Nezatienilo ich ani nepriaznivé studené daždivé počasie. Iba ak by sa stal zázrak, ale ten sa v Cannes dosť často deje. Otázne je, či aj tohto roku. Videli sme už veľa dobrých filmov, ale dielo, ktoré rozbúri hladinu, všetci o ňom vášnivo diskutujú, píše sa o ňom vo všetkých novinách, ešte nebolo.
Dvakrát Sandra Hüllerová
V súťažnom filmae Anatómia jedného pádu (Anatomie d'une chute) opäť predvádza svoje zrelé herectvo známa nemecká herečka Sandra Hüllerová (poznáme ju z filmu Toni Erdmann, 2016). Bola vynikajúca ako zaslepená nacistka vo filme Zóna záujmu a takisto v spomínanej snímke, kde hrá ženu spisovateľa, ktorého nájdu mŕtveho pred ich domom situovanom vysoko v horách. Manžel spáchal samovraždu, niekto mu na druhý svet pomohol, ako sa to celé odohralo, je záhada. Samozrejme, podozrenie padne na manželku, ktorú zastupuje na procese jej bývalý ctiteľ a zároveň ostrieľaný advokát.
Veľká časť tohto psychologického príbehu sa odohráva v súdnej sieni, kde všeličo vypláva na povrch. Vraj dvom intelektuálom manželstvo začalo škrípať vo chvíli, keď ich syn mal úraz. Dieťa je však nažive, nič mu nechýba. Problém bol hlboko zakuklený v nich samotných a išlo asi o nezlučiteľnosť dvoch silných individualít. Nakoniec, aký bude rozsudok nad matkou, rozhodne jej malý syn. Sandra Hüllerová však mala možnosť rozohrať do hĺbky rozpoloženie svojej hrdinky a dokázať svoju širokú škálu hereckého majstrovstva. Možno bude aj kandidátkou na hereckú cenu.
Fantázia alebo falšovanie dejín? To je otázka, ktorú si možno položili všetci, ktorí poznajú príbehy šiestich žien anglického kráľa Henricha VIII. pri sledovaní filmu Firebrand režiséra Karima Aïnouza. Francúzi film uvádzajú pod názvom Hra kráľovnej, ktorý snímku lepšie vystihuje. O Kataríne Parrovej (Alicia Vikanderová), šiestej a poslednej manželke Henricha VIII. (Jude Law), sme sa učili, že bola múdra a vzdelaná, dokázala otca zmieriť s deťmi, ktoré nakoniec uznal ako legitímne, prosto len všetko pozitívne, ale aj ona musela bojovať s intrigami na kráľovskom dvore. Že ju vänili pre údajnú podporu protestantizmu a odsúdili na upálenie je pravda, ale kráľ to odvolal.
Nepatrí sa prezradiť pointu filmu, ale v tomto prípade sa priam žiada. Nejakým nedopatrením si ju ťažko chorý a umierajúci kráľ z väzenia vyžiadal a šeptal jej, ako mu chýbala. Katarína využila príležitosť na svoju záchranu a keďže v miestnosti boli len oni dvaja, pomohla mu na druhý svet. To je skutočne nóvum a dosť neuveriteľné. Možno je to len fikcia alebo sa tvorcom podarilo vyhrabať nejaké zapatrošené dokumenty. Mimochodom scéna vraždy kráľa je mimoriadne sugestívna a výborne zahratá, najmä Aliciou Vikanderovou, ktorá sa otrasie a s ľadovým pokojom vypochoduje z izby, aby oznámila, že kráľ je mŕtvy.
Videli sme dva kostýmové (pastva pre oči) životopisné filmy a každý z nich svojim spôsobom novými faktami (možno vymyslenými) prekvapil. No je na zváženie, či bludy a falšovanie histórie, nie sú skôr odsúdeniahodné.
Kaurismäki – kandidát na Zlatú palmu
Splnilo sa nám želanie vidieť film, kde sa do úmoru nehovorí. Doprial nám to popredný fínsky režisér Aki Kaurismäki s filmom Kuolleer lehdet, preložený do angličtiny i francúzštiny ako Mŕtve lístie (známy francúzsky šansón). Najnovšia štatistika hovorí, že najšťastnejší sú celosvetovo Fíni. Kaurismäki sa však vždy sústredí na ľudí vegetujúcich takmer na okraji spoločnosti, ktorí majú aj pracovné problémy, v tomto prípade muž najmä kvôli alkoholizmu. Dvaja osamotení ľudia, ktorí denne počúvajú v správach len o hrôzach na Ukrajine, sa v Helsinkách stretnú v karaoke bare. Ich zblíženiu príde do cesty veľa banálnych prekážok, raz vietor odveje telefónne číslo, potom sa stane dopravná nehoda. Ansa (Alma Pöysti) sa dozvie, že Holappa (Jussi Vatanen) leží v kóme v nemocnici, nelení a denne ho navštevuje. Po zotavení, zdá sa, ostanú spolu.
Príbeh tak jednoduchý, že už viac ani nemôže byť, a predsa taký krásny a ľudský. Sú to normálni ľudia, pre ktorých stretnutie znamená poslednú šancu byť šťastní. Azda nikto tak jednoducho a tak do hĺbky nedokáže hovoriť o samote a osamotenosti ako Kaurismäki. Rozumie problému a vie ho aj podať. A potrebuje na to minimum výrazových prostriedkov. No kto vie, nemusí na plátne čarovať, len ľuďom rozumieť. Kaurismäkiho genialita je zakliata v jednoduchosti, ľudskosti a empatii. Mŕtve lístie je vážnym kandidátom na Zlatú palmu.
