Inak je to jednoduchý, vecný námet – mladý policajný šéf vyšetruje v malom čínskom mestečku sériu vrážd a popritom rieši svoje rodinné záležitosti.
Sú deväťdesiate roky, ale prostredie pôsobí chvíľami súčasne a chvíľami zasa ako vzdialená história. Už aj to pridáva snímke grády. Navyše sa nakrúcalo na klasický 16-milimetrový film, čo umocňuje kvalitu snímky a korešponduje s tým, že sa príbeh odohráva v bizarnom prostredí starého kina.
Nabudený divák
Cez filmy si môžu krajiny odovzdávať intímne tajomstvá a kultúrne posolstvá a myslím, že snímka Len rieka tečie patrí do tejto kategórie. Prihovorí sa najmä citom, ale osloví diváka vo viacerých rovinách.
Fajnšmekri asi ocenia, že režisér nakrútil tento kriminálny triler v štýle film noir, v ktorom sa opakujú vraždy, hľadá sa vrah, ale detektív prešľapuje na mieste a riešenie sa topí v temnotách.
Vinník zostáva neznámy, divák však spoznáva rôznych podozrivých a aj záhadné prostredie mestečka. Je to veľmi živé, a je to teda celkom dobrá, hoci prekvapujúca náhrada za nejaké možno aj primitívne odhalenie.
Napätie režisér vyvoláva ani nie tak pátracími dialógmi, ako obrazom. Príbeh rozpráva aj krajina, hlavne magické miesto na brehu rieky, kde sa vraždí. Zlovestne sa kníšuce stromy, súmrak, dážď, záhadné postavy, ktoré sa náhle vynárajú a strácajú, slepé uličky, pusté domy, rozbité okná.
Je to strašidelné. Podozrivých je stále viac a nie sú to nejakí obyčajní ľudkovia. Každý je podozrivý už tým, ako žije, každý má svoje tajomstvo a divák si v tých tajomstvách lebedí. Stále je viac nabudený. Záhad je však toľko, že režisér asi už nemá silu celý ten náklad doviesť do konca.
A možno ani nechce, lebo každé rozuzlenie by bolo zrazu príliš polopatistické a do celkového tónu a dikcie filmu by sa nehodilo. Takéto tajomstvo nemôže byť úplné odtajnené! Noir film sa nemôže úplne rozjasniť.
Detektív má nepokojnú dušu
V tomto je záver čínskej detektívky trocha snobský, a preto filmu nemôžem dať päť hviezdičiek, ako to urobili mnohí recenzenti. Ale nič to. Kto sa úprimne zaujíma o súčasný svet a život ako taký, pozrie si film Len rieka tečie aj tak so záujmom.
Snímka veľmi originálne približuje Čínu, a to z celkom inej stránky, než sme z dnešného prepolitizovaného a účelového informovania zvyknutí. Je to film o každodennom živote a ľuďoch, ktorí pracujú ako kriminalisti. Zrazu sa ocitáme v nenápadnej lokalite, nie je jasné, aké to je mestečko, ale žijú tam ľudia s problémami veľmi podobnými našim.
Napríklad sám vyšetrovateľ rieši, či sa s manželkou majú vzdať dieťaťa, ktoré sa môže narodiť s genetickou chybou. Táto linka filmu je civilná a aj veľmi pekná. Nazrieme do manželstva dvoch vzdelaných, inteligentných ľudí, medzi ktorými nastane citlivý partnerský spor.
Cez túto linku predsa len do noir filmu preniká svetlo a režisér nakoniec nechá príbeh (takticky) vyvrcholiť akýmsi zástupným happy endom. Inak však ide skôr o temné problémy. Samotný kriminalista Ma Zhe je akoby trocha existencionalista, filozof, umelec, samotár, zahĺbený do svojej práce a myšlienok. Nespokojný so všetkým. Nepokojný.
Herec, ktorý ho hrá, Yilong Zhu, je vynikajúci a má veľký šarm. Tento vyšetrovateľ je obľúbený aj u svojho veliteľa, ktorý je síce iného razenia, poriadne konzervatívny typ, ale víta netradičné nápady mladého kolegu.
Napríklad spolu vymyslia aj to, aby sa ich pracovisko presťahovalo do bývalého kina, kam už nechodia diváci, čím režisér dosiahne absurdné, ale fascinujúce prostredie pre svoj príbeh.
Policajná stanica pôsobí v kinosále, úradujú na javisku, detektív si môže premietať snímky zo zločinov, rozoberať detaily na filmovom plátne a utiekať sa do kabíny premietača.
Netradičný súdruh
Skrátka, film Len rieka tečie je veľmi zaujímavá ukážka života v krajine, o ktorej normálnom živote či súčasnom umení toho vieme málo. Cez ľudí z filmu vidíme pestrú vzorku obyvateľstva – sú to básnici, neverníci, tuláci, remeselníci, študenti, ochotnícki herci, hráči, rôzne indivíduá, ale aj osobnosti.
Zaujímavé je pre nás tiež prostredie kriminálnej polície – zarazí nás, že trocha pripomína seriál Hriešni ľudia mesta pražského, len v čínskej verzii a z novších čias. Detektív Ma Zhe však nechodí v obleku ako Marvan, oblieka sa ležérne, popíja a zapaľuje si jednu cigaretu od druhej, je to vlastne bohém.
Jeho šéf (oslovujú sa súdruh) chodí v uniforme a je medzi nimi badateľný generačný rozdiel. Šéf chce mladého vyznamenať, núti ho, aby si zosumarizoval svoje zásluhy, no detektíva to nebaví. Nakoniec však vyznamenanie rád prijme, ale nie je to podstatné.
Nad banalitami vo filme dominuje zložitosť ľudskej existencie a jej magická sila. Je fakt, že vo filme sa mieša všetko možné, ale je to v konečnom dôsledku milé. Treba uznať, že režisér filmu našiel spôsob, ako veľmi ľudsky čím viac o živote povedať.
Cez interiér, exteriér, cez charaktery, provokáciou aj fascináciou. Všetko je originálne a netuctové, až si poviete: Aha, aká Čína! To je prekvapenie! Je to Čína bizarných príbehov, dobrého filmového umenia, nádejných umelcov, lapsusov, zločinov i šťastných koncov. Ako to býva všade na svete.