Ondrík ako gardista
Režisérka snímku realizovala podľa rovnomennej knihy Petra Krištúfka. Štyridsiate roky minulého storočia počas Slovenského štátu boli obdobím vzostupu nacionalizmu, boli tragické pre židov, ale nepriali ani rôznym menšinám. Príbeh sa odohráva na maďarsko-slovenskom pohraničí, kde obyvateľmi lomcujú tak nacionalistické vášne, ako aj osobné drámy. Situácia je mimoriadne komplikovaná, stretávajú sa tu rôzne národnosti, ktoré svoje protichodné postoje ťažko dokážu udržať na uzde.
A v tomto búrlivom čase, keď nie je si nikto istý ničím, sa ocitá aj maďarská vdova Marika (Alexandra Borbély), ktorá prišla o prácu v lukratívnom bratislavskom arizovanom módnom krajčírskom salóne pre svoj pôvod. Na Slovensku bola takmer nežiadúca, Nemci však Maďarov ako spojencov podporovali. Paradoxne tak dochádza k nezhodám medzi gardistami, ktorí sa maďarskému obyvateľstvu správajú dosť surovo, a nemeckým dôstojníkom.
Marika však padla do oka aj nemeckému nacistovi, aj kapitánovi slovenskej Hlinkovej gardy (Milan Ondrík). Kým prvý je zlomyseľný surovec, slovenský kapitán má sem-tam ľudské črty. Marika sa mu páči a svojím spôsobom ju aj ochraňuje. Ich ambivalentne načrtnutý vzťah je najsilnejšou stránkou scenára. Je uveriteľný a ľudský. Marika navyše skrýva aj židovského chlapca, čo jej mimoriadne komplikuje aj tak zložitý život.
Maličkou chybou snímky je, že sa v prvej polovici pomaly rozbieha, divák si komplikovane hľadá vzťah k hrdinom, ale druhá časť už ide na plné obrátky. Snímka však nie je len realistickým stvárnením dramatickej doby vojnového Slovenského štátu, ale dokresľuje ju aj po vizuálnej stránke. Snové vízie niekedy viac priblížia a dokreslia toto rozvrátene obdobie ako realistická línia príbehu. Ako film dopadne u poroty, je ťažko predvídať, ale Alexanda Borbély, ktorá nezíde z plátna, by si zaslúžila hereckú cenu. Do slovenských kín film Ema a smrtihlav uvedie Magic Box 19. septembra.
Vydarené debuty
Zrejme celý svet trápia podobné problémy, iná je len krajina a mentalita obyvateľstva. V koprodukčnom filme gruzínskeho režiséra Georgeho Sikharulidzeho Panoptikon je reč o tom, čo zmieta súčasné postsovietske Gruzínsko. Je to náboženský konzervatizmus, zmáhajúci sa nacionalizmus, ale aj túžba po modernizácii a nezávislosti. Dosť na nespokojnosť.
Otec citlivého adolescenta Sandra sa rozhodne, že pôjde do kláštora a stane sa mníchom. Jedinou jeho istotou je stará mama, matka je v Amerike a komunikujú len cez internet. Chlapcom zmieta sexualita, na jednej strane je konzervatívny, všetko odsudzuje, nedokáže nadviazať skutočný kontakt, na druhej sa ho dotkla už aj moderná doba a nevie, čo má robiť. Debutant Sikharulidze je dobrý pozorovateľ, presne pomenuje negatívne i pozitívne javy, a tak máme na plátne plastický obraz súčasného Gruzínska cez jednoduchý príbeh jedného adolescenta. Nádejný tvorca, o ktorom budeme ešte počuť.
Druhý debutant je Adam Martinec z Česka. Takisto talentovaný mladý tvorca nakrútil svoj vydarený debut pod názvom Mord. Vraždí sa v ňom, ale len prasa, presnejšie dve prasatá, lebo nešikovný majiteľ starej usadlosti, len čo vyriekli dávaj pozor, sa potkol a vzácnu prasaciu krv vylial. A teraz čo, tradícia je tradícia, krv musí byť. Tak sa zabije druhé prasa, aby všetci mohli byť krvou pomazaní. Rok čo rok sa na už zakázanú zabíjačku všetci tešia, aj ochrancovia zákona sa na ňu pozerajú zhovievavo, veď je to tradícia.
Medzitým sa všeličo v zákulisí odohráva, Karlovi sa boja povedať, že táto zabíjačka je už posledná, dcéra má depresiu, lebo sa jej rozpadá manželstvo, vnuk utečie, lebo nemôže počúvať hádku rodičov, či sa na zabíjačku môže pozerať a takto po pokračuje. Snímka je bravúrnou štúdiou českej povahy, vynikajúcou a presnou drobnokresbou jednotlivých pováh a charakteristických čŕt českého národa a debutant Adam Martinec to prezentuje s láskavým humorom. Nikoho tým neurazí, len s neskutočnou dávkou taktu zabáva a tomu sa hovorí umenie.
