Naozaj bol otec taký dobrák?
Prvým problémom je stvárnenie hlavnej postavy. Amy Winehousová bola veľmi špecifická nielen svojím hlasom, ale aj imidžom a spôsobmi. Jej predstaviteľka, Marisa Abela, ktorá zatiaľ nemá veľa hereckých skúseností, sa na túto úlohu svedomito pripravovala hodinami spevu a nácvikom Amyinho prízvuku.
„Stretávala som sa s (ňou) štyrikrát do týždňa na dvojhodinových stretnutiach počas troch mesiacov, kým sme začali natáčať,“ uviedla Abelovej koučka Anne-Marie Speedová. Napriek precíznej príprave sa však divák neubráni dojmu, že tam tá podoba akosi chýba. Amy Winehousová je skrátka nenapodobiteľná.
Abelovej sa však predsa darí priblížiť speváčkinu sebavedomú a hrdú, no zároveň veľmi láskavú povahu. Snímka sa nezačína v jej detstve, ale v období, keď už sa venuje hudbe. Má veľmi blízky vzťah so svojou starou mamou Cynthiou (Lesley Manvilleová), ktorú úprimne obdivuje a nachádza v nej mnoho inšpirácie – vrátane ikonického účesu. Momenty, ktoré s ňou trávi, sú tým najlepším, čo Back to Black ponúka.
Ďalšou podstatnou osobou v Amyinom živote je jej otec Mitch (Eddie Marsan), ktorý je vo filme stvárnený v pozitívnom svetle, hoci sa dlhodobo vedú debaty o tom, či nevyužíval slávu svojej dcéry. Dodnes nie je jasné, ako to naozaj bolo, tvorcovia filmu sa tomu však, bohvie prečo, úplne vyhli.
Amy sa podarí podpísať zmluvu s Island Records a vydáva svoj debutový album Frank. Ľudia jej hudbu milujú a ona si plní svoj sen. Do jej života však čoskoro vstúpi niekto, kto jej ho od základov zmení – Blake Fielder-Civil (Jack O'Connell), chlapík s osobitým šarmom, ktorému nepodľahne hocikto.
Zdá sa, že ide o obyčajného povaľača, ktorý svoj čas trávi hraním biliardu, popíjaním a zháňaním drog. Láska, ktorou k nemu Amy zahorí, je však taká silná, že sa stane stredobodom jej života.
Spočiatku si spolu rozumejú, bláznia sa, dávajú si sľuby – no kým Amy to myslí smrteľne vážne, Blake je prelietavý, a ledva sa mu čosi nepozdáva, rozhodne sa s ňou rozísť.
Čítajte viac Film o Amy Winehouseovej nechce hovoriť o jej smrti, ale o živote plnom lásky a hudby
Šoubiznis ju nezmenil
Je ťažké povedať, čo bolo pre Amy mocnejšie – láska alebo hudba? Tieto dve zložky boli v jej živote pevne prepojené, záviseli jedna od druhej. Po tom, ako sa s ňou Blake rozišiel, napísala svoj prelomový album Back to Black, s ktorým pokorila hitparády po celom svete a stala sa fenoménom.
Keď sa s Blakeom opäť dala dokopy, začala s ním užívať drogy, hoci sa tomu predtým vyhýbala. Práve to sa stalo terčom bulvárnych plátkov, ktoré značnou mierou prispeli k už tak zlému psychickému rozpoloženiu talentovanej hudobníčky.
Hoci by film mohol ísť do oveľa väčších hĺbok, jedno mu treba uznať: darí sa mu komunikovať zásadnú myšlienku, že Amy sa nestala obeťou drog, ale extrémnej lásky, nad ktorou nemala žiadnu kontrolu. Niektorí kritici uvádzajú, že Blake v snímke nie je stvárnený dostatočne negatívne, no divákovi stačí aj to málo na to, aby ho znenávidel.
Amy mala to nešťastie, že sa zamilovala do nesprávneho – do niekoho, kto si ju vôbec nevážil a navyše jej aj zničil život. Jej tvorba nie je taká výnimočná iba preto, že mala skvelý hlas a džezový „feeling“, ale aj preto, že všetko preciťovala tak intenzívne.
Na jednej strane sa tvorcom podarilo dodržať to, čo sľúbili – s príbehom Amy Winehousovej nakladali nanajvýš citlivo, čo je najviac badateľné v záverečných momentoch filmu. Zároveň sa však zdá, akoby nemali odvahu ísť viac do hĺbky, často iba kĺžu po povrchu.
Chýba napríklad jeden celkom podstatný moment: tesne predtým, ako Amy vyhrala Grammy za najlepší album roka, vyhlasovali mená ostatných nominovaných v kategórii – keď spomenuli Justina Timberlakea a jeho What Goes Around… Comes Around, zopakovala meno albumu priamo do mikrofónu so znechuteným výrazom v tvári.
Ak by sa tvorcovia rozhodli zakomponovať túto scénku, lepšie by to priblížilo Amyin jedinečný charakter. Šoubiznis nezmenil jej vystupovanie ani postoj k životu, po celý čas zostala verná sama sebe.
Back to Black nie je zlý film, človek sa občas pristihne pri slzách, no otázkou je, či ich vyvolalo dianie na plátne, alebo samotná spomienka na Amy a jej osud. Takisto sa pomerne málo venuje procesu skladania jednotlivých piesní či spolupráci s inými hudobníkmi.
Možno je chybou aj to, že sa tvorcovia rozhodli natočiť film tak skoro, a možno to nemali robiť vôbec – veď existuje skvelý dokument Amy z roku 2015, ktorý je oveľa komplexnejší a podáva skutočne autentické svedectvo o jej živote. Hraných biografií máme neúrekom a bez niektorých z nich by sme sa hádam aj zaobišli.
