Nolanov veľkolepý návrat
Christophera Nolana netreba predstavovať, do histórie svetovej kinematografie sa natrvalo zapísal snímkami ako Memento, Interstellar, Počiatok či trilógiou o Temnom rytierovi. A zatiaľ čo jeho posledný sci-fi film Tenet z roku 2020 by sa dal zaradiť skôr k tomu slabšiemu z jeho tvorby, biografický príbeh otca atómovej bomby J. Roberta Oppenheimera (Cillian Murphy) prináša späť kvalitu, na akú sme uňho zvyknutí.
Spôsob, akým sa režisér rozhodol prerozprávať Oppenheimerov životný osud, je veľmi komplexný a vyniká množstvom drobných detailov. Napriek tomu, že ide o príbeh vedca, pôsobia niektoré scény z úvodu filmu takmer až mysticky. Žiadne zrýchlené fotomontáže matematických rovníc, ale obrazy Oppenheimerových predstáv o vesmíre a neprebádaných možnostiach. Práve fascinácia a vášeň pre vedu sú jeho najzásadnejšími charakterovými črtami – v mnohých iných ohľadoch zostávajú jeho vnútorné pohnútky záhadou.
Dej sa v krátkosti sústredí na Oppenheimerovo štúdium v zahraničí, záujem o kvantovú fyziku a prvé stretnutia s významnými vedcami. Už v začiatkoch je politicky aktívny, aj keď len tak akosi vlažne. Podporuje odbory a ľavicové hodnoty mu nie sú cudzie, preto sa stáva podozrivou osobou.
V prvom rade mu záleží na vede, lenže ani v tomto smere nie je zrejmé, čo je jeho cieľom – chce dosiahnuť niečo veľké, ale nie je si úplne istý tým, čo by to mohlo byť. Oppenheimerova nejasná predstava získa konkrétny tvar, keď sa dostane na čelo projektu Manhattan, aby spolu s tímom vedcov zostrojil atómovú bombu.
Nešťastné osudy dvoch žien
Čím ďalej sa posúvame v deji, tým viac do úzadia sa dostávajú otázky fyziky a do popredia naopak preniká politika. Oppenheimer sa tak silno upína k svojmu cieľu, že si vôbec neuvedomuje, kto bude nakoniec o jeho výtvore rozhodovať. Keď mu dôjdu všetky dôsledky jeho konania, už je neskoro. O Oppenheimerových motívoch a svedomí by sa dalo dlho polemizovať, film má okrem iného za cieľ rozprúdiť debatu.
Snímka sa zaoberá aj jeho súkromným životom, konkrétne vzťahom s psychiatričkou Jean Tatlockovou (Florence Pughová), ktorá trpí depresiou a neskôr spácha samovraždu, a manželstvom s Kitty Oppenheimerovou (Emily Bluntová), s ktorou má dve deti.
Florence Pughová opäť dokázala, že je jednou z najtalentovanejších herečiek súčasnej mladej generácie. Emily Bluntovej sa zasa obdivuhodným spôsobom podarilo vykresliť osud nešťastnej ženy, ktorá sa uchýli k alkoholu. Príčina sa zrejme skrýva v deťoch, ktoré nechcela.
Oppenheimer je tým typom filmu, ktorý je potrebné vidieť niekoľkokrát, aby bol človek schopný zachytiť všetky detaily a kompletne pochopiť celý dej. Nachádza sa v ňom naozaj veľké množstvo postáv, ktorých rozhovory o politike sa zdajú byť zložitejšie než tie o fyzike.
Dej sa odohráva vo viacerých časových líniách, ktoré chvíľu môžu pôsobiť trochu zmätočne, postupne ale veci začnú dávať zmysel. Snímka má síce tri hodiny, čo je pomerne dosť, žiadna časť však nie je umelo natiahnutá – tvorcovia potrebovali dostatok času na to, aby mohli precízne prerozprávať Oppenheimerov príbeh.
Čítajte viac Recenzia filmovej udalosti roka: Barbie zvíťazila na poli marketingu aj kinematografie
Politici bez chrbtovej kosti
Nolanov najnovší počin ponúka bohaté obsadenie, kreatívne vizuálne spracovanie s dôrazom na kvalitné efekty, vynikajúcu, úzkosť vyvolávajúcu hudbu Ludwiga Göranssona a pohľad do vnútra človeka, ktorý musí čeliť následkom svojej geniality.
Paradoxom celého filmu je, že najdesivejšie nepôsobia grandiózne výbuchy (ktoré vo filme vždy zaznejú na nečakaných miestach a divák tak nikdy nemá ďaleko od infarktu), ale ľudia, ktorí ich majú v hrsti. Americkí politici sú vykreslení nekompromisne, často ako ľudia bez chrbtovej kosti. Bojovať proti ich úskokom je ťažkým orieškom aj pre takého génia, akým je Oppenheimer.
Cillian Murphy sa ukázal byť dokonalou voľbou pre stvárnenie postavy takmer nečitateľného vedca, ktorého bude do konca života zožierať pocit viny. V Oppenheimerovi sa nachádza množstvo tém, z ktorých každá by si zaslúžila priestor na debatu. Najvýraznejšou spomedzi nich je však túžba po moci za každú cenu, ktorá vždy bola, je a bude najväčším ľudským prekliatím.
