Už roky víťazné filmy v krásnom prostredí francúzskej Riviéry premietajú na koniec súťaže a nespreneverilo sa tomu ani 77. filmové Cannes. Tradícia sa predsa nemôže porušiť. Chybičkou krásy bolo tohto roku len to, že sa do prvej časti sa nahrnulo až priveľa pozoruhodných umeleckých diel, na ktoré sa akosi pozabudlo. Možno mať veľa výhrad k rozhodnutiu poroty, ktorej predsedala americká režisérka Greta Gerwig, ale nakoniec možno ctená porota rozhodla správne. Otvorila dvere ešte neznámym tvorcom.
Humorná gangsterka
To hádam najlepšie vystihuje víťazný film Anora amerického režiséra Seana Bakera. V centre diania je striptérka z Brooklynu Anora, hovorí si Ani (Mikey Madison), zoznámi sa s ľahkomyseľným synom ruského oligarchu Ivanom (Jurij Borisov). Váňa a Ani sú akoby pre seba stvorení, zosobášia sa v Las Vegas. Chlapcovi sa navyše splní sen – stane sa americkým občanom.
Žijú si spokojne, kým sa táto správa nedostane do Ruska k rodičom. Tí okamžite prídu do Ameriky a rozzúrená matka žiada anulovanie manželstva. Ľúbostná romanca, plná nenásytného sexu, sa zrazu zmení na gangsterku. Neschopná ochranka, najatá rodičmi, je navyše ešte aj slaboduchá. Nie je ľahké deti rozviesť, musia odcestovať do Las Vegas. Keď zamilovaný manžel zistí, že tok peňazí od rodičov vyschne, ihneď ustúpi, ale mladá bojovníčka to rodine poriadne osladí.
Snímka je profesionálne zdatne nakrútená, čo však chcel režisér príbehom povedať, sa dá len hádať. Jedna možnosť je ukázať nadutosť a bohorovnosť ruských oligarchov v satirickom tóne, druhá, že ani s dievčaťom, čo prežilo ťažké detstvo, si nemožno robiť, čo sa komu zachce. Aj jedna aj druhá možnosť je pravdepodobná a prijateľná. Snímka má svižné tempo a zrelé herecké výkony hlavných predstaviteľov.
Najviac potešil Veľkou cenou vyznamenaný indický film Všetko, čo si predstavujeme ako svetlo (All We Imagine as Light). Jednoducho, bez príkras a veľmi realisticky vyrozprávaný príbeh dvoch žien ťažko pracujúcich v nemocnici v Bombaji, túžiacich len po troche šťastia, bol balzamom na dušu. Režisérka a herečka Payal Kapadia vie, čo indickým ženám chýba a s čím sa musia popasovať – sú to predovšetkým zaostalé zvyky.
Prahbu raz otec zavolal domov a prikázal jej vziať si neznámeho muža, ktorý rýchlo odišiel pracovať do Nemecka. Prahbinu spolubývajúcu Anu čaká ten istý osud, no tá je oveľa spurnejšia a bojovnejšia. Cesta na vidiek otvorí obom ženám oči, poddajú sa svojim túžbam a oslobodia sa od predsudkov. Krásne a jemne podaný problém o emancipácii a slobodnom rozhodovaní o vlastnom živote.
Traja rovnocenní víťazi
Miguel Gomes si odniesol z Cannes Cenu za réžiu filmu Veľké turné (Grand Tour). Príbeh sa odohráva v roku 1917 v Rangúne, keď britský úradník Eduard utečie v deň svojej svadby pred nevestou Molly. Žena sa rozhodne nevzdať sa manželstva, naháňa ho všade a je to vlastne jej cesta, ale najmä jeho turné po Ázii. Neupieram tvorcovi režijné kvality, ale príbeh ma nenadchol.
Zaujímavejší bol film dekorovaný Cenou za scenár pre režisérku Coralie Fargeat za film Látka (The Substance). Hystéria, aby bol človek dlho krásny a mladý, podstúpil preto neuveriteľné chirurgické operácie a estetické kúry, v tomto prípade navyše neoverené pokusy, je téma výsostne aktuálna. Bol to v súťažnej kolekcii jeden z najfavorizovanejších filmov nielen pre herecké obsadenie (Demi Moore a Margaret Qualley), ale najmä pre jeho varujúce posolstvo.
