Animované filmy V hlave sú jedinečné tým, že nielen deťom, ale aj dospelým vysvetľujú, čo sa deje v mozgoch detí. Toto poznanie im pomáha pochopiť, prečo deti reagujú tak, ako reagujú, a prípadne aj navrhuje, čo s tým môžu robiť.
Mimoriadne úspešný animák
V hlave 2 prichádza do kín deväť rokov po úvodnom filme. Ten mal premiéru v roku 2015 a získal množstvo ocenení. Stal sa najlepšín animovaným filmom na The Saturn Awards, New York Film Critics Circle Awards, Florida Film Critics Circle Awards či Critics Choice Awards, získal Zlatý glóbus, cenu BAFTA a dokonca aj Oscara.
Mnohí odborníci ho označili za najlepší animovaný film všetkých dôb. Niet sa čomu čudovať, na tvorbe oboch častí spolupracovali psychológovia a tvorcom detailne vysvetľovali, čo sa v hlavách detí a dospievajúcich deje.
„Prvý film priniesol do tohto sveta veľa dobrého – dal ľuďom nový spôsob, ako hovoriť o svojich pocitoch, a ak môžeme urobiť niečo podobné pre tínedžerov na celom svete, tak ma prihláste – chcem byť toho súčasťou,“ vyjadril sa režisér Kelsey Mann.
Je to všetko v našej hlave
Predstava Riley, ktorá vstupuje do obdobia dospievania, poskytla filmárom dokonalé možnosti rozvíjania príbehu. „Stretli sme sa s odborníkmi,“ povedal producent Mark Nielsen.
„Prečítali sme veľa kníh a rozprávali sa so psychológmi o tom, čo sa deje s mozgom tínedžerov – o rozširovaní ich mysle v tomto období. Pomerne rýchlo nám bolo jasné, že by tu bolo veľa potenciálu na zábavu s novou skupinou emócií, ktorá prichádza a narúša základnú päticu. A to práve v momente, keď sa dostala do štádia zisťovania, ako spolupracovať.“
U Riley sa objaví Úzkosť, Závisť, Trapas a Nuda. Dizajnér Jason Deamer sa rozhodol dať aj týmto novým emóciám konkrétne farby a vzory. Úzkosť je oranžová, napätá a roztrasená. Trapas je ružový ako rumenec s mäkkým okrúhlym tvarom, ktorý evokuje zdržanlivosť a plachosť.
Čítajte viac Úspech slovenských animovaných filmov. Festival v Annecy uvedie až šesť slovenských snímok
Je to nežný obor, najradšej by sa schoval, ale je ťažké prehliadnuť ho. Nude sa väčšinou nechce ani len zdvihnúť vlastnú hlavu a Závisť je menšia, hríbovitá a priala by si byť vyššia a menej detinská.
Ich zakomponovanie do života dospievajúceho dievčaťa išlo podľa režiséra Kelseyho Manna hladko. „Vymyslel som si, že Úzkosť bude hlavnou postavou,“ povedal.
„Je to niečo, čo sa naozaj začne objavovať, keď sa staneme tínedžermi – všetci sa s tým môžeme stotožniť. Na začiatku som robil veľa výskumov o tom, čo sa v tomto veku deje v našom mozgu, čo vyvolalo myšlienku o demolačnej guli, ktorá prechádza cez ústredie – hromada robotníkov, ktorí sa tam hrnú a všetko búrajú. Je to akoby renovácia – tak nejako sa cíti tínedžer. Je to chaotické.“
Keď Radosť začína prehrávať
Asi každý z nás to pozná – po bezstarostných rokoch plných radosti a smiechu prídu dni, týždne, mesiace či až roky, keď sa Radosti nedarí a je zatlačená do úzadia inými emóciami.
Prichádza to vo veku približne 12–13 rokov, máme problém zorientovať sa sami v sebe a identifikovať, čo presne cítime a prečo. A vtedy prichádza Úzkosť, ktorá sa v pokračovaní V hlave 2 stáva tou, ktorá Riley v zmenených podmienkach núti štylizovať sa do rolí, v ktorých sa necíti byť úplne sama sebou.
„Aj ja som to robil,“ povedal režisér Mann. „V snahe zapadnúť medzi rovesníkov sa hráme na niekoho, kým tak celkom nie sme, chceme byť prijatí. Ale mali by sme sa meniť na niekoho, kým nie sme, aby nás mali ostatní radi?“
Čítajte viac Herečka Dominika Richterová: Novodobé princezné nenosia korunku, ale odvahu a silu
Okrem Úzkosti prichádza aj Nuda. S tou sa bude vedieť stotožniť azda každý – je letargická, nič sa jej nechce riešiť a neustále prevracia oči. Závisť prichádza na rad vždy, keď má niekto v jej okolí niečo, čo ona nie, ale veľmi by to chcela.
Tvorcovia ňou poukazujú na sociálne porovnávanie sa, ktoré v tomto veku prichádza, a ktoré deti ženie k tomu, aby mali neustále nové veci. Chcú sa predháňať so svojimi kamarátmi, kto má lepšie, novšie, krajšie, značkovejšie veci. Poslednou novou emóciou je Trapas, ktorý je veľmi rozpačitý a v puberte nadobúda veľké rozmery. Je to taký outsider, akým bol v prvom filme Smútok.
