Jedno veľké smetisko
Režisér Ladj Ly nadväzuje na svoj medzinárodne oceňovaný debut Bedári, ktorý mu vyniesol Césara, nomináciu na Oscara aj Cenu poroty v Cannes. Príbeh prisťahovaleckej komunity, ktorá bojuje o svoje miesto vo francúzskej spoločnosti a nakoniec aj o strechu nad hlavou podáva surovým, priam dokumentárnym spôsobom, až má divák pocit, že sleduje osudy skutočných obyvateľov parížskeho predmestia. Kamera je nemilosrdná, tlačí sa po schodoch spolu s mužmi, ktorí nesú rakvu v chátrajúcej bytovke, kde už roky nefunguje výťah a nejde ani svetlo. Ani po smrti tu ľudia nemajú právo na pokoj. Steny sú dopukané, všetko je zanedbané a pôsobí špinavým dojmom. Okrem ľudí, ktorí tu žijú. Sú to bežní ľudia z robotníckej štvrte, chudobní, ale chcú žiť svoj život dôstojne.
Radnica má však s nimi iné plány – pod pláštikom revitalizácie sídliska sa ich chce zbaviť, lebo niektorí Parížania sú pre Paríž jednoducho nežiaduci. A keď tlak na ľudí, ktorí sú už aj tak nútení prijať nedôstojné, nevyhovujúce a priam nebezpečné prostredie, zosilnie, konflikt sa vyostrí a vedie k tragédii.

Tí, čo robia problémy
Akoby medzi dvoma svetmi stojí sociálna pracovníčka Haby, mladá Francúzka malijského pôvodu, je zamestnaná na radnici (skvelá Anta Diaw). Haby žije v jednom z chátrajúcich panelákov a odhalí, že plány na ich obnovu sa zmenili. Vôbec nezohľadňujú potreby obyvateľov, len záujmy politikov a developerov. Postaví sa proti tomu, aby jej rodina a všetci obyvatelia boli vyhnaní zo štvrte, kde vyrástli.
V kontraste so svetom chudoby sa odvíja príbeh nového starostu Pierra (Alexis Manenti), lekára, ktorý o sídlisku a životoch ľudí v ňom rozhoduje. Haby do nového starostu vkladá nádeje na zmenu. Starostovmu zástupcovi neverí, hoci tiež nemá európsky pôvod, je skorumpovaný a chráni len záujmy svojej politickej strany a svoje vlastné. Pierre ako nová tvár sprvu pôsobí ako idealista s romantickou predstavou o politike, no vyfarbí sa ako bezohľadný rasista s alergiou na chudobných a bezbranných. Jeho rozhodnutia kruto zasiahnu všetkých obyvateľov prisťahovaleckého sídliska, ktoré na mape mesta už dávno nemalo byť.

Film v silnej sociálnej téme odhaľuje aj falošnosť politiky, ktorá si „lieči svedomie“ tým, že prijíma podporuje niektorých migrantov a iným zas slušný život nedopraje. Starostova uhladená žena doma hostí mladú sýrsku stážistku aj s jej otcom, len aby ukázala svoju otvorenú myseľ a ústretovosť. Ak však má prežiť to isté, čo jej manžel pripravil migrantom z panelákov, je vydesená.
Keď v robotníckej bytovke vypukne požiar, pod zámienkou narušenej statiky dá starosta všetky rodiny okamžite vysťahovať, bez varovania a priamo na Štedrý deň. Aj ľudské nešťastie vie využiť vo svoj prospech. Surová asistencia polície pripomína skôr zásah proti kriminálnym živlom či vojnový stav. Ľudia v panike balia to najnutnejšie, spúšťajú na šnúrach matrace a stoličky, no niektorí sa snažia prepašovať dolu schodmi aj chladničku na splátky – veď kde by vzali na novú? Všetko je vo vare a olej do ohňa prilieva úradná moc, ktorá ľudí ženie ako zvieratá. Vari títo ľudia nemajú žiadne práva, iba povinnosť podriadiť sa šikanovaniu?

Všetci sú vystrašení a zúfalí, niektorí rezignujú, presvedčení, že nemá zmysel bojovať proti veterným mlynom, iných nezmieriteľná situácia dotlačí k agresívnemu správaniu. A medzi nimi je Haby, odhodlaná čeliť rasizmu, ignorácii a falošnosti politiky, keď sa rozhodne v ďalších voľbách kandidovať za starostku. Ona chce za ľudské práva bojovať legálnymi prostriedkami, jej zúfalý priateľ Blaz (hrá ho Aristote Luyindula) sa odhodlá k násilnému činu.
Režisér Ladj Ly vo filme Nežiaduci nahlas a ostro obžalúva spoločnosť z rasizmu, diskriminácie sociálne slabších, skorumpovanej a surovej politiky, ktorá núti ľudí žiť neľudský život v nebezpečných a nevyhovujúcich podmienkach. V ostrom svetle sa rozpadá na prach obraz o tom, kto je tu vlastne nežiaduci.