Do troch poviedok snímky Podoby láskavosti (Kinds of Kindness) obsadil režisér Yorgos Lanthimos Emmu Stone, Willema Dafoea a Jesseho Plemonsa. Keď sme uvažovali, kto by mohol dostať cenu za mužský herecký výkon, zhodli sme sa, že jedine Jesse Plemons. Bolo až priveľa výborných ženských hereckých kreácii, ale mužských poskromne. Cena je zaslúžená. Zopakujeme si ešte, že prvý príbeh je o manipulácii, druhý o strate identity a tretí o sektárstve. Problémy sú presne pomenované, dobre vystihnuté, ale Lanthimos sa nechal uniesť zbytočným sexom a niektoré nechutnosti priam prekážali.
Foto: SITA/AP, Scott A Garfitt
Favorit festivalu Emília Pérez
Jacques Audiard tentoraz mimoriadne zaujal filmom Emilia Pérez, ktorý sa dotýka aj transgenderového problému. Úspešnú právničku Ritu (Zoe Saldana) unesú a majú nezvyčajnú prosbu, obávaný vodca kartelu Manita sa chce dať preoperovať na ženu, vraj vždy ňou chcel byť. Len to ho totiž môže zachrániť pred väzením. Rita váha, ale peniaze lákajú. Operácia sa uskutoční a z Manitasa sa stáva pekná Emilia Pérez (Karla Sofía Gascón).Nič netušiaca manželka žije s deťmi vo Švajčiarsku.
Keď Emilia po rokoch zatúži po rodine, najmä po deťoch, opäť to musí zariadiť Rita. Emilia však úplne podcenila, čo spolužitie rodiny môže priniesť za problémy a tie nedajú na seba dlho čakať. Príbeh sám o sebe je unikátny, ale spojenie s muzikálom mu dodáva nový rozmer. Dej je s hudobnou a tanečnou zložkou dokonale skĺbený a spolu vytvárajú kompaktný celok. Treba ešte prirátať bravúrnu kameru, presný strih a príjemné melódie. Potom sa nemožno čudovať, že až štyri herečky (Adriana Paz, Zoe Saldaña, Karla Sofia Gascón a Selena Gomez) dostali Cenu za najlepší herecký výkon a režisér Jacques Audiard Cenu poroty.
Iránec zaujal filmom o nehnanebnom právnikovi
Iránskemu tvorcovi Mohammadovi Rasoulofovi sa zázrakom podarilo dostať na festival v poslednom momente. Tesne pred festivalom ho odsúdili v Iráne na osem rokov väzenia. Podarilo sa mu utiecť, požiadať o azyl v Nemecku a komplikovane prísť na festival. Vedenie festivalu neposlúchlo žiadosť iránskej vlády film na festivale neuviesť. Mohammad Rasoulof však pre tento čin dlhé roky svoj rodný Irán neuvidí. Sám povedal, že keby sa vrátil, trest by sa mu zvýšil na dvojnásobok. Súťažná snímka Semiačka posvätného figovníka (The Seed of the Sacred Fig), uvedená v posledný deň súťaže, vznikol v koprodukcii Nemecka, Francúzska a Iránu.
Renomovaný právnik ašpiruje na sudcovské miesto. Rodinu, manželku a dve dcéry, si prestáva všímať, kým sa mu z bytu záhadným spôsobom nestratí služobná zbraň. Jeho kariéra je ohrozená, ženu a deti vystaví ponižujúcemu vyšetrovaniu. Keď z nich nič nevypáčia vyšetrovatelia, odcestuje s nimi na opustený vidiek, kde sa sám drastickými metódami ujme vyšetrovania. Rodina je zdesená a zrazu zisťuje, s kým dlhé žili roky v jednej domácnosti.
Ukáže sa, že právnik je karierista, tyran bez štipky svedomia, zlý človek, ktorý dokáže odsúdiť bez ľútosti a svedomia nevinných ľudí na smrť. Neskutočne veľa nevinných životov má na svedomí, ale dcéry mu to nehodlajú odpustiť. Je to výsostne politický film a Rasoulofovi sa podarilo zovšeobecniť politické dianie a nezdravú atmosféru politického režimu v Iráne. Osobitná cena poroty teda nebola prekvapením.
