História je plná tém, ktoré by si zaslúžili umelecké spracovanie. Zruční filmári v nej nájdu všetko – príbehy o láske a nenávisti, odvahe i zbabelosti, vernosti aj zrade. A niekedy natrafia tiež na veci, o ktorých sa mlčí.
Ak z toho urobia dobrý film, divákov odmenia dvakrát – nielen strhujúcim zážitkom, ale aj potešením z toho, že sa dozvedeli niečo nové, čo sa naozaj odohralo, len o tom nemali potuchy.
Slávnemu ruskému režisérovi a scenáristovi Andrejovi Končalovskému sa to podarilo. Úspešne oprášil udalosti, pri ktorých totalitný režim Sovietskeho zväzu (ZSSR) bez škrupúľ ukázal, že „štát robotníkov a roľníkov“ žiadne robotnícke protesty nestrpí.
A nezdráhal sa zasiahnuť rovnako brutálne ako kedysi ruskí cári či „prehnití kapitalisti“. Výsledkom bolo najmenej 26 mŕtvych, desiatky zranených a asi 240 zatknutých. Sedem údajných vodcov „vzbury“ popravili.

Štrajk v socialistickej spoločnosti?
Snímka, ktorú dnes a 22. júna uvedú na televíznom kanáli Film Europe+, má skvelú atmosféru. Jej autentickosť umocňuje aj to, že ju nakrútili v čiernobielom formáte. Končalovskij má už 86 rokov, takže to, ako sa vtedy žilo, si veľmi dobre pamätá.
Tvorcovia nás prenesú do priemyselného mesta v Rostovskej oblasti na juhozápade ZSSR. Od Stalinovej smrti ubehlo už deväť rokov a po tom, čo jeho nástupca Nikita Chruščov odhalil jeho kult a zločiny, nadobudli ľudia dojem, že im prináša i viac slobody.
To, ako spoločnosť fungovala, vidieť na živote hlavnej hrdinky. Ľudmila je veteránka druhej svetovej vojny a oddaná funkcionárka komunistickej strany. Doma sa síce dostáva do sporov s ľahkovážnou dcérou či so zádrapčivým otcom, ktorý ju provokuje kritikou sovietskych pomerov, no jej vierou vo svetlé zajtrajšky to neotrasie.

Udalosti naberajú rýchly spád. Robotníci z miestnej továrne sú chudobní, a keď sa dozvedia, že vláda zdražuje základné potraviny, zatiaľ čo ich platy „dočasne“ zníži o tridsať percent, majú toho dosť. Búria sa a prestávajú pracovať.
„Štrajk v socialistickej spoločnosti? Je to vôbec možné?“ nechápe jeden zo súdruhov. Ľudmila má vo veci jasno a na schôdzi odporúča, aby proti podnecovateľom štrajku tvrdo zakročili, zadržali ich a odsúdili, vodcovia nech dostanú najvyšší trest.
Situácia sa však vyhrocuje. Davy ľudí sa valia ulicami a keď prídu k radnici, aby vyjednávali, stranícki funkcionári zbabelo utečú. Na pomoc vrchnosti prichádza armáda, ale jej veliteľ (v reálnom živote to bol hrdina z druhej svetovej vojny plukovník Matvej Šapošnikov) sa odvolá na ústavu a zakáže vojakom strieľať do civilistov. A tak sa o špinavú prácu postará KGB.
Ako môžu komunisti zabíjať vlastný národ? Ľudmilin sen o lepšom svete sa premieňa na nočnú moru. Všetko sa ešte zhoršuje, keď zistí, že medzi štrajkujúcimi zrejme bola i jej milovaná dcéra, ktorá je nezvestná. Plná strachu a zúfalstva po nej začne pátrať…

Oceňované dielo
Drahí súdruhovia! sú obdivuhodným počinom. Okrem toho, že poodhalili kúsok neznámej histórie (takmer všetci dospelí obyvatelia mesta museli podpísať vyhlásenie o mlčanlivosti), postavám dávajú priestor, aby sa prejavili a vyvíjali.
A na šokovaného diváka na chvíľu doľahne neľútostná ťažoba tej doby. Snímka má občas až dokumentárny ráz, iným môže pripomínať film pre pamätníkov.

Julia Vysocká (inak režisérova manželka), ktorá stvárnila hlavnú postavu, predviedla skvelý výkon, a to, ako sa z kovanej komunistky mení na ustráchanú matku a pobúrenú občianku, zvládla presvedčivo. Film získal niekoľko ocenení a v roku 2021 ho Rusi dokonca vybrali za svojho kandidáta v súboji o nomináciu na Oscara.
Niektorí filmoví kritici vyhlásili, že Končalovskij vytvoril majstrovské dielo. Je to napokon skúsený a uznávaný režisér, ktorý sa presadil doma i v Hollywoode. Má za sebou snímky ako Ujo Váňa (1970), Romanca o zaľúbených (1974), Sibiriáda (1979) či Rjaba, sliepočka jarabá (1994), z jeho zahraničnej tvorby možno uviesť filmy Splašený vlak (1985), Tango a Cash (1989) alebo Lev v zime (2003).

Končalovskij (vlastným menom Andrej Michalkov) pochádza zo známej umeleckej rodiny. Jeho otec Sergej bol spisovateľ, autor textu sovietskej a ruskej hymny, matka poetka a brat Nikita je slávny režisér.
Poznal diktatúru aj demokraciu, pochodil kus sveta a vyslúžil si celý rad prestížnych cien a vyznamenaní. Počas súdu s ruskou skupinou Pussy Riot v roku 2012 podpísal petíciu na jej podporu.
O to viac zaráža, že táto jedinečná osobnosť ruskej kultúry v januári tohto roka pred prezidentskými voľbami verejne podporila kandidatúru Vladimira Putina. „Je to výnimočný vodca, najodvážnejší a najmúdrejší človek,“ citovala jeho obdivné slová BBC.