Honba za kocúrom
Podobne ako v predchádzajúcich Šinkaiových snímkach, aj tu sú hlavnými hrdinami dvaja tínedžeri – stredoškoláčka Suzume a tajomný mladík Sōta. Suzume žije so svojou tetou Tamaki, matka jej totiž zomrela, keď bola ešte dieťa. Majú sa síce rady, napriek tomu sa zdá, že v ich vzťahu je čosi, čo ich obe ťaží. Keď jedného dňa Suzume stretne Sōtu, celý jej život sa obráti hore nohami.
Jeho úlohou je totiž zamykanie magických dverí, ktoré sa nachádzajú na opustených miestach po celom Japonsku, aby tak zabránil úniku obrieho červa spôsobujúceho zemetrasenia. Suzume však nechcene vytiahne kľúč v podobe sochy, ktorá sa stane živým kocúrom menom Daidžin a utečie.
Aby toho nebolo málo, premení Daidžin Sōtu na Suzuminu detskú stoličku, ktorej chýba jedna noha. Suzume sa tak spolu s hovoriacou a chodiacou stoličkou púšťa do dobrodružnej cesty naprieč Japonskom za nezbednou mačkou.
Katastrofy v japonskej tvorbe
Šinkaiov nový film, v ktorom sa sem-tam vyskytne do očí bijúci product placement, je plný symboliky odkazujúcej na japonskú mytológiu. Ovplyvnila ho aj konkrétna udalosť – zemetrasenie a následné cunami, ku ktorým došlo v regióne Tōhoku v roku 2011. V japonskej filmovej tvorbe sa vo všeobecnosti často odkazuje na katastrofy – nielen na prírodné, ale aj na tie, ktorých pôvodcom je človek.
Azda najznámejším príkladom je Godzilla (v japonskom origináli Gojira), ktorá je metaforou na atómovú bombu. Aj spomínaný Mijazaki sa vo svojich snímkach často venuje negatívnemu vplyvu človeka na životné prostredie – či už hovoríme o Princeznej Mononoke alebo Naušike z Veterného údolia.
Pre diváka, ktorý nie je zvyknutý na japonskú animovanú tvorbu, môže byť Suzume tvrdým orieškom. Aj ostrieľaný znalec tohto žánru si po pozretí filmu musí čo-to prečítať, aby pochopil všetko, čo sa režisér snaží snímkou povedať.
Našťastie je film koncipovaný tak, aby sa človek bavil od začiatku do konca. Ak nemáte náladu odhaľovať skryté metafory, užijete si film aj bez toho. Problémom je len zopár príliš komplikovaných pasáží, kvôli ktorým sa divák miestami stráca v deji.
Hnevať sa je prirodzené
Šinkai vo svojej snímke podrobne rozoberá vnútorný svet hlavných postáv, predovšetkým Suzume, ktorá sa dodnes nevyrovnala so stratou matky. Aj to je jeden z dôvodov, prečo medzi ňou a tetou Tamaki panuje napätie, ktoré napokon prerastie do búrlivej výmeny názorov. Počas nej obe povedia veci, ktoré tú druhú rania. Zároveň tým však zo seba strasú všetky nahromadené emócie a obom sa uľaví.
Zaujímavý je ich nasledujúci rozhovor – namiesto toho, aby Tamaki povedala, že svoje slová ľutuje, prizná, že aj negatívne pocity sú súčasťou toho, čo voči Suzume cíti. Snímka tak ukazuje, že byť občas nahnevaní na našich blízkych je prirodzené.
Čítajte viac Najslávnejší japonský hrdina Naruto slávi jubileum
Sōta zostáva väčšinu deja záhadou, divák spolu so Suzume postupne odhaľuje, kým vlastne je. Primárne je však príbeh zameraný na Suzume, ktorá počas dobrodružnej cesty spoznáva viacero zaujímavých ľudí. Tí jej ponúknu pomocnú ruku bez toho, aby za to čokoľvek chceli.
Hľadať v tomto filme nejakého pôvodcu zla by bolo márne, dokonca ani červ spôsobujúci zemetrasenia nepôsobí tak, že by mal zlé úmysly. Zdá sa, že sa jednoducho len nachádza tam, kde nepatrí.
Anime film Suzume ponúka unikátny divácky zážitok, ktorému nechýbajú ani precízne vizuály a dojemné momenty. Na úroveň Mijazakiho filmov síce Šinkai zatiaľ nedospel, jeho tvorba je však jedinečná a uznanie si rozhodne zaslúži.
