Na čo sa môžeme tešiť v novej sérii Mamy na prenájom?
Na nové strastiplné vzrušenia, ktoré život prináša. Ľudia často hľadajú v televízii nejaké „spasenie“. Náš seriál im dáva nádej, že to môže dopadnúť dobre. Myslím si, že v ňom nájdu zábavu, bolesť aj silu zvládať každodenný život. Môžem povedať, že druhá séria je pre mňa niečo, čo som nikdy predtým nezažila, a o to krajšie sa mi na to spätne pozerá. Som rada, že som to mohla zažiť aspoň ako herečka.
Aká panovala atmosféra počas natáčania?
Bola super, moji kolegovia sú úplní „magori“ (smiech). Kasting, ktorý televízia urobila, je geniálny. Či už herec, režisér alebo ľudia v štábe, každá jedna zložka je taká skvelá, že sa tam vraciam ako domov. Myslím si, že herecky nám to dobre ladí. Keď sme teraz spolu na párty, teším sa, že stretnem Adama Bardyho, Moniku Horváthovú a Martina Klinčúcha. Všetci moji kolegovia zo seriálu sú veľmi dobrí kamaráti a ľudia so srdcom na správnom mieste.
Mama na prenájom stihla počas svojej prvej série odvysielať neuveriteľných 109 epizód. Ako zvládate také tempo?
Fíha, táto informácia ma celkom šokovala, nevedela som, že ich bolo odvysielaných až toľko. Momentálne už natáčame nejakú 190. epizódu, druhú sériu, ktorá sa dostane na obrazovky teraz na jeseň, máme takmer dokončenú. To tempo je naozaj šialené. Je toho veľmi veľa, nefixujem sa však na to, čo bolo odvysielané, zaujímajú ma skôr reakcie ľudí, ktorých to baví sledovať.
Je veľmi pekné, že to môžeme robiť pre ľudí, ktorým možno dávame aj nejakú nádej do života. Sú medzi nimi určite aj takí, ktorí sa nudia alebo túžia vidieť Bardyho bez trička (smiech). Baví ma, čo všetko to ľuďom dáva. Nejakým spôsobom to teda zvládame, aj keď to občas nie je jednoduché, a momentálne sa už teším na dovolenku, ktorá sa blíži (smiech).
Foto: TV Markíza
Okrem Mamy na prenájom ešte stále moderujete vo Fun rádiu, natáčali ste S úsmevom po Slovensku. Nie je pre vás náročné všetko to zladiť?
Ak mám byť úprimná, je to veľmi náročné. Človek musí ustáť tlak zvonka, ktorý vyvíjajú či už médiá, alebo ľudia, ktorí ma sledujú. Napriek tomu sa však snažím užívať si to, čo robím. Moja práca ma neskutočne baví a robí ma šťastnou. Moji kolegovia, či už ide o režisérov, štáb alebo hercov, sú skvelí ľudia. To, že niekedy nemám čas na seba a na sebarozvoj, mi vynahrádza to, čo dostávam od nich. Do Fun rádia sa vraciam veľmi rada, pretože je to môj skutočný domov.
Idem z projektu do projektu, ľudia sa menia, ale Fun rádio je tá základná rodinná bunka. Vždy, keď sa tam vraciam, cítim neuveriteľnú lojalitu a lásku. Sú to ľudia, ktorým by som nikdy neklamala a snažím sa im vyhovieť za každú cenu. Sú ako moja rodina. Keď urobím chybu, čo sa občas stane, pretože som poplašená, tak ju priznám, pretože viem, že moja šéfka Katka „KaVa“ Vargová stojí za mnou. Čo je dôležitejšie, než mať šéfa, ktorý vie ovplyvniť chod inštitúcie, a zároveň je to správny človek?
Čítajte viac Martina Zábranská a Adam Bardy: Bolo náročnejšie Let's dance alebo seriál Mama na prenájom?
Ako dlho tam už ste?
Asi 6–7 rokov. Je to dosť, začala som tam ako také malé neokukané kura na dopravnom servise. Cítila som sa trochu stratená, bála som sa, musela som sa do tej partie prebojovať. To sa mi aj podarilo, stala sa zo mňa moderátorka. Vedenie vo mne videlo potenciál, takže mi dalo priestor pracovať na sebe. Bol to spočiatku stres, pretože človek sa občas snaží predbehnúť to, ako sa veci majú diať. Fun rádio ma však nikdy nenaháňalo, môžem v ňom byť sama sebou.
Nebojíte sa, že si intenzívne pracovné tempo vyberie svoju daň?
Snažím sa s tým stále bojovať. Najhoršie je, že si v sebe stále hľadám svoj svet, na ktorý mi nikto nesiahne. Snažím sa obrniť voči celému svetu, ale nie takým štýlom, že by som pred ním utekala. Som rada, keď ma na ulici osloví niekto, kto ma pozná z televízie či z rádia. Len si dávam pozor na to, koho si púšťam do svojho vnútra. Žijem prítomným okamihom.
