Prvý román, v ktorom sa objavil legendárny špión, Casino Royale, vyšiel 13. apríla 1953 a posledný Chobotnička a Dych života vydali v júni 1966. Bola to doba, keď umelci ešte nemuseli dbať na rovnoprávnosť, politickú korektnosť a zvažovať chúlostivosť použitých slov. Časy sa však zmenili a „cancel culture“, ako „očistu“ nazývajú vo svete, zasiahla i svet Jamesa Bonda.
Čítajte viac Z populárnych detských kníh odstránili slová ako tučný či čierny. Salman Rushdie protestuje
„Niektoré rasistické slová, ktoré by dnes urážali ľudí a kazili pôžitok z čítania, sme upravili,“ vysvetlila spoločnosť Ian Fleming Publications, ktorá vlastní autorské práva na knihy s agentom 007.
Vo všetkých románoch bude teraz upozornenie, že vznikli v dobe, keď boli ešte bežné výrazy a postoje, ktoré by už moderní čitatelia mohli považovať za urážlivé. Úpravy vraj urobili tak, aby sa čo najviac približovali pôvodnému textu a času, v ktorom sa dej odohráva.
Očista alebo cenzúra?
Zmeny sa týkali najmä hanlivého výrazu „neger“. Fleming ho používal dosť často, ale v novej verzii ho nahradili výrazom „černoch“.
V druhej bondovke Žiť a nechať zomrieť z roku 1954 tajný agent Jej veličenstva zase opisuje Afričanov obchodujúcich so zlatom a s diamantmi ako „chlapíkov, ktorí celkom dodržujú zákon, okrem prípadov, keď sa príliš opijú“. Zmienka o ich sklone k alkoholizmu po novom zmizne a zostanú z nich iba „chlapíci, ktorí celkom dodržujú zákony“.
Úpravám sa nevyhla ani Bondova návšteva v nočnom klube v newyorskom Harleme. „Počul, ako publikum lapá po dychu a chrochtá ako prasatá pri koryte,“ vykreslil pôvodnú scénu Fleming.
Keďže bol však Harlem v tom čase hlavne štvrťou černochov, prepisovatelia to vyhodnotili ako nevhodné. Ich nový opis prostredia preto pôsobí oveľa nevinnejšie: „Bond cítil elektrické napätie v miestnosti.“
Z rovnakého románu úplne vyškrtli aj úryvok, kde bol svedkom hádky černošského páru v harlemskom dialekte. V ďalších knihách sa zase isté opisy osôb zmenili tak, aby sa nedala zistiť farba ich pleti, hoci pri čítaní originálu o tom neboli pochybnosti.
Spoločnosť Ian Fleming Publications pritom tvrdí, že úpravy amerického vydania Žiť a nechať zomrieť v minulosti schválil samotný autor. Ako uviedli pre britský denník The Daily Telegraph, prezreli text pôvodných bondoviek a rozhodli sa, že budú nasledovať jeho príklad.
Čítajte viac Agent 007 má povolenie zabíjať už 60 rokov, teraz sa hľadá nový herec
„Pozreli sme sa na výskyt rasistických výrazov v jeho knihách. Odstránili sme niekoľko jednotlivých slov alebo sme ich vymenili za také, ktoré sú dnes prijateľnejšie, no zodpovedajú obdobiu, v ktorom boli knihy napísané,“ zdôvodnili vydavatelia.
Ich rozhodnutie však mnohí označujú za cenzúru. A ako postrehol americký týždenník Time, pri úpravách bondoviek ani nepoužívali rovnaký meter.
Zatiaľ čo horlivo odstraňovali „rasisticky“ podfarbené výrazy týkajúce sa černochov, k iným etnickým menšinám až takí ústretoví neboli. Napríklad ku kórejskej postave Oddjob vo Flemingovej siedmej knihe Goldfinger z roku 1959.
Foto: SITA/AP, VIVIEN
Nepriateľ žien
Kritika sa zniesla i na to, že novodobí „cenzori“ síce zjemnili jazyk bondoviek ohľadom rasy, zato v nich však pokojne nechali odkazy na násilie voči ženám či rôzne sexistické narážky.
Fleming v dielach spomína napríklad „sladkú vôňu znásilnenia“, hovorí, že ženy nie sú schopné vykonávať prácu mužov, alebo že homosexualita je „postihnutím“. Všetky tieto zmienky v jeho knihách zostali.
Na rozdielny prístup pri „očiste“ poukázala i austrálska feministická spisovateľka Clementine Fordová. Dospela k záveru, že zmeny v týchto románoch sa robili tak, aby vyšli v ústrety novej dobe, no súčasne zachovali obľubu hlavného hrdinu.
Čítajte viac Zakážu Vinnetoua? Mayovky sú vraj rasistické
„Vzhľadom na to si treba položiť otázku, prečo sexizmus a odľudštenie žien Bondovi zjavne neškodia, ale, naopak, pokladajú sa za súčasť jeho šarmu,“ citoval Fordovú časopis Time.
Jeho redaktorka Eliana Docktermanová už v roku 2021, keď s filmovaním bondoviek skončil herec Daniel Craig, napísala, že táto postava má za sebou históriu znásilňovania a zneužívania žien. „Generácie mužov naučila, že mizogýnia je cool,“ zhodnotila.
Foto: Cineliz / Allpix Press / Profimedia
To, že agent s povolením zabíjať nie je ideálom džentlmenstva, je však známe už dávno. Írsky režisér Terence Young, ktorý nakrútil prvé filmy o Bondovi v rokoch 1962 až 1965, už vtedy usúdil, že je to „odporný chlapík, sadista a bezočivec, ktorý sa k ženám správa ako podliak“.
Túto stránku jeho osobnosti však Flemingovi dedičia neriešili. Upravené romány s populárnym hrdinom by mali vyjsť už v apríli pri 70. výročí jeho zrodu. Ktovie, ak raz „cenzori“ uznajú aj oprávnenosť feministickej kritiky, možno bondovky opäť prepíšu, aby vyhoveli potrebám modernej doby.
| James Bond v románoch Iana Fleminga |
|---|
| Casino Royale (1953) |
| Žiť a nechať zomrieť (1954) |
| Moonraker (1955) |
| Diamanty sú večné (1956) |
| Srdečné pozdravy z Ruska (1957) |
| Doktor No (1958) |
| Goldfinger (1959) |
| Veľmi dôverné (1960) |
| Thunderball (1961) |
| Špión, ktorý ma miloval (1962) |
| V tajnej službe Jej veličenstva (1963) |
| Žiješ len dvakrát (1964) |
| Muž so zlatou zbraňou (1965) |
| Chobotnička a Dych života (1966) |
