Páčil sa im Argentov prístup k vizuálnej stránke, no viacerí mali problém s dejom, ktorý ich príliš nenadchol. Na druhej strane sa našlo aj niekoľko recenzií, ktoré ho ocenili – Bob Keaton z Fort Lauderdale News ho prirovnal k tvorbe Edgara Allana Poea. V súčasnosti hodnotia kritici Argentovo dielo ako kultové.
Spoločnosť Film Europe sa rozhodla vrátiť Suspiriu späť na veľké plátno – retrospektívna premiéra sa koná práve dnes.
Režisér Dario Argento sa pri tvorbe filmu inšpiroval zbierkou esejí Thomasa De Quinceyho s názvom Suspiria de Profundis, ktorá vyšla v roku 1845. Ide o pokračovanie jeho skoršieho diela Vyznanie anglického požierača ópia (1821) – oboje publikácie vychádzajú z autorových skúseností po požití ópia, od ktorého bol závislý.
Suspiria de Profundis je považovaná za jedno z najvýraznejších literárnych diel svojej doby, ktoré inšpirovalo dokonca aj známeho francúzskeho básnika Charlesa Baudelaira. Argento čerpal najmä z eseje Levana and Our Ladies of Sorrow (Levana a naše dámy bolesti), ktorá prispela k vzniku jeho trilógie Tri matky. Suspiria je jej prvým dielom.
Čudné udalosti v baletnej akadémii
Suzy Bannionová (Jessica Harperová) je ašpirujúca mladá baletka, ktorú práve prijali na prestížnu Tanz Akademie v nemeckom Freiburgu. Už počas príchodu cíti, že niečo nie je úplne v poriadku – je svedkom toho, ako Pat (Eva Axénová), jedna zo študentiek, s krikom opúšťa budovu.
Suzy sa pokúša dostať dnu, no ktokoľvek je práve za dverami, ju odmieta vpustiť a nechá ju stáť v krutom daždi. Šťastie má až na druhý deň, keď ju srdečne privíta zastupujúca riaditeľka, pani Blanc (Joan Bennettová).
Postupne spozná prísnu hlavnú inštruktorku pani Tannerovú (Alida Valliová), slepého pianistu Daniela (Flavio Bucci), synovca pani Blanc Alberta (Jacopo Mariani), spolužiačky Olgu (Barbara Magnolfiová) a Saru (Stefania Casiniová) či nemého pomocníka Pavlosa (Giuseppe Transocchi).
Suzy sa necíti dobre, hneď na prvej hodine odpadne. Lekár jej preto predpíše diétu, po ktorej je často unavená. V škole sa medzitým dejú čudné veci – Pat našli zavraždenú, zo stropu padajú červy a Danielov inak dobrácky nemecký ovčiak pohryzie malého Alberta.
Sara následne prezradí Suzy, že Pat po sebe pred smrťou zanechala zvláštne poznámky. Kým jej ich však stihne ukázať, zľahne sa po nej zem. Suzy sa tak sama pustí do neistého pátrania po príčine desivých a nevysvetliteľných udalostí.
Zaujímavosti o filme Suspiria (1977)
- Helenu Markosovú si zahrala 90-ročná bývalá sexuálna pracovníčka, ktorú Argento objavil v uliciach Ríma
- režisér prinútil kameramana Luciana Tovoliho, aby si pozrel Snehulienku a sedem trpaslíkov z roku 1937 – chcel, sa ňou inšpiroval pri tvorbe farebnej schémy
- pôvodne mali školu navštevovať malé dievčatá, štúdio a Argentov otec Salvatore, ktorý bol producentom, mu to však pre násilie vo filme zakázali
- počas nakrúcania rozprávali herci rôznymi jazykmi vrátane nemčiny, taliančiny a angličtiny, film potom predabovali
- pôvodne mala hlavnú úlohu hrať spoluautorka scenára a Argentova partnerka Daria Nicolodiová, štúdio však chcelo americkú herečku, aby sa film dobre predával
- Jessica Harperová kvôli tomuto filmu odmietla úlohu v Annie Hallovej
Helena Markosová
Argentova Suspiria je unikátna vo viac než jednom ohľade. Ako prvé udrú divákovi do očí farby – režisér sa s nimi nijako nemazná, ostré odtiene červenej či ružovej pohlcujú celé plátno.
Veľmi živo pôsobí aj hravá a dynamická práca s kamerou, a všetko to krásne dopĺňa psychedelický soundtrack, ktorý vyprodukovala talianska rocková kapela Goblin.
Nešlo o ich jedinú spoluprácu s Argentom – vytvorili soundtrack aj k jeho ďalším snímkam Tmavočervená, Temnota, Phenomena či Vrah prichádza v noci. Skupina Goblin sa podieľala aj na hudbe k filmom Georgea A. Romera Martin a Zombi.
