Zomrel herec Ľubomír Paulovič. Umelec s pestrým životným príbehom dlhodobo bojoval s chorým srdcom

O úmrtí informoval Nový čas.

Starosta

Narodil sa 7. novembra 1952 v Prašiciach. Už ako dieťa ho lákalo herectvo – keď mal jedenásť rokov, zahral si princa v rozprávke Radúz a Mahuliena.

Vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) a v roku 1976 nastúpil do Divadla Slovenského národného povstania v Martine, ktoré dnes poznáme pod názvom Slovenské komorné divadlo (SKD). V roku 1984 sa stal členom Slovenského národného divadla (SND), no v roku 1996 odtiaľ odišiel po tom, čo odstúpil z funkcie riaditeľa Činohry SND.

V rokoch 1997 až 1998 a 2001 až 2002 bol umeleckým šéfom Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Okrem herectva sa venoval aj divadelnej a filmovej réžii, príkladom sú snímky Maškaráda, Pod agátmi či Zuzka Turanová.

"Veľmi rád si spomínam na svoju prvú réžiu v profesionálnom divadle. Bolo to práve v SND. V roku 1987 som tam režíroval veľmi peknú rozprávku Popoluška a princ. Potom som režíroval vo všetkých slovenských profesionálnych divadlách, z ktorých najviac réžií bolo vo Zvolene.

Ľubomír Paulovič žiari na javisku i pred kamerou

Pozrite si zábery z divadelnej i televíznej kariéry herca Ľubomíra Pauloviča, ktorý zajtra oslávi 70. narodeniny.

Fotogaléria 13 fotiek

+10

Najúspešnejšie boli divadelné komédie Poplach v hoteli Westminster I a II. Viacerí diváci sa spontánne vyjadrili, že tieto komédie videli niekoľkokrát. Jeden divák mi povedal, že na každej z tých komédií bol vyše 20-krát," uviedol v rozhovore pre Pravdu spred dvoch rokov.

V rokoch 2006 až 2010 bol starostom vo svojej rodnej obci Prašice. "Aj som chcel pokračovať, ale spoluobčania si to našťastie rozmysleli. Prvé štyri roky som riešil niektoré záležitosti v obci, ako školu, domov dôchodcov, ulice a cesty, kultúrny dom. Potom som chcel pokračovať v obnove autokempingu Duchonka – to už sa nepodarilo.

Mnohé z toho, čo som v obci urobil, sa mi podarilo zrealizovať získaním a prečerpaním približne 80 percent eurofondov a rôznych iných dotácií. Mnohí starostovia okolitých obcí mi hovorili, aby som s nimi chodil vybavovať záležitosti. Vraveli mi, že ku mne sa na úradoch správali inak ako k nim. Občas som pomohol aj im niečo vybaviť a sprostredkovať," vysvetlil.

Prečítajte si posledný rozhovor s Ľubomírom Paulovičom:

Čítajte viac Ľubomír Paulovič: Divadlo aj politika je jedna veľká komédia

Spolupráca s Jakubiskom

Počas svojej kariéry si zahral vo vyše 150 televíznych tituloch a asi 45 celovečerných filmoch. Sú medzi nimi snímky ako Otec, Noční jazdci, Pásla kone na betóne, Hody, …kone na betóne, Peacemaker, Ako divé husi, Konečná stanica, Ticho, Nech je svetlo či Ostrým nožom.

Objavil sa aj vo filmoch Juraja Jakubiska Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý a Perinbaba a Dva svety. „S Jakubiskom sa pracovalo výborne. Páči sa mi jeho poetika,“ povedal Paulovič.

Hral aj v seriáloch Panelák, Keby bolo keby, Pod povrchom, Delukse a Prázdniny.

V Slovenskom národnom divadle stvárnil množstvo postáv, medzi jeho posledné inscenácie patril Bál, Leni či Pred západom slnka. Za nezabudnuteľnú označil Chrobáka v hlave, ktorého hrali neuveriteľných 27 rokov.

„Herci si niekedy tak vzdychli, bože, zasa Chrobák, už 15 rokov, potom 20 rokov, 25 rokov. Ale vždy sme to napokon zahrali s oduševnením a radi,“ uviedol herec. Zo svojich postáv bol najviac hrdý na Caligulu, ktorého stvárnil začiatkom 90. rokov na Malej scéne.

V roku 2017 získal cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo. Jeho dcéra Veronika Paulovičová je tiež herečka.

Na otázku, či niečo zo svojej tvorby ľutoval, odpovedal: „Nie, vždy si spomeniem na slová Evy Krížikovej, našej vynikajúcej herečky a spolupútničky Márie Kráľovičovej: Som herečka, musím zahrať všetko. Mala by som – a teda aj musím.“