Vo filme Kavej hráte s Janou Kovalčikovou dve východniarky, ktoré sa vracajú domov. Film sa nakrúcal s dlhou pauzou, no ste zohratá dvojica. Je v tom filme aj kúsok z vás?
Určite je, minimálne materská situácia Kláry kopírovala tú moju: jedno malé dieťa doma, druhé v bruchu. Preto sa aj musel upravovať scenár na aktuálnu podobu. A tiež rodina ďaleko od Bratislavy a veľa myšlienkových pochodov, ktoré k tomuto obdobiu patria, mi bolo známych. Povedzme, že som mala z čoho čerpať (smiech).
Dávame do pozornosti Hrajte o lístky na LOVESTREAM na našom Facebooku a Instagrame
Ako sa vám páči Kavej?
Podľa mňa sa podarilo na plátno preniesť skvelý scenár Mišky Zakuťanskej s jej výstižným pohládzajúcim humorom, ale aj hĺbkou. Réžia Lukáša Zednikoviča, kamera Tomáša Zednikoviča, strih Dominika Reisela či hudba Ľuba Petrušku do seba krásne zapadli, Miškine myšlienky podľa mňa vystihli, dokreslili a vznikol film, ktorý vie človeka na chvíľu zastaviť a na život nazrie možno z celkom nového uhla.
Pozrite si snímky z filmu, televízie aj z divadla.
Aj vy ste vyrastali na východe, v Prešove, ale vy ste sa vybrali inou cestou ako ostatní členovia rodiny. Ako sa to stalo?
Mám len staršieho brata, ten je technicky zameraný, ja som pobrala to umelecké. Odmalička sa to vo mne varírovalo, až som sa rozhodla pre VŠMU.
Čítajte viac Slnko, seno, východ. Oplatí sa opustiť čaro dediny pre ruch veľkomesta?
V podcaste z Astorky ste prezradili, že ste najprv túžili byť opernou speváčkou, neľutujete?
Ja neľutujem nič, takto to malo byť. A najmä, mala som vtedy asi šesť rokov (smiech), ale tá predstava ma ešte chvíľu držala, to je pravda.
Svoju prvú divadelnú úlohu ste aj tak dostali v muzikáli – Fidlikant na streche. To ste ešte nemali s herectvom žiadne skúsenosti, ako sa vám to páčilo? Niekedy vtedy, v detstve, vám toto povolanie učarovalo?
Mala som deväť rokov, keď som sa tam dostala cez konkurz. Moja učiteľka tanca, pozdravujem tetu Nelu, ma tam odporučila a zrazu som bola v úplne novom svete. Pohltil ma vlastne hneď, boli sme totiž skvelá partia dievčat, ktorá tam účinkovala, túlali sme sa po celom divadle a boli to také pekné tri roky, že mi zostali v podvedomí silno zakotvené. Potom som sa venovala spevu aj dramatickému krúžku a podobne, až sa to znovu skončilo pri divadle.
Foto: Markíza
Nedávno ste všetkých okúzlili v súťaži Let 's Dance, svojím tanečným umením aj šarmom. Napokon ste skončili tretia, boli ste sklamaná? Alebo nie ste až taký súťaživý typ?
Nie, umenie ani život nevnímam ako súťaž. Ale určite ďakujem divákom, že ma dostali do finále a mohla som si odtancovať všetky tance, čo bolo mojou túžbou.
Možno ste aj sama seba prekvapili, ako vám to v tanci ide. Čo vám táto šou priniesla?
Tanec samotný, a to čo so mnou po mentálnej a fyzickej stránke spravil. Poznanie, že som ani nevedela, ako som ho potrebovala. A nových úžasných ľudí.
Zapôsobili ste už v seriáli Dunaj, k vašim službám, páčia sa vám dobové filmy či seriály?
Milujem prostredie minulých dôb, v divadle mám možnosť stretávať sa s tým častejšie a vyskúšať si aspoň sčasti pocit čias, ktoré tu kedysi boli. A niečo si z toho vziať. Asi aj preto mám tak rada toto povolanie.
Foto: Markíza
V mladom veku ste hrali kamarátku Dominiky Morávkovej vo filme Terezy Nvotovej Špina. Na také mladé dievčatá to bola ťažká téma – znásilnenie. Ako ste to vtedy prežívali?
