Pred 100 rokmi sa narodil režisér legendárneho filmu Pokánie Tengiz Abuladze

Na medzinárodnej scéne sa gruzínsky režisér Tengiz Abuladze výrazne presadil filmom Pokánie, poslednou snímkou voľne koncipovanej filmovej trilógie, ktorú tvoria aj filmy Prosba a Strom prianí. Od narodenia režiséra a scenáristu Tengiza Abuladzeho dnes uplynulo 100 rokov.

31.01.2024 10:00
Tengiz Abuladze Foto:
Tengiz Abuladze s ocenením, ktoré získal za film Pokánie.
debata (1)

Tengiz Abuladze sa narodil 31. januára 1924 v gruzínskom meste Kutaisi, v období, keď bolo Gruzínsko súčasťou dnes už bývalého Sovietskeho zväzu. V roku 1946 ukončil štúdium na Rustaveliho divadelnom inštitúte v Tbilisi a v roku 1953 réžiu na moskovskom Všezväzovom štátnom filmovom ústave (VGIK) v triede režiséra, scenáristu a teoretika Sergeja Jutkeviča.

Počas štúdia so spolužiakom Revazom Čcheidzeom, neskorším tiež slávnym gruzínskym filmovým režisérom, nakrútili diplomovú prácu o gruzínskom hudobníkovi s názvom Dmitrij Arakšvili a niekoľko krátkometrážnych filmov pre deti. Ich najznámejším spoločným dielom je poetický hraný film Somárik (1955), ktorý získal na medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Cannes v roku 1956 prvú cenu v kategórii krátkych filmov.

Medzinárodné uznanie dosiahol Abuladze aj svojím prvým samostatným filmom Cudzie deti z roku 1959, ktorý ocenili na festivaloch v Helsinkách, Londýne či v talianskom Porret-Terme. Zaujal aj druhým filmom Babička a ja (1963) odohrávajúci sa počas druhej svetovej vojny na gruzínskom vidieku a tiež po vojne, kedy sa dej presunie do Tbilisi. V roku 1972 nakrútil aj snímku Náhrdelník pre moju milú.

Slávnu voľne koncipovanú filmovú trilógiu, na ktorej sa podieľal aj ako scenárista, odštartoval snímkou Prosba z roku 1967 inšpirovanou básnickou tvorbou gruzínskeho básnika Važu Pšavela. Originálnou Abuladzeho filmovou poetikou sa vyznačuje aj druhý film trilógie Strom prianí (1972), ktorý sa odohráva v jednej z gruzínskych dedín, kam príde mladá Marita, ktorej krása výrazne rozvíri život obyvateľov dediny.

Najznámejším a najúspešnejším filmom trilógie je snímka Pokánie (1987), v ktorej sa najvýraznejšie prejavil Abuladzeho režisérky naturel. Vo filme spojil fantastické s reálnym, fikciu s historickými faktami, pričom na filmové plátno preniesol všetky „choroby“ totalitných režimov. Snímka je však alegóriu hlavne na stalinizmus a jeho kruté dedičstvo.

Bozk, Bille August, Clara Rosager Čítajte viac Dánsky režisér Bille August získal Oscara, pozná kráľovnú a k filmu ho priviedli Forman a Menzel

V osobe démonického antihrdinu a starostu Varlama ožívajú predstavitelia rozličných totalitných režimov – nosí cviker ako Berija, fúzy ako Hitler, vzdialene pripomína Mussoliniho a používa argumenty ako Stalin. Protikladom je postava maliara, zosobňujúca mravné hodnotové presvedčenie a tvorivú silu.

Za film Pokánie ocenili Abuladzeho v roku 1987 na MFF v Cannes Zvláštnou cenou poroty, Cenou Fipresci či Cenou ekumenickej poroty. Cenu nórskej kritiky a Cenu Andreas si v tom istom roku odniesol aj z Medzinárodného filmového festivalu konanom v nórskom Haugesunde.

Originálny gruzínsky filmový tvorca Tengiz Abuladze zomrel po ťažkej chorobe 6. marca 1994 v Tbilisi.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #film #pokánie #Tengiz Abuladze