Recenzia: Zošalieť je úplne normálne. Aký je nový film Zuzany Piussi?

Možno viacerých prekvapí jej aktuálna poloha. Pred investigatívnou dokumentaristikou dala prednosť subtílnej každodennosti a filmom Zošalieť debutovala ako režisérka hraného filmu. Ako sa jej to – v spolupráci s autorkou námetu, scenára a predstaviteľkou hlavnej hrdinky Ingrid Hrubaničovou – podarilo, môže posúdiť každý sám, ich spoločný film premietajú v našich kinách.

Kto tu vlastne zošalel?

Premisa príbehu je jednoduchá. Nadia (Ingrid Hrubaničová) sa po rozvode presťahuje, ale jej nová susedka je slabomyseľná a neustály konflikt s okolím v nej potichu otvára kohútik potlačených pocitov. Autorky ukazujú nemožnosť riešenia situácie so susedou, ktorá slobodnú matku unavenú životom rafinovane šikanuje, až sa napokon musí opäť presťahovať. Práve vtedy začína podstatná časť príbehu, škoda len, že sa vzťahy v komornom kolektíve niekoľkých postáv nezačali rozvíjať skôr.

Peripetie so susedou sú generické a pre mapovanie jej každodenných trápení sú zásadnejšie i komickejšie stretnutia Nadie na firemnom večierku, s otcom v nemocnici či s neochotnými úradníčkami. Do jej vnútra sa dostávame až v poslednej tretine filmu. Jej vzťah s najlepším kamarátom (Vladimír Zboroň), pracovné a milostné prázdno, to všetko prispieva k miniatúrnej vnútornej premene, ktorá sa končí dobre namierenou pointou.

"Ja to už neviem. Keď sme mali dvadsať, nemuseli sme nad tým premýšľať, proste sa to dialo,” povzdychne si Naďa, keď sa pri jednej z najsilnejších scén filmu pokúša bozkávať s kamarátom. Ten supluje rolu mužského pomocníka pri každom z jej problémov, od stavania stromčeka až po opatrovanie dcéry. Teraz jej chce v záchveve novej príležitosti nahradiť milenca. Dvaja osamelí ľudia uväznení bezčasím skľučujúcej pandémie sa pokúsia o spontánnosť, ktorú však nedokážu prebudiť. Výborne nakrútená scéna.

Foto: Filmtopia

zošalieť Ingrid Hrubaničová (v strede) je autorkou scenára režijného debutu Zuzany Piussi.

Smiešna, ale trpká každodennosť

Komediálne momenty ťažia z detailov grotesknej každodennosti nemotorných malých ľudí s ich trápnymi problémami, podobne ako vo výborných dramédiách hviezdy amerického nezávislého filmu Joe Swanberga. Aj Piussi pracuje s okruhom priateľov – umelcov, čo tvorí živé telo tohto malého v kolektívne vytvoreného diela.

Ingrid Hrubaničová vychádzala pri námete z vlastnej skúsenosti a v súčinnosti s jej uvoľneným hereckým prejavom sa celé dielo posúva do intímnej a autentickej polohy. Dialógy sú prirodzené, interakcia medzi hercami uvoľnená a niekoľko postrehov rozvedenej ženy v strednom veku, ktorá sa stratila v letargii, je pomenovaných veľmi presne a citlivo.

Čítajte viac Dá sa na Slovensku nezošalieť zo susedov? Naozaj vás musia prizabiť, aby sa to riešilo?

Zuzana Piussi je ako režisérka v úzadí, konvenčnú koncepciu občas ozvláštnia kompozície kameramana Martina Štrbu či magické prvky. Vylíčeniu každodennosti umiernenosť pristane, no film začne byť zaujímavý paradoxne vtedy, keď sa ústredná zápletka s neznesiteľnou susedou uzavrie odsťahovaním do iného bytu. Problém tým nekončí, problém je v Nadie.

Zošalieť je malý film, malý i minutážou (82 minút), no jeho váha spočíva v nenútenom kontakte s publikom. Vydarená komédia, ktorej pristane nedokonalosť.