Návrat po sto rokoch
Avatar: Posledný vládca vetra je výnimočný najmä tým, že hoci ide o rozprávku, ktorú vysielala stanica pre deti, obsahuje prekvapivo vyspelý príbeh. Svet obývajú štyri národy, z ktorých každý vládne jednému živlu – vietor, voda, zem a oheň. Národy žijú v mieri vďaka existencii avatara – človeka, ktorý dokáže ovládať všetky štyri živly. Vždy keď zomrie, reinkarnuje sa.
Keď sa avatarom stane 12-ročný Aang (Gordon Cormier), vo svete dochádza k veľkej zmene: národ ohňa sa rozhodne prevziať moc. Lord Sozin (Hiro Kanagawa) preto nariadi svojim jednotkám, aby pozabíjali všetkých vzdušných nomádov – vedel totiž, že avatar sa momentálne nachádza medzi nimi.
Aang sa tomuto masakru vyhne a na sto rokov zostane zmrazený v ľade spolu so svojím verným spoločníkom, lietajúcim bizónom menom Appa. Prebudí sa až po tom, čo ho nájdu súrodenci z Južného vodného kmeňa, Katara (Kiawentiio) a Sokka (Ian Ousley). Aang sa musí vyrovnať s tým, že prišiel o všetkých priateľov a blízkych, a že je posledným vládcom vetra. Jeho úlohou je naučiť sa ovládať ostatné živly a opäť nastoliť mier.
V ceste mu stojí množstvo prekážok vrátane princa Zuka (Dallas Liu). Jeho otec, Lord Ozai (Daniel Dae Kim), ho totiž vyhnal s podmienkou, že sa môže vrátiť až vtedy, keď sa mu podarí nájsť avatara. Zuka sprevádza jeho múdry a priateľský strýko Iroh (Paul Sun-Hyung Lee), ktorý sa snaží krotiť jeho prudkú povahu.
Inšpirácia Áziou
Jedným z najväčších problémov filmového spracovania Avatara bolo jeho obsadenie. Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že pôvodná predloha je japonské anime: jednotlivé národy totiž vychádzajú z tých ázijských. Vodné kmene sú inšpirované Inuitmi, vzdušní nomádi kultúrami z oblasti Himalájí, Kráľovstvo zeme starovekou Čínou a Národ ohňa imperialistickým Japonskom.
Vo filme M. Night Shyamalana nie sú tieto kultúry vôbec reprezentované – celé obsadenie je belošské. Tvorcovia seriálu túto základnú chybu napravili.
Okrem toho si dali záležať aj na vizuálnej stránke, choreografii a špeciálnych efektoch. Na seriál sa pozerá naozaj dobre, aj keď diváka občas vyruší do očí bijúci mejkap či parochňa. Nad tým sa však ešte dá privrieť oko – horšie je to však so samotným príbehom a scenárom.

Nikto zrejme nečakal, že by sa tvorcovia držali pôvodného materiálu od slova do slova. Niektoré zmeny, ktoré zaviedli, seriálu dokonca pomohli. Dobrým príkladom je príbeh Zukovej posádky a toho, ako sa k nemu vlastne dostala. Na druhej strane však v deji chýba niekoľko podstatných prvkov, akým je napríklad Aangov vzdušný vír, na ktorom často jazdí a blázni sa – v adaptácii vidíme len jednu krátku scénu. Možno je to náročné z hľadiska efektov.
Oveľa podstatnejšou zmenou však je to, že Aang sa za celý čas vôbec neučí ovládať vodu. Prvá séria animovanej predlohy sa nazýva Kniha prvá: Voda, a ide v nej predovšetkým o to, že sa Aang učí narábať s týmto živlom. V hranom seriáli na to však akosi nemá čas – a to je ďalší problém.
Suki ako pobláznená pubertiačka
Zachytiť všetky udalosti, ktoré sa odohrali v Knihe prvej, je nepochybne náročná úloha. Najlepším riešením by bolo zvýšenie počtu epizód z ôsmich aspoň na desať či dvanásť. Dej prvej série sa totiž zdá byť akýsi príliš uponáhľaný, čoho dôsledkom sú nepresvedčivé dialógy a strata čara, ktoré v sebe Avatar má.
Jeho základným pilierom je priateľstvo trojice hlavných postáv. V seriáli však absentujú momenty, kedy by sa spolu len tak zhovárali, žartovali a dostávali sa do vtipných situácií. Namiesto toho sa ženú z jednej nebezpečnej situácie do druhej, a hoci ich to stmeľuje, čosi tam predsa len chýba. Nehovoriac o tom, že takmer vôbec nevidíme ich interakciu s Appom.
Herci si nevedia poradiť s nemotorným scenárom, hoci ich výkony nie sú zlé. Keď si pozriete akékoľvek spoločné interview, zistíte, že medzi sebou majú takú chémiu, akú by ich postavy mali mať – tvorcovia tak vlastnou chybou premrhali ich výnimočný potenciál.
Katara, ktorá je v animovanom seriáli veľmi komplexnou postavou, pôsobí jednotvárne a nezaujímavo. Suki (Maria Zhang) je zasa smiešnou paródiou na pobláznenú pubertiačku, ktorá sa zamiluje v priebehu troch minút. To, čo s jej postavou spravili, je takmer urážlivé, a mnohých fanúšikov to právom pobúrilo.
Pocta zosnulému hercovi
Avatar: Posledný vládca vetra však nie je ani zďaleka taký zlý, ako film z roku 2010. Fanúšik, ktorý túži po nostalgii a nemá príliš vysoké nároky, si netflixovú adaptáciu obľúbi. Jej súčasťou sú dojemné momenty, úžasné súboje, očarujúce kultúry, množstvo drobných detailov a, samozrejme, legendárny predavač s kapustou (James Sie). Seriál sa venuje témam zodpovednosti, pocitov viny, straty, odcudzenia sa, priateľstva a hľadania seba samého.
Podobne, ako v pôvodnej verzii, aj tu je najlepšou postavou strýko Iroh. Tvorcovia v rámci jednej epizódy vzdali poctu hercovi Makovi Iwamatsuovi, ktorý ho daboval – a to piesňou Leaves from the Vine, ktorú naspieval do animovanej predlohy tesne pred svojou smrťou v roku 2006. Kto pri jej tónoch nevyronil aspoň jednu slzu, nie je skutočným fanúšikom.
Zostáva dúfať, že sa tvorcovia poučia zo svojich chýb, a na druhej sérii si dajú viac záležať. Stačilo by, keby trochu zvoľnili tempo a kládli väčší dôraz na jednotlivé postavy a ich vzájomné vzťahy. Odklon od predlohy nemusí byť problémom, pokiaľ nie je zásadný.
Adaptovať taký precízne prepracovaný príbeh, akým je Avatar: Posledný vládca vetra, určite nie je jednoduché. Verme, že s príchodom obľúbenej postavy Toph, ktorá by sa mala objaviť v druhej sérii, to bude lepšie.