Hrôzy skutočného sveta
Do dokonalého ružového sveta Barbie nás svojím zamatovým hlasom uvádza komentár Helen Mirrenovej, ktorá sa čas od času objaví, aby doplnila nejakú informáciu či rozbila štvrtú stenu (pomyselná hranica medzi filmom a divákmi, pozn. red.). Predstaví nám hlavnú hrdinku, Stereotypnú Barbie, ktorú stvárňuje Margot Robbie – a vskutku ide o absolútne bezchybné obsadenie. To isté sa týka aj Kena, v úlohe ktorého sa predstavil Ryan Gosling.
Barbie žije v perfektnom Barbielande, ktorému dominujú ženy, každý deň je rovnaký a všetci sú šťastní. Teda až do chvíle, keď začne Barbie pomýšľať na smrť, jej nohy sa stanú plochými a na stehnách sa jej objaví celulitída.
Začína sa teda rozprávku pripomínajúce dobrodružstvo, na ktoré ju vyšle Divná Barbie (Kate McKinnonová), podobajúca sa na Šialeného Klobučníka z Alice v ríši divov. Barbie sa spolu s Kenom vyberie do skutočného sveta, od ktorého očakáva, že bude odrazom toho jej. Realita jej však uštedrí poriadnu facku.
Už v prvých momentoch sa stretáva s nechutnými sexistickými narážkami náhodných mužov, ktorí nemajú žiadne zábrany – jeden ju dokonca plesne po zadku. Aj keď je film komédiou, práve tento skok z dokonalého sveta do toho nášho prinúti nejedného diváka nervózne sa zahniezdiť v sedadle, pretože ide o desivú skutočnosť, ktorá aj na plátne pôsobí nepríjemne a ťaživo.
Odraz dnešnej doby
Ken na druhej strane objaví čaro patriarchátu a zistí, že skutočnému svetu vládnu muži. Preto sa rozhodne, že všetky nové vedomosti o tom, ako byť dokonalým mačom, prenesie späť do Barbielandu. Podobnosti medzi jeho postavou a obdivovateľmi Andrewa Tatea sú očividné, tvorcovia sa však neuspokojili s tým, aby všetkými milovaného Kena tak jednoducho odpísali.
Otvorene adresujú viaceré mužské neduhy, ako je mansplaining (povýšenecké vysvetľovanie niečoho druhej osobe, bez ohľadu na skutočnosť, že osoba, ktorá vysvetľuje, má o danej problematike oveľa menšie vedomosti, pozn. red.) či neschopnosť prijať odmietnutie zo strany ženy. Zároveň Kenovi umožňujú oslobodiť sa od toxických maskulínnych stereotypov a nájsť samých seba.
Film Barbie je odrazom dnešnej doby, v ktorej stále viac hovoríme o tom, čo nás trápi a čo by sme ako spoločnosť i jednotlivci mohli zmeniť. Odzrkadľuje sa to aj na tom, ako si, či už ženy alebo muži, obľúbili tému tejto snímky a nemajú problém obliecť sa do ružových farieb. Dlho sme tu totiž mali trend, ktorý čosi také odsudzoval. Zdá sa však, že konečne nadišla doba, kedy človek môže mať rád, čo chce.
Popkultúrne odkazy
Snímka Grety Gerwigovej ponúka množstvo zábavy a naozaj vtipných chvíľ, ktoré sú popretkávané odkazmi na popkultúru (Vesmírna odysea, Matrix, Pomáda…) a kritikou spoločnosti. Najprekvapujúcejšie je, ako kritický je film k spoločnosti Mattel – nebojí sa poukázať na mužské zloženie vedenia spoločnosti či na fakt, že firme ide len o peniaze.
V kontraste je s nimi postava Ruth Handlerovej (Rhea Perlmanová), tvorkyne Barbie. Zatiaľ čo biznismeni premýšľajú v dolároch, ona je tá, ktorá dala obľúbenej bábike ideu a dušu. Je to síce milé, no jej posledná scéna s Barbie je zbytočne natiahnutá a patetická. To však k americkému filmu už raz patrí.
Čítajte viac Vietnam zakázal premietanie filmu Barbie pre spornú scénu s Juhočínskym morom
Zdravá dávka kritiky sa ujde aj Barbie ako takej, pretože roky upevňovala nereálne stereotypy toho, ako by mala žena vyzerať. Nič na tom nemení ani snaha o inklúziu – vo filme sa nachádza množstvo rôznych verzií Barbie vrátane fyzicky hendikepovanej, transrodovej či tehotnej. Mattel vo filme odkazuje aj na svoje dnes už takmer zabudnuté produkty, ako je Alan (Michael Cera) či Barbie s displejom zabudovaným v chrbte.
Dua Lipa či John Cena
Hviezdne obsadenie dopĺňajú v malých úlohách speváčka Dua Lipa, herec a wrestlingový zápasník John Cena či prominentná kostýmová dizajnérka Ann Rothová. Will Ferrell zasa exceluje ako riaditeľ Mattelu, ktorý je neraz zdrojom absurdných, no vtipných momentov. Je trochu škoda, že sa film viac nevenoval narušenému vzťahu medzi Gloriou (America Ferrera) a jej dcérou Sashou (Ariana Greenblattová), na druhej strane by na to zrejme tvorcovia nemali dostatok priestoru.
Soundtrack síce neobsahuje legendárnu skladbu Barbie Girl od Aqua, vynahrádza to však niekoľkými pôvodnými piesňami vrátane I'm Just Ken, ktorú vo filme spieva Ryan Gosling, Journey to the Real World skvelej kapely Tame Impala či Barbie World od Nicki Minaj a Ice Spice.
Na záver môžeme dodať len toľko, že Barbie ponúka všetko, čo človek od súčasnej kinematografie očakáva: zábavu, popkultúrne referencie, dobré obsadenie, spoločenskú kritiku a štipku pátosu. Ak by sa Greta Gerwigová jedného dňa rozhodla pre pokračovanie, vôbec by sme sa na ňu nenahnevali.