Je to ťažká téma, ale ťaživejšie je vedomie, že sa to deje toľkým ženám a dievčatám, zväčša dokonca v dôvernom prostredí, to, ako obeti často nikto nechce veriť, to, ako páchateľ zostáva nepotrestaný. A ako s tým štát nič nerobí, práve naopak. To je nekonečne ignorantské, hlúpe a mimo akejkoľvek morálky. Ja som veľmi vďačná, že sa Tereza, ako aj Barbora Námerová neboja vyťahovať na svetlo témy, pred ktorými spoločnosť zatvára oči, a robiť tak aj osvetu. Pamätám si veľa šokovaných divákov a debát po filme, dalo mi to veľmi veľa.
Foto: Robert Tappert/Divadlo ASTORKA Korzo ´90
Vašou domovskou divadelnou scénou je Divadlo Astorka Korzo '90, kde účinkujete napríklad v hre Kartónový otecko, čo je groteska o rodinných tajomstvách. Vaša postava je veľmi živelná a plná prekvapení. Páči sa vám? Zdá sa, že máte rada humor na javisku aj pred kamerou.
Kartónový otecko je trefná súčasná dráma v réžii výborného Ondra Spišáka. Veľmi sa z tejto inscenácie teším, lebo má čo povedať, a najradšej mám momenty, keď sa v nej divák nájde. Každý sa totiž zasmeje na iných miestach a my vidíme, aké názorovo rôznorodé publikum pred nami sedí. Určite naň všetkých pozývam.
Páči sa vám v Astorke?
Sme skvelý kolektív a mám šťastie, že herecky sa môžem učiť od kvalitných inšpiratívnych kolegov, takže áno.
Povedali ste, že ste sa zamilovali do divadla, účinkovali ste v Nitre, ale aj v Národnom divadle, a napriek tomu hovoríte, že vašou najčastejšou divadelnou postavou je záskok. Teraz si už prídete na svoje? Čo chystáte v divadle nové?
To bolo obdobie, keď som za krátky čas absolvovala naozaj veľa rôznych záskokov, keď som bola nováčikom v jednom a potom v druhom súbore. Počnúc VŠMU som absolvovala dokopy asi dvadsaťdva záskokov, brala som to vždy ako výzvu a zároveň poctu, že mi režisér dal dôveru. Popri tom som, samozrejme, naštudovala aj svoje postavy. Momentálne máme rozoskúšaný kus so zoskupením Slzy Janka Borodáča, na ktorý sa veľmi teším. Je to nezávislé divadlo etablovanej režisérky Julky Rázusovej, pôsobí v Prešove a tvorí najmä s hercami a tvorcami z východného Slovenska. Inscenácia bude na motívy knihy Stefana Zweiga Svět včerejška, účinkovať v nej budem spolu s Gabikou Marcinkovou. A vo februári ma čaká skúšanie v Astorke.
Čítajte viac Groteska v Astorke je ako cunami. Čo mrzí herca Mateja Landla?
Robíte aj na novom filme či seriáli?
Účinkujem v roztočenom filme Duchoň z produkcie DNA, kde stvárňujem pani Elenu Duchoňovú, a vyskytnem sa aj v novom seriáli, ešte ho však nemôžem konkretizovať. Teším sa však, že v septembri by sa mal v Slovenskej televízii odvysielať seriál Pressburg, na ktorom sme pracovali pred rokom. Má tiež výborný humor a objavia sa v ňom nové tváre, určite bude stáť za pozornosť.
V rovnakom divadle ako vy účinkuje aj váš manžel. Je výborný herec, ale ako zvláda úlohu otca a manžela?
Najlepšie. Stále vravím, že by som dopriala svetu viac takých otcov, ako je on.
Foto: František Valicek
Vy ste kvôli rodine museli na čas hereckú kariéru prerušiť, keď ste sa práve "rozbiehali“. Ako ste to vtedy vnímali?
Že život sa nekončí a možno som to vtedy aj potrebovala, dať si pauzu. Po pár rokoch viem, že svoje povolanie stále milujem, chytila som novú, celkom inú energiu a iný pohľad na veci.
Ako vám deti zmenili život? Určite vo všetkom…
Ako vravíte, vo všetkom. Mám pocit, že deti prídu presne vtedy, keď majú prísť, aj keď to zo začiatku môže byť šok, pretože je to náročné, je to nový svet, zrazu máte v rukách život človeka. Ja som za ne a za to, že sú zdravé, nesmierne vďačná.
