Jedno veľké smetisko
Režisér Ladj Ly nadväzuje na svoj medzinárodne oceňovaný debut Bedári, ktorý mu vyniesol Césara, nomináciu na Oscara aj Cenu poroty v Cannes. Príbeh prisťahovaleckej komunity, ktorá bojuje o svoje miesto vo francúzskej spoločnosti a nakoniec aj o strechu nad hlavou podáva surovým, priam dokumentárnym spôsobom, až má divák pocit, že sleduje osudy skutočných obyvateľov parížskeho predmestia. Kamera je nemilosrdná, tlačí sa po schodoch spolu s mužmi, ktorí nesú rakvu v chátrajúcej bytovke, kde už roky nefunguje výťah a nejde ani svetlo. Ani po smrti tu ľudia nemajú právo na pokoj. Steny sú dopukané, všetko je zanedbané a pôsobí špinavým dojmom. Okrem ľudí, ktorí tu žijú. Sú to bežní ľudia z robotníckej štvrte, chudobní, ale chcú žiť svoj život dôstojne.
Radnica má však s nimi iné plány – pod pláštikom revitalizácie sídliska sa ich chce zbaviť, lebo niektorí Parížania sú pre Paríž jednoducho nežiaduci. A keď tlak na ľudí, ktorí sú už aj tak nútení prijať nedôstojné, nevyhovujúce a priam nebezpečné prostredie, zosilnie, konflikt sa vyostrí a vedie k tragédii.
Foto: Kino Film Europe
Tí, čo robia problémy
Akoby medzi dvoma svetmi stojí sociálna pracovníčka Haby, mladá Francúzka malijského pôvodu, je zamestnaná na radnici (skvelá Anta Diaw). Haby žije v jednom z chátrajúcich panelákov a odhalí, že plány na ich obnovu sa zmenili. Vôbec nezohľadňujú potreby obyvateľov, len záujmy politikov a developerov. Postaví sa proti tomu, aby jej rodina a všetci obyvatelia boli vyhnaní zo štvrte, kde vyrástli.
V kontraste so svetom chudoby sa odvíja príbeh nového starostu Pierra (Alexis Manenti), lekára, ktorý o sídlisku a životoch ľudí v ňom rozhoduje. Haby do nového starostu vkladá nádeje na zmenu. Starostovmu zástupcovi neverí, hoci tiež nemá európsky pôvod, je skorumpovaný a chráni len záujmy svojej politickej strany a svoje vlastné. Pierre ako nová tvár sprvu pôsobí ako idealista s romantickou predstavou o politike, no vyfarbí sa ako bezohľadný rasista s alergiou na chudobných a bezbranných. Jeho rozhodnutia kruto zasiahnu všetkých obyvateľov prisťahovaleckého sídliska, ktoré na mape mesta už dávno nemalo byť.
Čítajte viac Zomrela francúzska herečka Anouk Aimée, ktorú preslávil film Muž a žena
Film v silnej sociálnej téme odhaľuje aj falošnosť politiky, ktorá si „lieči svedomie“ tým, že prijíma podporuje niektorých migrantov a iným zas slušný život nedopraje. Starostova uhladená žena doma hostí mladú sýrsku stážistku aj s jej otcom, len aby ukázala svoju otvorenú myseľ a ústretovosť. Ak však má prežiť to isté, čo jej manžel pripravil migrantom z panelákov, je vydesená.
Keď v robotníckej bytovke vypukne požiar, pod zámienkou narušenej statiky dá starosta všetky rodiny okamžite vysťahovať, bez varovania a priamo na Štedrý deň. Aj ľudské nešťastie vie využiť vo svoj prospech. Surová asistencia polície pripomína skôr zásah proti kriminálnym živlom či vojnový stav. Ľudia v panike balia to najnutnejšie, spúšťajú na šnúrach matrace a stoličky, no niektorí sa snažia prepašovať dolu schodmi aj chladničku na splátky – veď kde by vzali na novú? Všetko je vo vare a olej do ohňa prilieva úradná moc, ktorá ľudí ženie ako zvieratá. Vari títo ľudia nemajú žiadne práva, iba povinnosť podriadiť sa šikanovaniu?
Čítajte viac Keď starý dub zažije jar. Film Kena Loacha chytí za srdce
Všetci sú vystrašení a zúfalí, niektorí rezignujú, presvedčení, že nemá zmysel bojovať proti veterným mlynom, iných nezmieriteľná situácia dotlačí k agresívnemu správaniu. A medzi nimi je Haby, odhodlaná čeliť rasizmu, ignorácii a falošnosti politiky, keď sa rozhodne v ďalších voľbách kandidovať za starostku. Ona chce za ľudské práva bojovať legálnymi prostriedkami, jej zúfalý priateľ Blaz (hrá ho Aristote Luyindula) sa odhodlá k násilnému činu.
Režisér Ladj Ly vo filme Nežiaduci nahlas a ostro obžalúva spoločnosť z rasizmu, diskriminácie sociálne slabších, skorumpovanej a surovej politiky, ktorá núti ľudí žiť neľudský život v nebezpečných a nevyhovujúcich podmienkach. V ostrom svetle sa rozpadá na prach obraz o tom, kto je tu vlastne nežiaduci.
