„Keď sa smeje, z jej očí sa stanú dve čierne štrbiny, ktoré žiaria niečím nezbedným, uvoľneným, intenzívnym a južanským,“ opísal ju taliansky spisovateľ Alberto Moravia, ktorý s ňou v roku 1962 spravil rozhovor pre časopis Esquire s názvom Ďalšia bohyňa lásky.
Režiséri a herci, s ktorými spolupracovala, chválili aj jej talent a prívetivosť. „Je najkrajším talianskym vynálezom… Po špagetách!“ zložil jej poklonu britský herec David Niven. „Je to silná osobnosť bez hviezdnych manierov, skutočne milý človek,“ povedal o nej slávny Henry Fonda, s ktorým si zahrala v legendárnom westerne Vtedy na Západe (1968).
Sicílčanka z Afriky
Claudia Cardinale prišla na svet 15. apríla 1938 v africkom Tunise ako najstaršia zo štyroch detí v rodine so sicílskymi koreňmi. Až do šestnástich rokov ani nevedela dobre po taliansky, lebo doma hovorila sicílskym dialektom, v škole po francúzsky a s pôvodnými obyvateľmi po arabsky. Vychodila cirkevnú školu a potom študovala, aby sa stala učiteľkou. Všetko však zmenila náhoda.
V roku 1956 sa so spolužiakmi objavila v krátkom tuniskom filme, ktorý ocenili na festivale v Berlíne. Nasledovala ďalšia krátka snímka a v roku 1957, keď sa v jej meste konal týždeň talianskej kinematografie, Claudiu zvolili za „najkrajšiu Talianku v Tunisku“. Za odmenu dostala výlet na filmový festival do Benátok, kde si ju všimli talianski filmári.
Zaujala najmä významného producenta Franca Cristaldiho. Traduje sa, že ju oslovil, pretože hľadal taliansky protipól k francúzskej hviezde Brigitte Bardotovej. Mladej Tunisanke otváral dvere do sveta, keď jej životom otriasla traumatizujúca skúsenosť.
Výber z filmov
- Ja, delfín (1960)
- Cartouche (1962)
- 8 1/2 (1963)
- Bubovo dievča (1964)
- Hviezdy Veľkého voza (1965)
- Vtedy na Západe (1968)
- Červený stan (1969)
- Po polnoci to roztočíme (1975)
- Železný šéf (1977)
- Koža (1981)
- Drsný chlapík (1983)
- Henrich IV. (1984)
- Umelec a modelka (2012)
„Muž, ktorého som nepoznala, oveľa starší ako ja, ma prinútil nastúpiť do auta a znásilnil ma. Bolo to hrozné, ale najkrajšie na tom je, že z toho násilia sa zrodil môj úžasný Patrick,“ zaspomínala si herečka v roku 2017, hovoriac o svojom synovi. To, že je tehotná, tajila, aby sa vyhla škandálu.
Pomáhal jej pritom práve Cristaldi. Zariadil diskrétny pôrod v Londýne a dieťa si neskôr adoptoval. Claudia s ním potom žila a v rokoch 1966 až 1975 boli manželmi, hoci šlo skôr o formálny zväzok. Z vďačnosti za pomoc sa na sedem rokov „upísala“ Cristaldiho produkčnej spoločnosti. Podľa zmluvy sa za ten čas nesmela vydať, nesmela pribrať ani zmeniť účes.
CC ako BB?
Po niekoľkých menej významných filmoch prišiel prvý väčší úspech v dráme Rocco a jeho bratia (1960). Hrala v nej síce iba vedľajšiu úlohu, ale upútala. Prichádzali čoraz lepšie ponuky a Claudia účinkovala i v troch-štyroch snímkach ročne.
Počas nakrúcania drámy Krásny Antonio (1960) sa do nej zaľúbil Marcello Mastroianni, ktorého odmietla, a pri filmovaní komédie Cartouche (1962) prežila avantúru s Jeanom-Paulom Belmondom.
Začiatkom 60. rokov ju naozaj porovnávali s Brigitte Bardotovou, známou pod skratkou BB. Francúzsky časopis Paris Match jej dokonca venoval titulnú stranu s nápisom: „Už ju volajú CC. Claudia Cardinale je mladá súperka BB.“
Bolo to však príliš zjednodušené prirovnanie. Obľúbená Talianka nechcela zostať iba sexsymbolom. Vo filme sa ani nikdy neukázala nahá. Keď si ako herečka začala veriť, stala sa vzorom silnej, hrdej a emancipovanej ženy. Nakrúcala s poprednými režisérmi a svoj talent uplatnila v rôznych žánroch od komédie a drámy až po dobrodružné filmy a westerny.
V roku 1963 si zahrala i v prvom americkom filme – v komédii Ružový panter, vďaka čomu sa dostala do Hollywoodu. S prestávkami tam strávila tri roky, nakoniec si však uvedomila, že jej európska kinematografia ponúka väčšie príležitosti.
Ochranárka a aktivistka
Koncom 70. rokov začala jej kariéra upadať, no cítila sa slobodná, pretože sa konečne odpútala od Cristaldiho. „Celé roky som sa cítila hlúpo a neschopne. Vždy sa našiel niekto, kto za mňa hovoril a rozhodoval, čo mám robiť,“ vysvetlila.
Čítajte viac Peter Hledík o Gine Lollobrigide: Bola si vedomá, že je symbolom ženskej krásy
Jej novým partnerom sa stal taliansky režisér Pasquale Squitieri, s ktorým má dcéru Claudiu. Ako 60-ročná si prvý raz trúfla vystúpiť aj v divadelnom predstavení, čomu sa dovtedy vyhýbala, pretože sa bála hrať naživo.
Cardinale podporuje charitu a je známa i ako občianska aktivistka. Venuje sa ekológii, bojuje za ľudské práva, proti trestu smrti či chorobe AIDS, v marci 2000 ju UNESCO vymenovalo za veľvyslankyňu dobrej vôle.
Od roku 1989 žije vo Francúzsku, na vidieku neďaleko Paríža. „Som s rodinou, zdravá a mám sa dobre,“ odkázala vlani svojim priaznivcom.
