Bolo písanie komédie Máme prachy zábava či ťažká práca?
MG: Bola to zábavná ťažká práca.
RCH: Napísali sme to, lebo sme sa pritom bavili. Na máločom sme sa smiali tak, ako na tomto scenári. Bolo to ako nabaľujúca sa snehová guľa, čím viac sme písali, tým viac nás to bavilo. Tretí producent čítal naše veci a stále žiadal pokračovanie. Vytvárali sme postavy a týrali sme ich rafinovanými spôsobmi.
MG: Často sme si hovorili: čo keby sa stalo toto? Cítili sme sa ako deti, čo stavajú lego.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Vždy ste sa zhodli?
RCH: Nakoniec áno, Maxime má silnú osobnosť a ja tiež, obaja pracujeme s vášňou a veľa sa o práci rozprávame. Keď totiž píšete sám, akoby ste v sebe mali dva hlasy, jeden diabolský, jeden anjelský a neviete, ktorý máte počúvať. Keď píšeme vo dvojici a zhodneme sa, vieme, že je to správne.
Žijeme v časoch politickej korektnosti. Nebojíte sa, že zraníte niečie city alebo niekoho urazíte?
MG: S rodinou sa nám to deje stále, tak prečo o tom neurobiť film? Ale dobrá otázka, pretože mnohých tém akoby sa človek nemal dotýkať. Ako dieťa, ktoré sa nemá hrať so zápalkami, aby sa nespálilo.
RCH: Ale nebolo to tak, že by sme schválne chceli urobiť kontroverzný film. Chceme rozprávať príbeh, ktorý by možno mohol niekoho uraziť, ale myslíme si, že dokážeme byť dostatočne šikovní a zábavní, aby si ľudia na začiatku povedali: ach, čo to je a o chvíľu, aha, ok, bolo to zábavné a dobré. Bola to pre nás výzva. Boli sme zvedaví, či to ľudia pochopia, alebo či film získa akýsi zlomyseľný tón. Myslíme si, že ľudia pochopia, že hoci hovoríme o chúlostivých témach, našli sme správne nuansy. Veríme, že sa dá hovoriť o všetkom, záleží len na tom, ako.
Napríklad príbeh o moslimských výhercoch 40 miliónov eur?
RCH: Správne ste pochopili, na čo narážam.
MG: V štúdiu najskôr povedali: je to vtipné, ale niekoho to môže naštvať. Nám sa to ale nezdalo vôbec urážlivé. Zažili sme nudnú diskusiu v Londýne, kde sme sa pýtali na názor ľudí z menšín. Nezdalo sa im to vtipné, ale nič ich neurážalo a povedali, že ak to tam chceme mať, nech to vo filme je. Pýtali sme sa na názor aj hercov, agentov. Tým sa to zdalo zábavné a mysleli sme, že robíme dobrú vec. Sme radi, keď sa publikum smeje – ako keď riskujete pri výstupe na horu a keď to zvládnete, smejete sa.
RCH: Dlho sme rozmýšľali nad filmom o lotérii, mali sme veľa pracovných nápadov a keď sme prišli na linku o moslimoch, povedali sme si, že to reprezentuje všetko – pochybnosti o morálke, iróniu situácie. Až potom prišli ostatné príbehy, ktoré sa točili okolo tohto. Čo keby sme čosi zmenili, budú postavy utekať?
Foto: Film Europe
Líšia sa reakcie na film vo Francúzsku a v iných krajinách?
MG: Vo Francúzsku mal film premiéru len pred dvoma mesiacmi, Slovensko je prvá zahraničná krajina, kde sa film bude premietať. Máme prachy! sme predali do asi 25 krajín.
Vlani na Slovensku vznikla čierna komédia Invalid, ktorá bola mimoriadne úspešná. Bola možno ešte černejšia než vaša a keď tvorcovia robili skúšobné premietanie pre vozíčkarov, tí sa vôbec neurazili, naopak sa bavili a povedali, že si mohli uťahovať z ich situácie ešte viac. Tiež však nikoho neurážali.
RCH: To sú tie nuansy, o ktorých hovorím. Nepochybujem, že sa dá urobiť komédia o invalidoch, samozrejme, že ju treba urobiť. Záleží len od spôsobu, ako ju urobíte. Vo Francúzsku je teraz veľmi úspešná komédia o ľuďoch s Downovým syndrómom. Najskôr sa toho filmári báli, ale prečo by sme mali ľuďom s Downovým syndrómom uprieť právo na dobrú komédiu? Dnes sú všetci šťastní, že vznikla.
Foto: Film Europe
No predsa – nie je téma o moslimoch príliš citlivá?
RCH: Mnohí herci sú veriaci moslimovia a naša zápletka sa im zdala vtipná. My nerobíme zovšeobecnenia o všetkých moslimoch, hovoríme len o troch stratených chlapíkoch, stratených existenciách.
