V novinárskej práci ma to ale od neho odviedlo, „prebrala mi ho“ kolegyňa Katka Sedláková, ktorá s ním robila v poslednom čase viacero rozhovorov. Vždy to však bol aj pre ňu zážitok, a vždy sme rozoberali, aký pri rozhovore bol, lebo to máme vo zvyku a má to tiež svoj zmysel. Vždy prešiel naším sitom bez výhrad. Chválili sme ho, lebo bol vtipný, ochotný, pohotový a nevyhýbal sa ničomu.
Raz sa ale stalo, že Katka sa preriekla a bolo to veľmi chúlostivé prerieknutie. Chcela po telefóne vyjadrenie sústrasti od Pauloviča k úmrtiu náhle zosnulého kolegu Juraja Jakubiska a oslovila ho, či už vie, že zomrel Paulovič.
Hneď sa zháčila, no on to zobral s humorom a zasmial sa. Hovorí sa, že po tom, čo niekoho takto „pochovajú“, žije obyčajne ešte dlho. Čiastočne sa to aj naplnilo, herec s nami ešte pobudol, hoci správy o jeho zhoršujúcom sa zdravotnom stave pribúdali. Epizóda však ako keby Katku s ním ešte zblížila, patril nejako k nám.
Pozrite si zábery z divadelnej i televíznej kariéry herca Ľubomíra Pauloviča, ktorý zajtra oslávi 70. narodeniny.
Mne zostalo v pamäti najmä to, ako pekne o ňom rozprávala Mária Kráľovičová. Osud jej dožičil, že hrala do vysokého veku. Pýtala som sa jej, ako chodí z divadla v noci domov. Bola známa dobrodružka, ktorá sa pokojne vydávala do vzdialenejšej vilovej štvrte aj pešo.
No v noci, po predstavení? Povedala mi, že ju napríklad zvykne odviezť kolega Paulovič, a že je to vždy veľmi milé. On by ju vraj aj v náručí odniesol, smiala sa. Zostala mi odvtedy v pamäti taká predstava, ako ide Marína s Ľubomírom nočným mestom, stúpajú hore na kopec a mesiac svieti…
Teraz stúpa už len on sám a ona ho tam niekde bude vítať. Budú sa spolu pozerať na to divadlo dole. Ľubomír Paulovič zomrel cez divadelné prázdniny, zdalo by sa, že v pokojnom období, keď sa opona nedvíha. No toto leto je to inak, odchádza v čase, keď sa múzy krčia v kúte a slová rinčia.
Prečítajte si posledný rozhovor s Ľubomírom Paulovičom:
Čítajte viac Ľubomír Paulovič: Divadlo aj politika je jedna veľká komédia
On sa do takýchto bojov veľmi nehodil, lepšie mu šlo hranie, hoci bol tiež aj riaditeľom Činohry SND, a to keď bol ministrom kultúry Ivan Hudec. Tiež to vtedy vrelo. Niet mieru pod olivami, ako sa hovorí. Ale keď niekto zomrie, na chvíľu je mier.
V minúte ticha za Ľubomírom Paulovičom si môžeme na chvíľu upokojiť myseľ a pustiť si v hlave program Memento mori. V ňom niet víťazov, ale šťastie človek môže nájsť. Ľubomír Paulovič ho nachádzal aj rozdával.
