Amerika verzus umelá inteligencia
Umelá inteligencia je začlenená do bežného života. Nie ako ChatGPT, ale vo forme živých bytostí, ktoré obývajú umelo vyrobené telá. Niektoré z nich vyzerajú ako roboti, iné majú ľudské tváre, ktoré im darovali skutoční ľudia (iba vzor, žiadne skalpovanie!).
Archívne montáže z 50. – 60. rokov ukazujú, že ich vývoj sa začal už v tomto období, čo je samo osebe celkom sviežou ideou. Film zobrazuje umelú inteligenciu ako pevnú súčasť spoločnosti, na rozdiel od väčšiny snímok s podobnou témou z nich však nerobí sluhov ľudstva.
Situácia sa radikálne zmení po tom, čo umelá inteligencia spôsobí v Los Angeles atómový výbuch. Američania sa rozhodnú úplne s ňou skoncovať a nútia k tomu aj ostatné štáty. Medzi nimi je aj Nová Ázia, ktorá umelej inteligencii odmieta vyhlásiť vojnu.
Spojené štáty nezaháľajú a svoje hodnoty idú násilne presadzovať do cudzej krajiny. Vierolomne tvrdia, že ide o boj proti umelej inteligencii, nie ľuďom, to však nič nemení na vysokom počte civilných obetí. Prípadná podobnosť so skutočnými udalosťami je čisto náhodná.
Uprostred tohto diania sa ocitol Joshua (John David Washington), ktorý bol kedysi nasadený ako tajný agent v Novej Ázii. Jeho cieľom bolo nájsť neznámeho tvorcu pokročilej umelej inteligencie, prezývaného Nirmata (tvorca po nepálsky, pozn. red.). Joshua sa preto infiltroval do skupiny tvorenej umelou inteligenciou, ktorej súčasťou bola aj jeho ľudská manželka Maya (Gemma Chanová).
Keď po neúspešnej akcii zomiera, Joshua sa zdrvený vracia domov. Po niekoľkých rokoch ho znovu osloví armáda, ktorá chce, aby sa opäť pokúsil vyhľadať Nirmatu. Joshua ich odmieta, no keď mu povedia, že Maya žije, rozhodne sa úlohu prijať.
Čítajte viac Recenzia: Prvé veľkolepé česko-slovenské sci-fi je dobré, má však na viacRobotí budhistickí mnísi
V súčasnosti ako spoločnosť nevidíme našu budúcnosť práve vo svetlých farbách – to je dôvod, prečo by ste dnes len ťažko hľadali utopické sci-fi. Definovať Tvorcu ako dystópiu by však bolo mylné, aj keď sa tak spočiatku môže javiť.
Ide o jeden z mála filmov zaoberajúcim sa umelou inteligenciou, ktorý ju neprezentuje ako ohrozenie ľudstva, ale ako novú formu bytia, s ktorou môžu ľudia žiť v symbióze, vzájomne sa jeden od druhého učiť, milovať sa, deliť sa o radosť i smútok. Zdá sa, akoby mali rovnaké vedomie ako my, jediné, čo nás odlišuje, je spôsob vzniku a telo.
Jedným z dôvodov, prečo by sa Tvorca mohol označiť ako utópia, je fakt, že ľudia z umelej inteligencie neurobili svojich otrokov, namiesto toho im dali slobodu. Fascinujúce je napríklad vidieť príslušníkov umelej inteligencie v úlohe budhistických mníchov.
Čítajte viac Umelá inteligencia ničí svet. V novom filme od režiséra snímky Rogue OneNie je jasné, ako presne to funguje v rôznych štátoch, ani aká bola história emancipácie ich druhu. Okrem USA a Novej Ázie nevieme o svetových pomeroch v podstate nič. Dalo by sa to považovať za mínus, otázne však je, či by toho potom nebolo vo filme priveľa, a či by dej nebol príliš mätúci.
Tvorca celkovo rád pracuje s náznakmi. Nesnaží sa nasilu ohurovať jednou futuristickou vymoženosťou za druhou. Ukazuje spoločnosť, ktorá sa dosť podobá tej dnešnej, akurát je trochu technologicky ďalej. Vidíme napríklad, že na Mesiaci existujú kolónie, viac sa o tom však nedozvieme.
Väčšina deja sa odohráva v Novej Ázii, čo snímku obdarúva unikátnymi vizuálmi, a zároveň ponúka náhľad do časti ázijskej kultúry, ktorú vo vysokorozpočtových veľkofilmoch tak často nevidíme. Prepojenie technológií a prírody funguje a nepôsobí rušivo – obrovské mrakodrapy do tamojšej veľkolepej scenérie prekvapivo dobre zapadajú a nevyčnievajú z nej. Jednotlivé scény ukazujú, ako si ľudia napriek modernej dobe dokázali zachovať svoje zvyky a kultúru.
Čítajte viac Kaczynski odsúdil Hollandovej film o migrantoch ako protipoľskýDieťa verzus ničiaca zbraň
Kto je v konflikte dobrý a kto zlý, krásne ilustruje to, aké zbrane si jednotlivé strany zvolili. Američania vyvinuli obrovskú vznášajúcu sa loď menom Nomád, ktorá pomaly, no hrozivo plachtí nad cudzím štátom a sem-tam zhodí smrtiace bomby.
Nimrata sa za svoje stvorenia rozhodol bojovať inak – vyvinul umelú inteligenciu, ktorá je dieťaťom, a ako jediná na svete má schopnosť skoncovať s Nomádom. Alfie (Madeleine Yuna Voylesová), ako ju pomenoval Joshua, postupne spoznáva svet, ničím sa nelíšiac od ľudského dieťaťa, netúži po ničení, ale po objavovaní. Američania sú však presvedčení, že jej úmyslom je zničiť svet.
Film Tvorca nestojí na svojom protagonistovi, ale na príbehu samotnom. Joshuovi, ktorý bol dlho ovládaný militaristickou propagandou, otvorí oči až Alfie. To dovtedy nedokázala ani jeho láska k Mayi, ktorá ho motivuje počas celého deja.
Čítajte viac Režisér a producent Rudolf Biermann: Siska začala v 90. rokoch nebezpečnú hruKým však nestretol Alfie, nedokázal Mayi a jej presvedčeniu porozumieť, čo sa napokon stalo hlavným katalyzátorom ich vzájomného odcudzenia sa. Joshua je zmietaný vonkajšími okolnosťami, ako skutočný hlavný hrdina však napokon nájde správnu cestu.
Už dlho nevzniklo tak dobré sci-fi, ako je Tvorca. Jeho úroveň dosahuje zrejme už len Prvý kontakt z roku 2016. Aj keď ide o dve tematicky odlišné snímky, spája ich originálna myšlienka, dychberúci dizajn a vzájomná solidarita medzi odlišnými druhmi. V oboch prípadoch očakávajú ľudia od „tých druhých“ to najhoršie, no dočkajú sa pravého opaku.
Tvorca je sci-fi, ktoré sa natrvalo zapíše do histórie tohto žánru. Doposiaľ ide o jeden z najlepších filmov tohto roka.