MG: Jeden z našich hercov hral v seriáli Sexuálna výchova na Netflixe, kde stvárňuje celkom inú postavu. Zvykol tvrdiť, že nikdy nebude hrať teroristu. Mal jasný postoj a mohol si dovoliť vyberať úlohy. Našu rolu prijal, lebo sa mu zdala zábavná. Brali sme to ako kompliment.
RCH: Len opakujem, nijako sme sa nechceli dotknúť moslimov. Bola to proste dobrá situácia, ktorú sme chceli stvárniť šikovným spôsobom.
MG: Keď som sledoval dianie na festivale v Cannes, mám pocit, že prichádza zmena. Vo filme vždy existovali dekády, raz boli filmy politicky korektné, potom provokačné, komerčné. Teraz myslím začína dekáda obrovskej tvorivosti.
Vedeli by ste opísať, aký je francúzsky zmysel pre humor? Aké filmy majú Francúzi radi?
RCH: Asi je veľa druhov humoru. Briti majú radi suchý humor, to je pre nich veľmi typické, ale francúzske komédie sú rôznorodejšie. Máme Louisa de Funesa aj…
MG: Veľa sociálnych komédií. Francúzsko je krajina štrajkov, protestujúcich, našim kráľom sme sťali hlavy. Vo Francúzsku vždy bojujú dve strany spoločnosti.
RCH: Hovoríme tomu filmy o spolužití rôznych vrstiev. Máme veľa moslimov, židov, ale aj Bretóncov, Korzičanov, Alsasanov, rôzne komunity, ktoré nemusia byť nevyhnutne v konflikte, ale môžu si zo seba robiť žarty.
MG: Často je u nás Paríž proti zvyšku krajiny. V Taliansku je sever proti juhu, u nás je väčšina kultúra, politiky aj ekonomiky sústredená v Paríži a zvyšok Francúzska neznáša Parížanov, ktorí sa im zdajú namyslení. Aj my dvaja sme Parížania.
Kúpili ste si niekedy žreb v lotérii?
RCH: Keď sme začali písať scenár filmu Máme prachy!, aby sme producentov donútili čítať scenár, vložili sme doň žreb s tým, že možno vyhrajú.
MG: Ja si kupujem žreby, ale často ich stratím ešte skôr, ako skontrolujem, či som nevyhral. Baví ma pocit, že môžem vyhrať.
RCH: Ja som si pred naším filmom nikdy žreb nekúpil. Počas filmu sme kupovali žreby pre štáb, ale nikdy nikto nevyhral.
Vraj vás inšpiroval Tarantinov film Pulp Fiction, ale aj Bridget Jonesová. Aké filmy radi pozeráte?
RCH: Sme veľkými fanúšikmi argentínskych filmov.
MG: Mám rád aj americké filmy, ale hlavne také, čo divákov berú ako dospelých. Ako dieťa som vždy miloval filmy s Harrisonom Fordom. Mám rád iránske či kórejské filmy, filmy o spoločnosti, ktoré sú však aj zábavné. Iránske filmy veľa prezrádzajú o ich spoločnosti, ale bývajú to napínavé thrillery. Ako keď musíte psovi dať liek, ale on ho nechce zožrať, tak mu ho musíte schovať do jedla. Aj publiku musíte servírovať popri dôležitých veciach aj zábavu.
Máte radi Sorrentinove filmy?
MG: Milujem Veľkú nádheru, mám rád Mladosť aj začiatok seriálu Mladý pápež, ale druhá séria už nebola taká dobrá. Páči sa mi nostalgia v jeho filmoch, pritom sú zvláštne a zábavné. Ako sami Taliani – milujú tradície, sú hluční a veľkolepí.
Videli ste posledný film Woodyho Allena Zásah šťastím, ktorý sa odohráva vo Francúzsku?
MG: Nie, ale nie preto, že je Woody Allen teraz v nemilosti. Myslím si, že ak sa človek previnil, nech si to odpyká vo väzení, ale prečo by nemohol písať knihy či scenáre? Len si myslím, že už nie je dobrý. Je to škoda, ale tak to chodí. Je len zopár výnimiek, ale zväčša starí tvorcovia stratia kontakt s publikom.
Čítajte viac Recenzia: Woody Allen sa v 50. filme vrátil do Paríža. Romanca sa zvrhne na triler so zabijakmi
RCH: Stalo sa to aj Kubrickovi. Milujem Ridleyho Scotta, ale tiež má aj slabé filmy. Stane sa to aj kvôli inému životnému štýlu, odtrhnutiu od skutočného sveta, lebo tvorca sa stane celebritou a začne inak rozprávať.
MG: Keď človek zbohatne, aj keď sa producentom jeho práca nepozdáva, vravia si: veď predsa režisér vie, čo robí, je šikovný. Lenže na začiatku za svoje nápady musíte bojovať, presviedčať všetkých. Pri veľkých menách už nikto scenáre ani nepozerá, považujú ich za géniov
