Od pohody k úpadku
Nová snímka režiséra Dana Svátka otvára tému, o ktorej sa v spoločnosti vie a predsa mlčí – alkohol z pohľadu ženskej závislosti. Režisér pritom vychádzal z reálnych zážitkov, ktoré na svojom blogu Zápisník alkoholičky zdieľala Michaela Duffková, autorka literárnej predlohy.
Každý si občas vypije, ale nie všetci z toho aj vytriezvejú. Míša má na prvý pohľad všetko, čo k šťastnému životu patrí – milujúceho partnera a dokonca malé dieťa.
Je čerstvá mama, a predsa je pre ňu ľahšie utápať problémy so svokrou a frustráciu z osamelosti ženy na materskej dovolenke vo víne, než ich rázne riešiť. Film presvedčivo ukazuje, ako nebadane, deň po dni, krok po kroku vzniká závislosť, ktorá si človeka nakoniec celkom podmaní.
Na začiatku tu bol mladý šťastný pár, ktorý si spolu plánoval budúcnosť. Míša je nespútaná mladá žena plná energie, trocha nespratná, až drzá. Ondřej je „chlapec z poriadnej rodiny“, v ktorej dominuje matka. Každý je z iného sociálneho prostredia aj z iného cesta, ale úprimne sa milujú a veria si. Iba na krátky čas sa kvôli dieťaťu nasťahujú do domu Ondřejových rodičov a tu sa ich život začne komplikovať.
Čerstvý otecko každý deň dochádza za prácou a vracia sa neskoro večer, čerstvá mama je na dieťa sama a navyše izolovaná v cudzom prostredí a pod tlakom svokrovcov. Svokra pôsobí navonok prívetivo, no v skutočnosti by jej pre jediného syna nevoňala asi žiada nevesta.
A jej syn zasa nedokáže pre svoju mladú rodinu vymedziť priestor. Necíti takú potrebu, jemu v podstate doma nič nechýba, môže si užívať pozornosť matky aj manželky. No jeho žena je na tom zo dňa na deň horšie.
Nespoznávam ťa
Potiaľto by to bol bežný, priam banálny príbeh o spolužití generácií. Keď sa Míšino pitie doma prevalí, nastáva zvrat a film odkrýva priam naturalistické vyústenie konfliktu, v ktorom si človek siahne až na samé dno. Prestáva byť samým sebou, nevie ovládnuť svoju závislosť a riskuje nielen svoj život, ale môže ohroziť aj svojich blízkych.
Divák to všetko sleduje ako v priamom prenose, so stiahnutým žalúdkom a slzami na krajíčku. Tereza Ramba je neskutočná vo svojej premene z odviazanej mladej slečny k totálne zničenej žene, ktorú už všetci odsúdili. Jej tvár a celé telo sa postupne mení tak, ako závislosť pokračuje.
„Nespoznávam ťa a chýbaš mi. Už to nie si ty,“ hovorí milenec milenke. „Potrebujem odtiaľto vypadnúť, inak sa zbláznim,“ hovorí ona. Napriek tomu, ako to v živote často chodí, sa ani jeden nevie odhodlať k činu. Míša si do poslednej chvíle odmieta priznať závislosť, Ondřej nič nespraví so zmenou bývania. Jeden druhého prestali počúvať a odrazu sa nevedia stretnúť.
Dokáže Míša vzdorovať ťažkej situácii? Dokáže Ondřej priznať svoje vlastné zlyhania? Míši život komplikuje aj neľahká situácia v pôvodnej rodine, závislý otec, ktorého napriek všetkému ako dcéra nekonečne miluje. Prvým krokom, ako sa posunúť ďalej, je priznať farbu, otvorene hovoriť o veciach tak, ako sú.
Míša sa nevzdáva, chce začať s liečbou a bojovať so svojím démonom aj znova získať späť svoju rodinu. Lenže aj tu naráža na poznanie, že to, čo považovala za koniec zlého sna, je v skutočnosti iba začiatok veľmi dlhej cesty. „Za triezva vidím veci inak, akoby som dospela,“ hovorí Míša na stretnutí abstinujúcich alkoholikov.
Autentický príbeh mladej rodiny s bežnými problémami, ktoré sa zvrtnú do hraničných situácií, je nakrútený podľa mimoriadne úspešného knižného bestselleru Michaely Duffkovej, ktorá v knihe zachytáva vlastnú životnú skúsenosť. Napokon, aj vo filme sa manželia celkom otvorene volajú Duffkovci.
Viem, že mnohí hlavnú hrdinku Míšu za je slabosť odsúdia, najmä ak pre ňu nie je prekážkou v pití ani malé dieťa. V tom prípade však nedokážu vidieť slabosť jej partnera ani pokrytectvo celej spoločnosti, ktorej chýba rešpekt k človeku.
Veď aj Míšina svokra pozýva nevestu na víno, ale keď je z nej troska, nadáva jej do alkoholičiek a závisláčok. Toleruje len to, čo "je normálne“ a chce, aby veci boli "tak, ako treba“. Nemá absolútne žiadnu predstavu o tom, aké ťažké je priznať si problém s pitím. Kde vziať silu liečiť sa, keď je okolo vás nepriateľské prostredie, ktoré vás len súdi?
A čo príde potom? Aký svet uvidíme triezvym pohľadom a akí sa nám budú javiť naši blízki? Na čom nám bude záležať a čo už bude nepodstatné?
Film Zápisník alkoholičky načrtáva aj tieto komplikované témy, s ktorými sa abstinujúci človek musí vyrovnávať. V každom prípade osloví každého – aj tých, ktorí z okolia podobnú skúsenosť majú, aj tých, ktorí sa s ničím podobným v živote nestretli – pretože je pravdivý.