Zmenil sa svet, zmenila sa aj situácia na súostroví a mnohí starousadlíci, prisťahovalci, ktorí Špicbergy milujú, musia teritórium opustiť. Sú z nich už len návštevníci, nie domáci, a podľa nich aj nazvala svoj nový film mladá česká režisérka Veronika Lišková (nar. 1982). Dokument Návštevníci práve prichádza do našich kín, aby objasnil, čo sa na Špicbergoch deje a čo sa deje v srdciach ľudí, ktorí tam zrazu majú pocit vyhnancov.
Viac času pre seba
Film je prezentovaný ako dokument, ale prevládajú v ňom emócie. Režisérka kombinuje publicistiku s intimitou a poéziou. Situáciu kreslí cez súkromie českej rodiny, ktorá je na Špicbergoch na dlhšom pobyte. Antropologička Zdenka, jej manžel a traja maličkí synovia sa na súostrovie dostali vďaka dvojročnému študijnému pobytu, ale tak sa im tam zapáčilo, že by najradšej zostali natrvalo. Kvôli magickej kráse prírody, dobrým ľuďom a pokoju, ktorí tam našli.
Hlavná postava filmu, mladá vedkyňa Zdenka, je veľmi sympatická, milá, hlasom aj výrazom tváre stelesnené dobro, v rodine panuje idyla Jej členovia žijú síce v skromných severských podmienkach, ale sú veľmi spokojní. Bývajú v typickom nórskom domčeku pod horami, majú jednoduchý nábytok aj jednoduchý program dňa. Nič ich nerozptyľuje, život je tam koncentrovaný na jedno miesto, do známej komunity, všade vládne prívetivosť, civilnosť, veľa sa spieva (aj v cirkvi) a chodí von. Oceán je na dosah, príroda majestátna.
Divák sleduje rodinu v intímnych chvíľach, pri jedle, keď sa ukladajú k spánku, keď manžel manželke strihá vlasy a potom ju pobozká. Skrátka, na severe ako keby bolo viac času, vrúcnosti, ozajstnosti a porozumenia. Ukáže sa však, že už ani tu to celkom neplatí.
V zdanlivo bezchybne fungujúcom systéme multikultúrneho mesta Longyearbyen, ktoré je najsevernejšie položeným mestom na planéte, sa objavujú trhliny. Režisérka ich približuje cez výpovede obyvateľov súostrovia. Ponúka ich najmä cez Zdenkine rozhovory, či už profesionálne alebo súkromná. Respondenti si ťažkajú, že život ani na Špilbergoch už nie je taký voľný a priateľský, ako býval. Nórsko sa stáva macošské.
Politika kontra exotika
Téma imigrácie je dnes dosť diskutovaná a umelecky často spracovávaná, ale tento film ju podáva svojsky. Na začiatku vnímame napríklad šum mora a šepkané verše, čo je celkom nezvyklý začiatok pre žáner dokumentu. Túto jemnú expozíciu potom striedajú pasáže, ktoré približujú históriu súostrovia, ale aj aktuálny život na Špicbergoch. Ľudia hovoria o tom, ako dlho v oblasti žijú, ako sa tam cítia a aké majú plány.
Hovorí sa aj o konkrétnych javoch, prečo napríklad na Špicbergoch zanikla ťažba uhlia, ako sa mení vzťah materského Nórska k súostroviu, aká je tam politická situácia. Turisti sa síce na Špicbergy stále hrnú, ale domáca politika začína panovať aj nad doteraz akože spoločnou exotikou severu a podmienky pobytu sa menia.
Už to nie je taká bezstarostná záležitosť. Hovoria o tom aj Nóri aj prisťahovalci, ľudia rôznych profesií. Tieto výpovede nie sú ucelené, ani vyčerpávajúce, problematika je totiž veľmi zložitá, režisérka ju nevládze celú rozobrať a sprostredkovať v len niečo vyše hodinovom filme. Vypomáha si teda citom a celkom to funguje. (Využíva aj ticho a Pjoniho hudbu.) Liškovej sa podarilo upriamiť pozornosť na zaujímavú lokalitu vo svete, kde sa práve odohráva nezvyčajný proces.
Ukazuje kus histórie, ale aj ako človek tieto dejinné zvraty prežíva. Cez Zdenku a jej okolie priblížila zraniteľnosť a dôverčivosť postihnutých, ktorí dúfali, že si na Špicbergoch našli svoj nový domov a teraz musia odísť. Oni konkrétne na rodnú Moravu. Ťažiskom príbehu je teda rozčarovanie a bezmocnosť ľudí, ktorí nič nezmôžu proti tomu, ako sa vyvíja svet a ako život čoraz dôslednejšie usmerňujú všeobecne platné normy.
Čítajte viac Nakrútil by Hanák Papierové hlavy aj dnes?
Mnohí si naivne myslia, že niečo zmenia, keď budú o svojich problémoch hovoriť, keď pôjdu osobne za politikmi či činiteľmi, otvoria im srdce a povedia svoj príbeh. Myslela si to aj Zdenka, ktorá vo filme sedí s kamarátkou v saune, a spolu spomínajú, ako chceli ísť niečo takto vybavovať na úrad a hovoriť o tom, čo ich trápi, aké majú problémy. Samozrejme, že k činiteľom sa ani nedostali a dnes už vidia, že to bola veľká detinskosť.
To im však nebráni, aby radostne nevybehli z horúcej sauny do ľadového oceánu a dobre sa v ňom nevymáčali. Situácia predsa nie nikdy je celkom beznádejná. Politika síce formuje svet v hrubých rysoch, ale aj umenie a rojčenie má svoju silu a ovplyvňuje detaily, ktoré sú najdôležitejšie. Režisérka Veronika Lišková to vie, a preto nakrúca svoje jemné filmy na chúlostivé a drsné témy. A takí sú aj Návštevníci.
