Režisérka Eva Križková: Developeri v mojom filme Vtáčnik nechceli účinkovať

Film Vtáčnik nakrútila režisérka Eva Križková, ktorá v ňom aj sama účinkuje, pretože sa jej osobne dotýka. Ukázala, aké je to, keď sa každý deň zobúdzate na zvuky bagrov a pred spaním utierate z nábytku vrstvu stavebného prachu. Ako však dokázala konfrontačnú tému udržať v absolútne nekonfrontačnej rovine?

06.08.2024 07:00
eva križková Foto:
režisérka Eva Križková
debata (4)

Témou vášho filmu je konflikt rôznych životných postojov a hodnôt, ekonomické záujmy developerov v protiklade s kvalitou života starousadlíkov, aj konflikt medzi životom v súlade s prírodou a jej deštrukciou. Ťažká, no veľmi aktuálna téma. Preto ste si ju vybrali?

Dlhodobo žijem na priesečníku týchto motívov, ktoré ste práve vymenovali. Najskôr som si začala uvedomovať a postupne vnímať, ako intenzívne ovplyvňujú všetky úrovne môjho života, keďže sa týkajú môjho domova a môjho každodenného života.

Vtáčnik, film Čítajte viac Vtáky na Vtáčniku spievajú o kráse aj deštrukcii. Ako sa bratislavská lokalita zmenila na raj developerov

Keď sa každý deň zobúdzate na zvuky bagrov a pred spaním utierate z nábytku centimetrovú vrstvu stavebného prachu, niečo to robí s vašimi nervami a zdravím. Ako som sa však začala ponárať hlbšie do témy z pohľadu dokumentaristky, pochopila som, že sú za tým oveľa širšie súvislosti a že to, ako budujeme naše obytné štvrte, je v podstate taký malý model toho, ako sa správa náš ľudský druh aj v globálnom meradle.

Pozrite si, čo ponúka film o raji developerov v Bratislave

Film sa vás osobne dotýka, je to sčasti aj príbeh vašej rodiny, nebáli ste sa, že budete zaujatá?

V autorskom dokumente je zaujatosť benefitom, na rozdiel od vedeckej publikácie alebo spravodajstva. Osobný príbeh a priznaný subjektívny pohľad na určitú problematiku má často schopnosť naštartovať v divákoch premýšľanie o ich vlastných skúsenostiach a postojoch a otvárať dialóg medzi týmito rôznymi svetmi. Koľko ľudí sa pozerá, toľko príbehov sa dá porozprávať o jednej udalosti. Dôležité je, aby sme dokázali viezť tento dialóg.

Záber z filmu Vtáčnik. Foto: Dayhey
Vtáčnik, film Záber z filmu Vtáčnik.

Obdivujem, že ste dokázali takú konfrontačnú tému udržať v absolútne nekonfrontačnej rovine. Vo filme dávate priestor každému a bez akejkoľvek manipulácie. Ako ste to dokázali? A ako ste presvedčili ľudí, aby v ňom účinkovali?

Som presvedčená, že na svete je veľmi málo ľudí, ktorí robia úmyselne zlé veci. Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami a každý obyvateľ Vtáčnika robí to, o čom je zo svojho pohľadu presvedčený, že je to najlepšie. Mojím zámerom nebolo deliť ľudí na dobrých a zlých, ale poukázať na systém, ktorý vedie ľudí k tomu, aby povyšovali svoje individuálne záujmy nad spoločné blaho a aby sa obohacovali na úkor druhých. Tento zámer som úprimne tlmočila aj protagonistami a som vďačná za to, že každý z nich sa rozhodol dôverovať mi. S výnimkou veľkých developerov. Z tých sa mi za šesť rokov nepodarilo presvedčiť na účinkovanie vo filme ani jedného. A pritom som tiež bola pripravená poskytnúť ich pohľadu priestor bez predsudkov.

Vo filme aj sama účinkujete, bolo to pre vás ťažké?

Spočiatku áno, keďže som skôr introvertnejší typ. Navyše účinkovať pred kamerou a zároveň celú scénu režírovať je logisticky náročné. Časom som sa však naučila so sebou pracovať ako s materiálom, ktorý sa dá tvarovať podľa potreby, aby prepožičal tú správnu formu myšlienkam. A to bol pomerne oslobodzujúci a inšpiratívny proces. Veľmi mi pri tom pomáhala aj strihačka filmu, Hanka Dvořáčková, ktorá ma pri priebežnom strihu filmu vedela nasmerovať, ako dotočiť niektoré scény so mnou, tak aby doplnili práve tie miesta mozaiky, ktoré sme potrebovali.

Záber z filmu Vtáčnik. Foto: Dayhey
Vtáčnik, film Záber z filmu Vtáčnik.

Kedy sa film nakrúcal a aká je situácia na Vtáčniku dnes?

Nakrúcali sme v rokoch 2022 a 2023. Niekoľko stavieb bolo medzitým dokončených, ďalšie sa stále plánujú. Na jedinej ceste, ktorá vedie do tejto štvrte, je stále viac aut a je stále nebezpečnejšia pre chodcov a cyklistov. Do poslednej divokej záhrady, ktorá je v priamom susedstve s tou našou, sa nasťahovala toto leto celá rodina srniek. Ale je otázkou najbližších mesiacov, kedy sa záhrada predá a začne sa aj v nej výstavba. Situácia sa postupne zhoršuje.

Čo si od uvedenia filmu sľubujete? A aké s ním máte filmárske plány?

Bola by som veľmi rada, keby tento film otvoril oči a uši divákov k tomu, čo sa deje okolo nich. Aby viac počúvali spev vtákov, ale aj zvuky motorov a boli citlivejší k tomu, o čom tieto zvuky vypovedajú, čoho sú symptómami a čo so sebou prinášajú. Ďalším krokom po zbystrení vnemov je odhodlať sa k činom a začať aktívne formovať a ovplyvňovať svoje okolie. To, samozrejme, nie je také ľahké, často na to nemáme čas a ani nevieme, z akého konca by sme sa do toho pustili. Preto sme k filmu Vtáčnik pripravili aj Kampaň za zmenu, ktorej súčasťou je séria aktivít na podporu a ochranu zdravých mestských štvrtí. Viac sa o nej čitatelia môžu dozvedieť na stránke donio.sk/vtacnik.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #film #developeri #Eva Križková #Vtáčnik