Recenzia filmu Susedia: Aký bol život kurdského chlapca v Sýrii 80. rokov?

Kurdský režisér Mano Khalil, ktorý študoval v Česku a istý čas pracoval v RTVS, nakrútil film inšpirovaný jeho vlastným detstvom. Ide o príbeh malého chlapca Šera (Serhed Khalil), ktorý žije v sýrskej dedinke v blízkosti tureckých hraníc. Jeho život sa začne radikálne meniť po tom, čo sa k moci dostanú nacionalisti, ktorí vystavujú deti tvrdej antisemitskej propagande. Šero tomu vôbec nerozumie - nevie po arabsky a navyše jeho židovskí susedia sú preňho ako druhá rodina. Snímka však vôbec nie je ťaživá, naopak, miestami je až prekvapujúco úsmevná a namiesto strachu šíri nádej.

24.05.2023 06:00
Susedia Foto:
Nový učiteľ sa žiakov snaží naočkovať propagandou.
debata

Bábka s odrezanou hlavou

Šero žije so svojou rodinou a jediné, čo mu chýba k úplnému šťastiu, je televízor, na ktorom by mohol sledovať rozprávky. Problémom však je, že v dedine ešte stále nezaviedli elektrinu. Svoj čas si tak kráti rôzne – s kamarátmi chodia provokovať miestneho imáma, ktorý vždy pred zvolaním na modlitbu neskutočne chrchle do mikrofónu, alebo si so svojím strýkom púšťa farebné balóny, čím zasa provokujú vojakov na druhej strane oplotenej hranice. Práve tieto maličkosti sú veľmi dôležitým aspektom celého filmu, zdá sa totiž, že bez nich stráca ľudský život farbu.

Trailer k filmu Susedia.

Situácia v dedine sa skomplikuje po príchode nového učiteľa (Jalal Altawi), ktorý má za cieľ vychovať z detí radikálov. Jedným z jeho prvých krokov je, že deťom prikáže hovoriť po arabsky. Šero však jazyk vôbec neovláda a väčšinu času zostáva zmätený, pretože nerozumie, čo od neho učiteľ chce.

Toho vôbec nezaujíma, akú úroveň vzdelania jeho žiaci majú, v prvom rade mu ide o to, aby poznali čo najviac spôsobov, ako sa zbaviť Žida. Napokon sa uchýli aj k vizuálnej pomôcke – bábke, ktorú musia malé deti bodať a napokon jej odrezať hlavu.

Ide o silné scény, na ktoré sa dívame detskými očami. Režisér ukazuje, že v deťoch sa neskrýva žiadna nenávisť, iba počudovanie a zvedavosť. Nikto z nich v skutočnosti nerozumie, čo sa deje, ale zo strachu z trestu od učiteľa či z túžby po jeho pochvale robia to, čo od nich žiada. Sám učiteľ je príkladom človeka, ktorý slepo verí tým, čo sú pri moci, a odmieta akékoľvek spochybňovanie ich politiky.

Šero a jeho starý otec.
Židovská rodina, ktorá susedí s Šerom.
+4Šerova mama.

Súdržnosť komunity

Film Susedia nesleduje len Šera, ale aj osudy ostatných obyvateľov dediny. Vidíme posedávajúcich chlapov, ktorí komentujú aktuálne dianie, a nápadne pripomínajú každodennú realitu akejkoľvek slovenskej dediny, kde túto úlohu namiesto mužov hrdo zastávajú miestne starenky. Každý vie, že im nič neunikne.

Ľudia sa so situáciou vyrovnávajú po svojom – Šerov strýko Aram (Ismail Zagros) predstavuje zidealizovaný obraz človeka, ktorý sa odmieta podvoliť a za svoje ideály je ochotný obetovať vlastný život. Na druhej strane sú zase tí, ktorí sa na vec pozerajú realisticky a vedia, že akýkoľvek odpor by bol príliš veľkým riskom. Židovská rodina, ktorá býva vedľa Šera, sa pripravuje na najhoršie.

Ženy v snímke sú zobrazené predovšetkým ako láskavé a starostlivé. Šero lipne na svojej matke aj susedke, ktorá je ako jeho staršia sestra. Zaujímavá je tiež postava jeho tety, ktorá je v nešťastnom manželstve – muž ju bije a viní z toho, že spolu nemôžu mať deti. To, ako sa nakoniec celá situácia vyrieši, pôsobí trochu absurdne a problematicky.

Video
Keby neexistovala naša kurdská identita, boli by sme stratení, hovorí režisér Mano Khalil. / Zdroj: TV Pravda

Divák, ktorý si o filme niečo vopred prečíta, by zrejme očakával, že hlavnými témami snímky budú nenávisť, propaganda a snaha jednotlivca nájsť únik. Opak je však pravdou – Susedia sú predovšetkým výpoveďou o súdržnosti malej komunity ľudí a o tom, aká je pre životy jednotlivcov dôležitá. Obyvatelia dediny síce žijú v strachu z toho, čo bude zajtra, napriek tomu však zvládajú ísť ďalej.

Snímka Mana Khalila je úprimnou výpoveďou o jeho detstve. Režisér sa v nej prekvapujúco nezaoberá len traumatickými situáciami – nepopiera ich, zároveň sa však neustále snaží hľadať to dobré. Môže to byť akákoľvek drobnosť, ktorú by niekto mohol považovať za zanedbateľnú, no v skutočnosti nám dáva silu nevzdávať sa – nech to znie akokoľvek naivne. Cynizmus si odložíme do inej recenzie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Sýria #film #recenzia #Kurdistan #Mano Khalil