Dramatik, spisovateľ a obhajca ľudských práv bol tvrdým kritikom pomerov počas socializmu a za svoje politické názory bol niekoľkokrát väznený. Havel sa do histórie zapísal aj ako spoluzakladateľ Charty 77 a Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných.
V novembri 1989 bol vodcovskou osobnosťou politických zmien, následne sa stal československým a neskôr českým prezidentom. Zaslúžil sa o zrušenie Varšavskej zmluvy a o vstup Česka do Severoatlantickej aliancie. Neskôr sa stal spoluzakladateľom Nadácie Forum 2000 a Nadace Václava a Dagmar Havlových Vize 97.
Medzi jeho najznámejšie diela patrí Moc bezmocných, Dopisy Olze, Dálkový výslech, Letní přemítání či Prosím stručně. Havel je nositeľom 29 štátnych vyznamenaní, 50 čestných doktorátov a množstva rôznych medzinárodných ocenení za literárne a politické dielo. V roku 2012 prijal český parlament špeciálny zákon, ktorý znie: „Václav Havel sa zaslúžil o slobodu a demokraciu.“
Nepriateľ komunistov a fašistov
Pod nový časozberný dokument, v ktorom bývalý prezident necháva filmárov nahliadnuť do zákulisia svojho života, sa podpísal režisér Petr Jančárek. Film obsahuje doteraz nezverejnené materiály, ktoré odhaľujú osobné momenty aj fatálne situácie. Havel sa so zmyslom pre humor zamýšľa nad svojím politickým odkazom a univerzálnymi ľudskými otázkami.
Svojou autentickosťou, otvorenosťou a obsahom zaujme snímka nielen jeho priaznivcov, ale aj tých, ktorí majú jeho angažované pôsobenie v živej pamäti. Ústredným motívom dokumentu sú paralely medzi jeho životom a úspešnou hrou Odcházení, ktorej adaptáciu si Jančárek vždy prial zrežírovať.
"S Václavom Havlom som začal spolupracovať v roku 2003. Naše vzťahy charakterizovala úplná otvorenosť a dôvera zo strany Václava Havla a moja absolútna zodpovednosť voči nemu. V priebehu posledných rokov Havlovho života tak mohlo vzniknúť vyše dvesto hodín unikátneho, doteraz nezverejneného materiálu, ktorý sa potom stal základom celovečerného dokumentu,“ hovorí režisér.
Čítajte viac Dubček vedel Havla vyhrešiťKeď ho Havel požiadal, či by nenatočil film o konci jeho života, Jančárka to prekvapilo. „S niečím takým som vôbec nepočítal a jediná možnosť, ako na to odpovedať, bolo: ,Ďakujem, samozrejme to beriem!' Vôbec som si v tú chvíľu neuvedomil, čo to bude znamenať. Nevedel som, ako veľmi sa premení môj život, ale v každom prípade som bol udivený a šťastný, že mi to pán prezident ponúkol.“
Film Tady Havel, slyšíte mě? sa venuje aj Havlovmu blízkemu vzťahu s dalajlámom, Madeleine Albrightovou, Milošom Formanom či s Joan Baezovou. Divák ho sprevádza nielen uňho doma či na chalupe, ale aj v jeho pražskej kancelárii, na open air festivale v Trutnove, pri natáčaní jeho filmového debutu Odchádzení či na jeho poslednej súkromnej ceste do USA, keď sa po mŕtvici ocitol na prahu smrti.
"Havlov súkromný aj verejný život sú v mnohom provokujúce. Je nesmierne pevný vo svojich názoroch, hovorí, čo si myslí, a riadi sa vždy heslom, že človek musí za svoje slová a konanie ručiť. Pritom ale zostáva otvorený ku všetkým názorom a myšlienkam, je pokorný, zdvorilý, úctivý a skromný. V politike dráždi pravičiarov nedôverou k moci ako takej, obhajobou občianskej spoločnosti a kritikou ekonomickej samospasiteľnosti.
Ľavičiari ho tiež nemôžu vystáť, nikdy mu neodpustia bonvivánstvo, údajnú nekritickú propagáciu Západu a nedotiahnutie (teda v ich poňatí zradu) nežnej revolúcie. Iba vyznávači komunizmu a fašizmu majú v jeho prípade absolútne jasno – Havel je nepriateľ, ktorého je potrebné zlikvidovať. A prekáža im nielen jeho slobodomyseľnosť, ale aj jeho tzv. buržoázny pôvod," hovorí scenárista Martin Vidlák a režisér Petr Jančárek.
Čítajte viac Recenzia: Havel v osídlach lásky a politikyPodanie ruky na rozlúčku
Havlova manželka Dagmar uvádza, že sa spolu o všetkom radili a diskutovali. „Existovalo medzi nami zvláštne prepojenie. Boli sme skrátka na všetko dvaja. Po manželovom boku som prežívala chvíle vrcholného šťastia a súznenia, aj chvíle prepadu na dno úzkostí, že to tak nebude vždy. Keď teraz riadim jeho odkaz, uvedomujem si, že neodišiel iba mne. Chýba tu jeho hlas, jeho pokojná, súmerná energia.“
Petr Jančárek sa vyjadril, že mu Havel chýba ako jedna z istôt, ktoré niekoľko rokov sprevádzali jeho život, ako jedna z hodnôt, ku ktorým sa človek môže vzťahovať, a tiež ako človek, z ktorého postojov si mohol a stále môže brať príklad.
„Bol by som rád, aby si ľudia od Václava Havla vypočuli najmä to, že vždy stojí za to držať linku, obhajovať svoj vlastný názor, a tiež to, čo je pre mňa z jeho odkazu najdôležitejšie: že by si mali zvyknúť a naučiť sa absolútne ručiť za to, čo robia – za svoje názory a za svoje postoje.“
Jedným z najvýznamnejších momentov počas natáčania preňho bolo sprevádzanie Havla do PEN klubu. „Nikdy sme si s pánom prezidentom Havlom v bežnom styku nepodávali ruku, pretože sme sa videli každý týždeň niekoľkokrát. A keď sme vtedy z toho PEN klubu odchádzali a čakali pred Klementínom, kým príde auto, tak sa so mnou pán prezident lúčil a zrazu mi podal ruku. Bolo to asi pol roka pred jeho odchodom na večnosť a ja som si uvedomil, že to podanie ruky je možno preto, že si myslí, že to môže byť naposledy. Odvtedy vždy, keď sme sa lúčili, tak to bolo podaním ruky,“ spomína režisér.
Ak by mal Havlovi niečo odkázať, bolo by to toto: „Pán prezident, je to neuveriteľné, že sme sa dostali k šťastnému koncu a môžeme film o vás premietať v kinách. Dúfam, že keby ste mali príležitosť ho niekedy vidieť, že budete spokojný a že sme ja a moji kolegovia nesklamali dôveru, ktorú ste do nás vložili.“