Český portál ďalej píše: "Klaus v katedrále svätého Víta okrem iného vyhlásil, že „Jurajovu veľkosť uznávali i mnohí jeho kolegovia. Po jeho úmrtí jeden zo súčasných českých režisérov napísal, že mu nikto z nás nesiaha ani po členky. To sa i ako nadsádzka povie len málokedy a len o málokom…
Klaus vo svojom preslove pripomenul, že Jakubisko tvoril i za komunizmu. „Nenatáčal v ňom ale žiadne prorežimné agitky. Odcitujem jeden jeho film, ktorý nie je z jeho najslávnejších. Jeho Postav dom, zasaď strom bolo niečo iného než Kdo hledá zlaté dno (réžia Jiří Menzel, pozn. red.),“ cituje český portál z prejavu Václava Klausa.
Čítajte viac Z malej dedinky na východe Slovenska na filmové výslnie: Aká bola životná cesta Juraja Jakubiska?
Bývalý český prezident podľa cnn.iprima v preslove tiež ocenil, že Jakubisko neemigroval. „V roku 2005 v jednom časopise na otázku, prečo neemigroval v dobe, keď tu mal problémy, ale po celom svete dostával významné ocenenia, reagoval slovami: ,Vedel som, že keď odtiaľto zdrhnem a raz režim padne, nebudem mať morálne právo tu robiť filmy.‘ To bol úplne úžasný výrok. Je to už skoro 20 rokov, ale tento výrok vyjadrujúci Jurajovu mimoriadnu čistotu a opravdivosť nesmie byť zabudnutý,“ oznámil Klaus.
Tým však zároveň akoby očiernil Jakubiskových kolegov, vynikajúcich režisérov, ktorí napríklad emigrovali ako Miloš Forman či priamo napadol Jakubiskovho súputnika Jiřího Menzela – a tým popudil režiséra Jana Hřebejka, ktorý bol na smútočnom obrade tiež hosťom.
Foto: ČTK / Krumphanzl Michal
"Skutočne málokomu asi napadne, aby si ako rečník nad rakvou významného umelca Juraja Jakubiska kopol do jeho významnejších mŕtvych kolegov (Menzela, ale i Formana, Němca, Passera…),“ napísal na Twitteri Hřebejk s tým, že človek „nemá mať pochybných kamarátov“.
Režisér Jan Hřebejk je pritom Jakubiskovým obdivovateľom. V deň poslednej rozlúčky sa pre ČT vyznal, že práve vďaka Jakubiskovi začal točiť filmy, lebo uňho videl, že aj v Československu sa dá robiť svetový film.
Čítajte viac Vytvoril bizarný svet, ktorý sa stáva realitou. Pohreb najväčšieho slovenského režiséra Juraja Jakubiska bol cirkevný a súkromný
O Jiřím Menzelovi sa sám Jakubisko svojho času pre Pravdu vyjadril slovami: „Boli sme spolužiaci na FAMU, žili sme spoločným životom, stále sme sa bavili o umení, jedli sme doslova z jedného taniera, nazerali sme si do šuplíkov aj do hláv, kde sa nám rodili nápady, pomáhali sme si, dokonca som strihal jeho absolventský film. Boli to krásne chvíle, keď sa nám zdal život nekonečný a tešili sme sa, že nás čaká plno invenčnej práce.“
„Spoločne, sediac vedľa seba, v rovnakej chvíli sme pozerali tie isté filmy, a každý z nás ich videl inak. Každý z nás, pritom kráčal iným smerom. Všetci, čo sme vzišli z FAMU, sme neustále spolu komunikovali a spolupracovali. Pritom každý z nás, tak ako dirigent, ktorý keď hrá na husliach, v orchestri si dáva bližšie k sebe husle, inklinoval k inému filmovému jazyku, inému žánru a inému spôsobu práce. Menzel mal väčší vzťah k herectvu, tak si dal vo svojom filmovom „orchestri“ do popredia prácu s hercom. Vo svojich filmoch aj hral, tak ako ja som zas vo svojich robil kameru. Na rozdiel od mnohých kolegov novej československej vlny nepísal vlastné scenáre, ale vedel si nájsť svojich autorov, akým bol napríklad i Hrabal a skvele ich témy a príbehy režijne až autorsky spracoval. Hoci navonok vyzeral stroho a intelektuálne, vedel vniesť do filmu hravosť a humor. Boli režiséri, pri ktorých sa pri nakrúcaní celý štáb váľal od smiechu, ale diváci v kine sa ani neusmiali. U Jirku to platilo naopak. Jeho precízna, detailná práca s hercom, nekonečné skúšanie, ktoré sa dnes pri nakrúcaní vytráca, vždy prinieslo svoje ovocie. On vždy diváka v kine rozveselil. Menzel bol môj priateľ. Odišiel. A ja už ostávam jediným pamätníkom československej novej vlny,“ vyznal sa Juraj Jakubisko v roku 2020 v reakcii na úmrtie svojho kolegu a priateľa.
Čítajte viac Juraj Jakubisko: Divák odpustí všetko, len nie nudu