Je veľmi dôležité počúvať seba a nájsť svoje komunikačné kanály s externým svetom. Človek si tvorí svoj život a vie, na akých princípoch je založený. Ľudia však robia veľkú chybu v tom, že žijú na základe toho, čo od nich očakáva ich okolie. Preto je pre mňa dôležité, ako sa cítim sama so sebou. Ak by som sa prispôsobovala očakávaniam druhých, bola by som neustále nervózna a úzkostlivá.
Takže si nepotrebujete upevňovať sebavedomie názormi zvonka.
Je pre mňa dôležité, čo si o mne myslia moji blízki. Moji rodičia sú na mňa hrdí a berú ma takú, aká som. Človek so sebou musí byť spokojný, aby mohol byť šťastný, to je základ.
Čítajte viac Martina Zábranská a Petra Dubayová z rozprávky Zakliata jaskyňa: Nečakajte nudné princezničky
Vy ste celkovo optimisticky naladený človek. Vždy ste taká boli, alebo je to niečo, k čomu ste sa dopracovali postupne?
Myslím, že som sa s tým narodila, mám to v DNA. Pohár vidím skôr poloplný ako poloprázdny. Rokmi sa však človek musí hľadať, spoznávať a na základe skúseností zistiť, čo a ako.
Počas cestovania po Slovensku v rámci relácie S úsmevom po Slovensku ste zažili aj viaceré dobrodružné aktivity. Je niečo, na čo by ste si už netrúfli, a naopak, niečo, čo by ste si ešte chceli vyskúšať?
Myslela som si, že som typ človeka, ktorý ide do všetkého. Beriem život spôsobom, že všetko je tak, ako má byť. Už som skúsila všetko možné, takže neviem, čo by muselo prísť, aby som sa toho bála. Rada posúvam svoje hranice. Keď ma to má zabiť, tak ma to zabije, a ak nie, tak nie. Prečo by som sa mala báť života a toho, čo mi ponúka? Mám trochu fóbiu z tarantúl, ale možno by som bola schopná ju prekonať.
V poslednej dobe totiž sama seba dosť prekvapujem. Veci, ktoré ma kedysi desili, ma dnes už nedesia. Mám tiež fóbiu zo žuvačiek. Keď mi chce dať niekto pusu so žuvačkou v ústach, musím sa prekonať (smiech). Vyžuvané žuvačky sú pre mňa katastrofa. Adam Bardy vkuse žuje žuvačky a všade ich potom lepí. Môžete na mňa hádzať hadov aj šváby, ale žuvačky sú formou traumy, ktorú ešte musím spracovať (smiech).
Foto: RTVS
Ktoré miesta z tých, čo ste navštívili, vás najviac zaujali?
Všetky. Bola som niekoľkokrát na bratislavskom UFE, no nikdy predtým som po ňom neliezla zvonka. Navštívila som miesta, ktoré som predtým nepoznala, spoznala som popritom zaujímavých ľudí. Slovensko toho ponúka veľmi veľa. Niekedy musí človek precestovať celý svet, aby pochopil, že Slovensko je krásne. Milujem napríklad Liptov, je to pre mňa miesto ako Narnia, kde je voda, príroda, lesy aj hory, všetko pospolu. Rada by som v objavovaní Slovenska pokračovala.
Akým smerom by ste chceli, aby sa ďalej uberala vaša kariéra? Láka vás skôr film, seriály, moderovanie alebo niečo úplne iné?
Keď príde nejaký projekt, vždy si zvážim, či má pre mňa zmysel. Mama na prenájom je projekt, ktorý je síce časovo náročný, no momentálne dáva môjmu životu veľký zmysel. Mám priestor rásť, môžem pracovať so skvelými ľuďmi, užívam si to. Aj keď som niekedy nevyspaná a nemám priestor na relax, vyhovuje mi to a dáva mi to možnosť formovať sa. Možno raz, ak už nebudem robiť denný seriál, pôjdem do filmu. Dôležité je, aby ma daný projekt robil v danom momente šťastnou a obohacoval ma.
Raz ste mi spomenuli, že vám niekto povedal, že by ste mohli hrať v horore. Vedeli by ste si to predstaviť?
Myslím si, že by som vedela byť desivá (smiech). Určite by som nechcela byť obeť, skôr nejaké monštrum či zloduch, pri ktorom by som sa vedela pohrať so psychológiou danej postavy. To by mohlo byť zaujímavé. Byť obeťou je príliš jednoduché.
Martina Zábranská (28)
Slovenská herečka a moderátorka. Vyštudovala manažment, po štúdiu začala pracovať vo Fun rádiu, kde teraz pôsobí ako moderátorka. Účinkovala v seriáloch Labyrint, Svätý Max a Priznanie. Momentálne hrá v rodinnom seriáli Mama na prenájom, ktorého druhá séria bude mať premiéru na jeseň. Minulý rok moderovala tanečnú súťaž Let's Dance. V rozprávke Mariany Čengel Solčanskej Zakliata jaskyňa stvárnila Adu.
