Nový český seriál Volha vyvolal súboj názorov

Cyklus Volha (názov je zvolený podľa značky auta a má aj ďalší význam) sa odohráva v období socializmu. Je fiktívny, ale prináša na obrazovky rôzne známe situácie a aj tváre. V niektorom z ďalších dielov si vraj zahrá aj mladý Karel Gott, ktorý je do obrazu vmontovaný pomocou modernej techniky. Bude dokonca sedieť v služobnom aute televízie (oná Volga), ktoré šoféruje Standa Pekárek, hlavná postava seriálu. Tento Peky, stvárňuje ho Kryštol Hádek, je človek ochotný urobiť čokoľvek, aby si polepšil. Stane sa aj vodičom vytúženej Volgy, auta, ktorým sa v tom čase vozili najvyšší funkcionári, zvaní papaláši, a populárni ľudia. Šofér Peky túži po Volge ako po luxusnej hračke, ale páči sa mu aj vidina prestížnych pasažierov, ktorých bude voziť.

Utáraný šofér

No práve o tento umelecký mikrosvet v intimite Volgy majú záujem aj eštebáci. V aute sa predsa toho narozpráva a aj udeje! Peky je ideálny informátor. Sám je „ukecaný“, naivný, sebavedomý a bez zábran. Má svoje hriechy aj sny, čiže ideálny donášač. Ani si možno neuvedomuje, do čoho lezie, je pod nátlakom, a tak uzavrie spoluprácu s ŠtB na povestnej Bartolomějskej ulici v Prahe, kde to vyzerá strašidelne. Ďalšie diely ukážu, aký osud mu podpis prinesie.

Foto: ČT

Volha Seriál je adaptáciou rovnomennej knihy Karla Hynie.

V prvej časti seriálu Volha sa rozbehlo mnoho dejových liniek, nastúpila celá plejáda populárnych hercov a to v prekvapujúcich podobách. Aňa Geislerová hrá napríklad režisérku s vtedy módne prepleteným drdolom a zatrpknutým výrazom v tvári. Má totiž na zuboch nasadenú protézu chrupu, ktorá jej mení rysy, aby vyzerala (aj navonok) dostatočne zásadovo a neochvejne. Nakrúca krátke bezvýznamné šoty, ale cíti sa dôležito. (Herečka si vraj chrup odniesla z nakrúcania aj ako suvenír na pamiatku.) Celkom inú úlohu dostala Klára Melíšková (Pekyho matka), je servírkou v pohostinstve štvrtej cenovej skupiny a srší sexepílom. Strieda parochne aj chlapov a má z toho výhody. Takouto biokorupciou sa dá získať aj štátny byt alebo poradovník na auto.

Foto: ČT

Volha Záber zo seriálu Českej televízie Volha.

Pri sledovaní seriálu si divák pripomenie aj to, že televízia nesídlila ešte na Kavčích horách, ale bola roztrúsená po meste, sídlila v rôznych budovách Prahy a robila sa „na kolene“. Celý život bol taký – roztrieštený, chybujúci, s rôznymi nezmyslami, ale aj s posmeškami na to, čo sa deje. V seriáli to napríklad dokumentuje scéna na vrátnici s kontrolou podprseniek. Vrátnik skúša ohmatkaním chrbta (zapínanie), či ich ženy nosia. Ženy sa prekvapene pohoršujú a akoby si ťukali na čelo. Táto scéna tiež vyvolala nesúhlas divákov, ale seriál je podľa knihy a autor Hynie mohol takto obrazne a s humorom vyjadriť v texte absurdnosť vtedajších smerníc slušného správania na pracovisku (nehompáľať prsami!). V tej scénke padne aj meno Mileny Balašovej, čo bola v tých časoch zástupkyňa riaditeľa Čs. televízie Jana Zelenku a preslávila sa tým, ako dávala televíziu do laty. Autor románovej predlohy pracoval v televízii dlhší čas a videl, čo sa dialo, aj čo vymýšľal ľud. Možno si kontrolu podprseniek švejkovsky vymysleli samotní vrátnici.

Územie nikoho

Už v prvej časti seriálu sledovali diváci výjazd štábu Čs. televízie na Posázavie, kde nakrúcali reportáže s pioniermi a robotníkmi. Niektorí diváci považujú tieto – ale aj iné – pasáže za prehnané a nepresné. Je fakt, že šiltovky robotníkov necharakterizovali (ako vyjadril triednu príslušnosť režisér), ale mnohé sedí. Napríklad aj rozbujdošený spôsob života, ktorý sa vtedy rozmohol a ako by mal vyvažovať onú „blbú náladu“ z normalizácie. Bol to únik z reality, nad ktorým aj vtedajšia vrchnosť privierala oči – možno jej vyhovovalo, že je národ trocha potrundžený a tým utlmený. Ľudia sa, skrátka, snažili baviť a prichádzať na iné myšlienky. Tak aj spomínaný televízny štáb v seriáli Volha, len čo vyrazí na „služobku“, začne vyvádzať ako odtrhnutý z reťaze. Služobné auto je zem nikoho. V teréne panuje sex, alkohol, tančeky a práca je len formálna.

Foto: ČT

Volha Záber zo seriálu Českej televízie Volha.

Niektorí diváci v diskusiách pochybujú aj o postave Kryštofa Hádka, že je nepravdivá a prehnaná. Na obhajobu režijného zámeru slúži, že Peky je dosť univerzálna postava. Hádek vytvoril blondiačika, ktorý žiari ako Malý princ, ale je všetkými masťami mazaný. Človeka, ktorému nič nie je sväté, chce si užívať za každú cenu a bez námahy. Takí ľudia sa vyskytujú v každom režime a Hádek hrá Pekyho práve tak, univerzálne. Ako charakter, nie ako výplod doby a v tom sa zatiaľ črtá pozitívum seriálu. Odohráva sa v istej dobe, tá je podaná bizarne, ale tvorcovia sa zameriavajú na ľudské vlastnosti, skúmajú, ako ľudia s dobou bojujú, ako sa jej poddávajú, a to je zaujímavé. Dúfajme, že to tak bude aj v nasledujúcich dieloch.