečo také ohromné. A nám to dodávalo obrovskú silu. Dnes vo filme chýba poctivá remeselná práca,“ reagoval Juraj Jakubisko.
Pozrite si fotografie významného slovenského režiséra Juraja Jakubiska, ktorý domácu kinematografiu formoval už od 60. rokov.
Keď spomínal na svojho spolužiaka z FAMU Jiřího Menzela, vraví: „Žili sme spoločným životom, stále sme sa bavili o umení, jedli sme doslova z jedného taniera, nazerali sme si do šuplíkov aj do hláv, kde sa nám rodili nápady, Hoci navonok vyzeral stroho a intelektuálne, vedel vniesť do filmu hravosť a humor, diváka v kine vždy rozveselil,“ povedal Jakubisko o Menzelovi.
Pieseň do Jakubiskovho posledného filmu Perinbaba a dva svety zložil a naspieval Miro Žbirka, volá sa Slovenská. Meky odišiel do umeleckého neba ešte skôr, no v roku 2020 ešte spomínal na vzájomnú spoluprácu s režisérom takto: "Juraj Jakubisko ma zobral ku sebe a ukázal mi "obrázky“, ako on tomu hovorí, niečo mi o tom filme povedal a ja som sa tým nechal inšpirovať. Jeho režisérsky rukopis všetci poznáme, ako chlapec som obdivoval jeho filmy ako Kristove roky a novú vlnu, ale nikdy mi nenapadlo, že raz by som mu mohol do filmu nejako prispieť. Trocha ma tým vystrašil, ale nechcel som ho sklamať.
Juraj má veľmi silné výtvarné cítenie a pravdepodobne to ma inšpirovalo k textu, akoby ma naviedol. Zároveň to ovplyvnila aj situácia, keď sa zatvorili hranice a ja som zistil, že odrazu nemôžem ísť do Bratislavy. S týmito pocitmi a Jakubiskovými obrázkami vznikla Slovenská a teší ma, že sa Jurajovi Jakubiskovi pozdávala," povedal Miro Žbirka v rozhovore pre Pravdu.
„Šíri sa neistota a to ani umeniu nepraje. Podobá sa to neistote, akú som zažíval ako dieťa počas vojny,“ hovoril režisér Jakubisko, v tom čase o pandémii. Ako to hovorí syn Pichandu v Tisícročnej včele – Keď zbrane rinčia, múzy mlčia. Tulák Gagoš v tom istom fime dodal: Na vojnu treba tri veci: peniaze, peníze a peňeži. Do videnia v lepších časoch, priatelia, povedal by dnes.
