Narodila sa 22. júna 1949 ako Mary Louise Streepová v americkom New Jersey. Jej otec bol farmaceut, matka sa venovala umeniu. Má dvoch mladších bratov – Dana Davida a Harryho Williama III.
Herectvu sa začala venovať už na strednej škole, v roku 1971 zmaturovala na Vassar College v štáte New York, kde získala titul v odbore dráma a kostýmový dizajn. O štyri roky neskôr dokončila štúdium na prestížnej Yalovej univerzite a hneď nato sa presťahovala do New Yorku s cieľom stať sa úspešnou herečkou.
Nadčasový film
Prvýkrát sa predstavila na divadelných doskách v roku 1971 v predstavení The Playboy of Seville. V roku 1975 debutovala na Broadwayi v inscenácii Trelawny of the „Wells“ a o dva roky natočila svoj prvý celovečerný film Júlia.
Publikum však zaujala až svojou ďalšou snímkou Lovec jeleňov, hoci v nej stvárnila relatívne malú rolu. V tom istom čase zažiarila aj v minisérii Holocaust, za ktorú získala svoju prvú Emmy.
Už v roku 1979 si vyslúžila prvú nomináciu na Oscara, ktorú síce nepremenila, no už o rok neskôr sa jej to podarilo s drámou Kramerová verzus Kramer. Drahocennú sošku vtedy takmer stratila.
„Áno, nechala som ju na toaletách. Mala som veľmi veľké šaty. A musela som si ich zodvihnúť a položiť sošku na zem, a potom som zabudla, že som ju tam mala. Ale niekto ju našiel!“ uviedla herečka.
Film Kramerová verzus Kramer bol nadčasový – ukazuje totiž postavu muža (stvárnil ho Dustin Hoffman), ktorý sa sám musí postarať o svoje dieťa. Meryl Streepová v scenári prepísala kľúčovú scénu, ktorá vysvetľuje, prečo mala potrebu opustiť život manželky v domácnosti.
„Bol to začiatok ženského hnutia – všetci z toho neboli nadšení… V tom, že tieto ženy vystúpili z úlohy, ktorá im bola predpísaná, a nechali tohto úbohého muža, aby sa staral o dieťa, bolo veľa krutosti,“ spomína Streepová.
Druhého Oscara získala v roku 1983 za snímku Sophiina voľba, v ktorej stvárnila poľskú preživšiu koncentračného tábora. Vo februári tohto roka sa pri príležitosti 40. výročia premiéry konalo v Múzeu moderného umenia špeciálne premietanie Sophiinej voľby. Streepovú sprevádzali hereckí kolegovia Kevin Kline a Peter MacNicol.
„Je nás tu zopár z tých posledných, ktorí sa podieľali na tomto filme. Niekoľko ich tu ešte stále je: moja kaderníčka a vizážistka J. Roy Hellandová, a verím, že aj moja kostymérka, skvelá Alba Schipaniová. Ale vizionári Sophiinej voľby tu nie sú: úžasný scenárista William Styron, nádherná duša Alan Pakula a majster svetiel Nestor Almendros, kameraman, tu nie sú,“ uviedla na začiatok večera Streepová.
„(Natáčanie Sophiinej voľby) …bolo tou najveselšou, najkreatívnejšou skúsenosťou celej mojej kariéry a musím sa za to poďakovať Alanovi a Meryl a Peterovi, pretože to bol festival lásky,“ opísal jej kolega Kline.
Obdiv k Thatcherovej
Neskôr si Meryl Streepová zahrala v snímkach ako Spomienky na Afriku, Výkrik v tme, Smrť jej pristane, Dom duchov, Madisonské mosty, Hudba môjho srdca, Pochybnosti či A. I. Umelá inteligencia. V roku 2002 účinkovala v unikátnej dráme Hodiny, ktorú natočili podľa knižnej predlohy Michaela Cunninghama.
Film skúma osudy troch žien, ktoré sú vzájomne prepojené románom Pani Dallowayová, hoci ich od seba delia desaťročia. Streepová stvárnila emancipovanú vydavateľku Clarissu Vaughnovú, ktorá pre svojho bývalého milenca a básnika Richarda pripravuje párty. Chce tým osláviť významné literárne ocenenie, ktoré práve získal, no situácia nie je najšťastnejšia – Richard totiž zomiera na AIDS.
Svojho tretieho Oscara získala Meryl Streepová za stvárnenie britskej premiérky Margaret Thatcherovej v životopisnom filme Železná lady.
"Margaret Thatcherová bola, chtiac-nechtiac, priekopníčkou úlohy žien v politike. Je ťažké predstaviť si časť našej súčasnej histórie, ktorá nebola ovplyvnená opatreniami, ktoré predložila v Spojenom kráľovstve na konci 20. storočia.
