Ako ste vnímali svoju postavu, keď ste si o nej prvýkrát prečítali v scenári?
Že poďme do toho. Tá postava je zaujímavá, neviem, či aj pre vás, ale pre mňa určite bola. Vo filme zohráva dosť dôležitú úlohu. Herecky ma na nej okamžite zaujala jej nejednoznačnosť.
Bolo pre vás zaujímavé stvárniť postavu, ktorá je ambivalentná?
Je asi na rozhodnutí diváka, na ktorú stranu sa pri ňom postaví. Ak taktizujete s tým, že chcete byť pripravení na všetky možné varianty vývoja, je to v poriadku, pokiaľ vaše rozhodnutia nemajú negatívny vplyv na ostatných ľudí, ktorých ste do toho zatiahli alebo ktorých pre svoju taktiku používate, využívate až zneužívate.
Ak sa to vyvinie vo váš prospech, ale v neprospech tých druhých, ktorých ste do toho zatiahli, a vy od nich potom dáte alibisticky ruky preč, tak to asi nie je úplne pozitívne. Ale to, že sa sám nechce prejavovať týmto spôsobom, je na tom aj herecky zaujímavé.
Premýšľali ste nad tým, ako by ste asi konali, keby ste boli v koži novinárov z filmu?
To je večná otázka. Rád by som sa vyhol nejakému súdeniu, pretože som presvedčený, že nepoznáme okolnosti, v ktorých daní ľudia žili. Môžeme sa, samozrejme, pokúsiť predstaviť si to, ale nie vždy to dokážeme dokonale precítiť.
Motivácie, rozhodnutia a tlaky, ktorým museli odolávať alebo im podliehali, nevieme úplne posúdiť. Môžeme vidieť, ktoré rozhodnutia boli správne alebo na ktorú stranu by sme sa pridali, ale pochopiť či odsúdiť, to je už druhá vec, a to by som nerád.
Kde si myslíte, že sa v nich vzala odvaha čeliť takej masívnej sile, akou bol vtedajší režim?
Keď si uvedomíte, že ak stratíte niečo, čo je pre vás extrémne dôležité, je to akoby ste strácali všetko – a bez toho pre vás nemá zmysel hovoriť o nejakom slobodnom živote. Vtedy do toho už asi človek ide naplno. Prechovávam k tým redaktorom obrovskú úctu.
Neviem, koľko presne ich bolo, ale hovorím, že ten film sa mal volať Vlny alebo 10 statočných, pretože odvaha a statočnosť, ktorú preukázali, uvedomujúc si možné dôsledky, sú naozaj obdivuhodné. Klobúk dole pred nimi, obrovské uznanie a úcta.
Čítajte viac Táňa Pauhofová: Film Vlny je symbolickým poďakovaním novinárom, ktorí bránia demokraciu
A možno aj vďaka za to, že ukázali, že aj v našich končinách dokážu byť osobnosti, ktoré sú ochotné vzoprieť sa, postaviť sa za pravdu a upozorniť na ňu, aj keď dopredu vedia, že nemusia dopadnúť dobre. V týchto časoch u nás na Slovensku je to prazvláštne aktuálne.
Ja len dúfam, že to môže byť nejakým spôsobom výkričník, že niečo také už nechceme zažiť. Ak by to nabralo až taký spád, že by sme smerovali ku skutočnej cenzúre a totalite, verím, že by sme nechceli zažiť takú dobu a boli by sme schopní zatiahnuť ručnú brzdu, kým nebude neskoro.
Verím, že u nás stále existujú statoční a odhodlaní ľudia a novinári, ktorí to, čo sa deje, a čo by v istých kruhoch chceli zatajiť, vynášajú na svetlo sveta, hovoria o tom a upozorňujú na to. Kto má v sebe z dnešných novinárov podobné nastavenie ako redaktori z filmu Vlny, tak mu patrí všetka česť a držím mu palce.