Samotný príbeh sa nedá klasifikovať ako bežný slasher zo 70. rokov. Sme síce svedkami niekoľkých vskutku brutálnych vrážd, nikdy však nevidíme, kto za nimi stojí.
V pozadí figuruje príbeh zlej čarodejnice Heleny Markosovej, ktorá spolu so svojím covenom ovláda školu. A hoci hovoríme o nadprirodzenom elemente, vo filme sa mágia používa zriedkavo.
Suzy nie je typickou hororovou protagonistkou – spočiatku sa nad zvláštnymi udalosťami až tak veľmi nezamýšľa. Je to jej spolužiačka Sara, ktorá čoraz intenzívnejšie prepadáva pocitu, že niečo nie je v poriadku, a rozhodne sa prísť veci na koreň. Úloha postaviť sa zlu však na konci padne práve na Suzy.
Suspiria je halucinogénnou nočnou morou, ktorá diváka pohltí – a nezáleží na tom, že ide o takmer 50-ročný film s falošnou krvou, ktorá vyzerá ako maliarska farba. Argento si na ňom dal skutočne záležať, a to vo všetkých smeroch.
Okrem precíznej technickej práce treba oceniť aj výber obsadenia, predovšetkým však Jessicy Harperovej, ktorá Argenta očarila svojím výkonom v snímke Fantóm raja. Azda jedinou vecou, ktorá sa Suspirii dá vyčítať, sú uši trhajúce postsynchróny – pre medzinárodné obsadenie to však inak zrejme nešlo.
Magazín The Village Voice zaradil Suspiriu na zoznam 100 najlepších filmov 20. storočia, na stránke Rotten Tomatoes má hodnotenie 93 percent.
Čítajte viac Z pornoherečky hviezdou Hollywoodu. Pre svoj sen je ochotná ísť aj cez mŕtvoly
Excelentný remake s falošným hercom
V roku 2018 mal premiéru remake Suspirie od režiséra Lucu Guadagnina, ktorý posunul Argentovu víziu o obrovský krok vpred. Hlavnú úlohu Susie Bannionovej si zahrala Dakota Johnsonová, pani Blanc zasa stvárnila Tilda Swintonová a Saru Mia Gothová.
Vo vedľajšej úlohe sa objavila aj Jessica Harperová z pôvodného filmu. O hudbu sa postaral Thom Yorke zo skupiny Radiohead – išlo o jeho filmový debut.
Guadagnino vniesol do Suspirie množstvo symboliky, nebál sa ani využitia nadprirodzených motívov, do hĺbky rozobral tému materstva a na rozdiel od Argenta si dal záležať na tom, aby vyjadril strach aj samotným tancom.
Pamätná je najmä scéna, v ktorom je Olga (Elena Fokina) prepojená s nič netušiacou Susie, ktorá ju svojím tancom znetvorí, ale aj záverečný tanec s názvom Volk. Režisér navyše zasadil film do historického kontextu – jeho Suspiria sa odohráva počas tzv. nemeckej jesene.
Pôvodná snímka z roku 1977 je v porovnaní s remakeom o poznanie jednoduchšia, to však neznamená, že by nemala svoje čaro. Guadagnino vytvoril horor pre náročnejšieho diváka a ukázal, ako má vyzerať dobrý remake – nesie si čosi z esencie pôvodnej Suspirie, no zároveň prináša mnoho nového a inovatívneho. Vrcholí scénou absolútneho chaosu a šialenstva, v ktorej sa ukáže šokujúci dejový zvrat.
Prekvapenie však čaká aj na toho, kto si začne čo-to študovať o filme po jeho pozretí. Tilda Swintonová totiž nestvárňuje iba pani Blanc, ale aj obludnú Helenu Markosovú a doktora Klemperera, ktorého mal údajne hrať akýsi Lutz Ebersdorf.
Až mesiac po premiére tvorcovia priznali, že ide o fiktívnu postavu a že v skutočnosti ju stvárnila práve Tilda Swintonová. Ebersdorfovi dokonca vytvorili aj profil na IMDb, a keď mal film premiéru v Benátkach, Swintonová počas nej prečítala list, ktorého autorom mal byť práve neexistujúci herec.
Podobne ako jej predchodca, aj Guadagninova snímka vyvolala v kritikoch zmiešané pocity – niektorí ju ocenili, iným nebola po chuti. Podarilo sa jej však získať niekoľko ocenení, a to aj z prestížneho festivalu v Benátkach – za soundtrack a špeciálne efekty.
Na stránke Rotten Tomatoes má film hodnotenie 66 percent, a hoci sa Argentovej Suspirii po finančnej stránke darilo, o jej remakeu sa to, bohužiaľ, tvrdiť nedá – kým rozpočet sa pohyboval okolo sumy 20 miliónov dolárov, tržby dosiahli menej ako osem miliónov.