Jej tvrdé fiškálne opatrenia si vybrali daň na chudobných a jej nezainteresovaný prístup k finančnej regulácii viedol k veľkému bohatstvu pre iných. Existuje argument, že jej vytrvalá, takmer emocionálna lojalita k britskej libre pomohla Spojenému kráľovstvu prekonať búrky európskej menovej neistoty.
Ale pre mňa bola postavou, ktorú obdivujem za jej osobnú silu a odvahu. Dostať sa, legitímne, cez jednotlivé úrovne britského politického systému, triedne a rodovo fóbne, akými boli v čase, keď to urobila, a spôsobom, akým to urobila, bol impozantný úspech. Vyhrala nie preto, že zdedila postavenie dcéry veľkého muža alebo vdovy po významnom mužovi, ale vlastným úsilím.
Vydržať tú špecifickú nenávisť a výsmech, podľa mňa bezprecedentný, namierený v našej dobe na verejne činnú osobu, ktorá nebola masovým vrahom; a že sa jej podarilo udržať svoje presvedčenie spojené s vrúcnymi ideálmi a myšlienkami – nesprávnymi alebo pomýlenými, ako ich môžeme vidieť teraz – bez korupcie – to vnímam ako dôkaz akejsi veľkosti, ktorý je hodný urovnania historických sporov," uviedla na margo bývalej premiérky Streepová.
Výber filmov
- Júlia (1977)
- Lovec jeleňov (1978)
- Kramerová verzus Kramer (1979)
- Sophiina voľba (1982)
- Smrť jej pristane (1992)
- Madisonské mosty (1995)
- Hodiny (2002)
- Mamma Mia! (2008)
- Malé ženy (2019)
- K zemi hľaď! (2021)
Tragický koniec manželstva
Nezabudnuteľné úlohy stvárnila aj vo filmoch Diabol nosí Pradu a Mamma Mia! V druhom menovanom ukázala, že nie je len vynikajúcou herečkou, ale aj skvelou speváčkou. V roku 2018 malo premiéru pokračovanie s podtitulom Here We Go Again! A hoci jej postava Donny zomrela, Streepová by sa rada vrátila v prípadnom pokračovaní.
„Neviem, či do toho pôjdu. Majú nápad. Ešte som ho nepočula, ale mám to poznačené (v diári) a budem o tom vedieť viac už čoskoro,“ uviedla v rámci jedného z rozhovorov počas tohtoročného festivalu v Cannes. „Samozrejme, že do toho chcem ísť. Myslím si, že ľudia to milujú.“
V posledných rokoch účinkovala v snímkach ako Božská Florence, Prací automat, Malé ženy, The Prom či K zemi hľaď! Hrala aj v seriáloch ako Veľké malé klamstvá či Iba vraždy v budove.
Dokopy bola počas svojej kariéry na Oscara nominovaná neuveriteľných 21-krát. Drží tiež rekord za najviac nominácií na Zlatý glóbus, ktorých má 33. Premeniť sa jej ich podarilo osem. Okrem toho je držiteľkou cien BAFTA, Emmy, Screen Actors Guild Award a mnohých ďalších. V roku 2010 jej prezident USA Barack Obama udelil Národnú medailu za umenie a v roku 2014 Prezidentskú medailu slobody.
V roku 1976 sa vydala za herca Johna Cazaleho, ktorý však o dva roky neskôr zomrel na rakovinu pľúc. „Nedostala som sa cez to. Nechcem sa cez to dostať. Bez ohľadu na to, čo robíte, bolesť je vždy kdesi v hĺbke vašej mysle a ovplyvňuje všetko, čo sa stane potom. Myslím si, že ju môžete vstrebať a pokračovať bez toho, aby sa stala posadnutosťou,“ uviedla herečka.
Šesť mesiacov po Cazaleho smrti si vzala sochára Dona Gummera, s ktorým má štyri deti. V súčasnosti už netvoria pár.
Foto: SITA, Kevin Wolf
Meryl Streepová podporuje ženské hnutie #MeToo a práva menšín. V roku 2017 jej LGBTQ organizácia Human Rights Campaign (HRC) udelila ocenenie Ally for Equality Award. „Počas jej fenomenálnej kariéry využívala Meryl Streepová svoj hlas, aby sa postavila za LGBTQ komunitu,“ povedal riaditeľ HRC Chad Griffin.
„Či už prostredníctvom svojich ikonických úloh, ktoré zvýšili viditeľnosť LGBTQ ľudí, alebo odvážnym vystupovaním za rovnosť. Meryl Streepová stelesňuje samotnú podstatu toho, čo znamená byť spojencom našej komunity.“
