Zdieľaná starostlivosť
V období renesancie jestvovali lode s posádkami bláznov. S nechcenými, vylúčenými plávali od mesta k mestu aj na otvorené more. Loď a voda sa tak na dlhý čas stali symbolmi šialenstva a vtipne pointujú denný stacionár Adamant. Bol postavený ako centrum starostlivosti o ľudí s diagnózou duševnej choroby a kotví na rieke Seina v Paríži. V dotyku s Foucaultovým textom sa odkrývajú ďalšie možnosti čítania tohto filmu.
Adamant je pre pacientov ochotných asimilovať sa, teda užívať lieky utlmujúce príznaky ochorenia, na rozdiel od vyhnanstva útočiskom, kde rozvíjajú svoje nadanie. V období osvietenstva boli ľudia s hendikepom morálne odsúdení ako zaháľajúci, a teda i neužitoční, pretože podstatou spoločenstva sa stala práca. Odvtedy ich umiestňovali do väzení či nemocníc, kde sa prehlbovala ich samota, rovnako ako u väčšiny protagonistov filmu.
Čítajte viac Víťazný film z Berlinale borí zažité predstavy o šialenstve
Na lodi sa deň čo deň schádza komunita nadaných ľudí, aby sa zapájali do tvorivých dielní a trávili spolu čas. Okrem toho sa starajú o chod centra, predávajú kávu, varia džem alebo organizujú festival. Väčšina z nich pre hendikep nikdy nepracovala, nevie si nájsť priateľov, je vylúčená z bežného i zo spoločenského života a sociálny systém alebo osobný konflikt ju odlúčili aj od rodiny. Komúna, kde ľudia spoločne "zaháľajú” voľnočasovými aktivitami, ako je komponovanie hudby, maľovanie či pohyb, sa týmito aktivitami symbolicky vyhraňuje voči dominantným črtám kapitalizmu, ktorý ich pre ich inakosť vylučuje. Práve neprácou vyjadrujú nepriamo nesúhlas. Navyše pohľad na ich každodennosť vzbudzuje utopickú túžbu po spoločnosti, kde neplatia deliace kategórie rozumu a šialenstva a ekonomický rast ustupuje vzájomnej opatere, osobnému rozvoju a záhaľke.
Foto: Filmtopia
Navyše táto malá komunita zavádza do praxe ešte jeden pozoruhodný fenomén. O loď Adamant sa ako o statok spoločne stará aj ju zdieľa kolektív. Tento spôsob zdieľania zdrojov v občine vyzdvihuje ako jedno z východísk z ekologickej krízy popredný predstaviteľ nerastového hnutia Giorgos Kallis.
Čítajte viac Zlatého medveďa za najlepší film udelili dokumentu, ocenili aj slovenskú režisérku
Nie sme si rovní
Jednoduchý nápad sledovať každodenné aktivity na Adamante odhalil nuansy prežívania a osudov jednotlivcov, ktoré v bežnom živote nemajú možnosť zdieľať s nezainteresovanou väčšinou. Film polemizuje aj s domnienkou, že šialenstvo je plnším poznaním života. Hoci mnohí sú vylúčení z bežného chodu spoločnosti a traumatizovaní chorobou, ich vnímanie sa povznáša nad banalitu viditeľnú voľným okom "normálnosti”. V 18. storočí im bola sloboda ducha upieraná väznením v samote a mravnou "prevýchovou” a samotu priznávajú aj pred Philibertom.
Jeho film však podnecuje túžbu vystaviť sa neznámu a "divnému” (queer), vojsť do vzájomného vzťahu a zblížiť sa. Dotknúť sa ich imaginácie, inšpirovať sa ňou a prekonať spoločenské konvencie. Na lodi je každá aktivita podmienená vzájomnosťou, no idyla je len zdanlivá a pozitíva fungovania tu majú tiež svoje medze. Klienti a klientky stacionára majú ohraničenú slobodu a jej obmedzenia prekonávajú práve umeleckou tvorbou a schopnosťou imaginovať.
Foto: Filmtopia
Stacionár vedú lekári, ošetrovatelia a klientov zariadenia systém definuje ako pacientov, sú teda podradení. Hranicou je práve Foucaultom spomínaná duševná choroba, ktorá ich stavia do roviny slabších a menejcenných. "Rozumní” nad nimi preberajú zodpovednosť, ich práva sú oklieštené a aktivity usmerňované. Philibert si všíma jemné nuansy týchto vzťahov v navonok zrovnoprávnenom prostredí. Aj napriek tomu je fungovanie stacionára príkladom pri premýšľaní o starostlivosti o ľudí s duševnou chorobou. Na lodi rozvíjajú sebapoznanie, kreativitu, umelecký talent či predstavivosť. Filmové pozorovanie odkrýva ich výnimočnosť a nadanie nielen cez výtvarné či performatívne umelecké prejavy, ale najmä tým, že dáva priestor ich názorom v rovnocennom dialógu.
Philibert nahliadol za okraj normálnosti a našiel poklad. Pacienti a pacientky tu nevdojak vytvárajú umeleckú komunitu a ich tvorba a výnimočné osobnosti v mnohom prevyšujú oficiálne umenie.<pe>
HODNOTENIE PRAVDY: 4 HVIEZDIČKY Z 5
Na lodi Adamant/ Francúzsko, Japonsko / 2023 / scenár, réžia a kamera: Nicolas Philibert /
