Legendárny herec stvárnil drsných aj romantických mužov.
Nešlo iba o telo
Alain Delon sa narodil v roku 1935, hrať začal na sklonku rokov päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych. Okrem iných historických javov to bola aj éra veľkých frajerov vo fimovom umení, a to najmä v umení talianskom a francúzskom. Frajermi boli nielen fešácki herci, ale tiež scenáristi a režiséri. Alan Delon vstúpil do diania v tandeme (nie vedomom, išlo o rovesníkov) spolu s Jeanom-Paulom Belmondom.
Belmondo bol od neho asi o dva roky starší a títo dvaja chlapíci narobili v kinách riadny rozruch. Hovorí sa o nich zjednodušene ako o sexsymboloch, ale nešlo len o šarm a telo. Boli to osobnosti, ktoré sa dostali do rúk skvelým autorom a intelektuálnym filmárom. Obaja počas života nakrútili veľa tzv. dobrodružných, zábavných filmov, ale dôležité sú práve tie z ich začiatkov, ktoré mali hlboký obsah. Zaoberali sa aktiálnymi otázkami, morálkou človeka aj Európy. A práve tieto filmy vtedy diváci hltali. Formovali ich charaktery, posilňovali ich, držali Európu na duchovnej úrovni a v kontakte.
Čítajte viac Zomrel legendárny Delon: Odchádzam, ale nie bez toho, aby som sa vám poďakoval
Niektorí z publika uprednostňovali Belmonda, iní Delona. Však medzi nimi aj bol rozdiel. Belmondo pochádzal z fajnovej francúzskej rodiny, otec bol známy sochár, správanie mal Jean-Paul, hoci vyzeral ako boxer, aristokratické. Delon bol jednoduchší. Pochádzal z rodiny, kde sa rodičia rozviedli, mama sa znova vydala, otčim bol mäsiar a Delon dokonca v mäsiarstve pomáhal. Skúšal aj cirkevnú školu, ale ukázalo sa, že tadiaľ cesta nevedie, a tak v sedemnástich už bol členom francúzskej námornej pechoty. Prejavoval sa tam ako nedisciplínovaný rebel a po niekoľkých rokoch sa teda opäť ocitol v Paríži.
Skúšal všeličo, dostal sa až medzi filmárov a tam si ho všimli. Hral vo viacerých filmoch, už aj s Belmondom, no dôležité práve bolo, že sa ho ujali takí machri ako Luchino Visconti alebo Michelangelo Antonioni.
Čítajte viac Belmondo očaril boxerským nosom a charizmou. Hlasujte, ktorý jeho film je naj
Bol ako Talian
S týmito režisérmi nakrútil filmy, ktoré pôsobili v pozitívnom zmysle ako rozbušky, a to aj v našich kinách. Išlo o príbehy, ktoré sa zaoberali tiež sociálnymi problémami, tlmočili dramatické osudy, krajné existenčné situácie a aj obyčajné ľudské pochybenia, navyše, tieto filmy predstavovali úžasných hercov, nové tváre a boli negýčovo dojímavé.
Zaujímavé, že talianski režiséri si pozývali Delona, ale on vyzeral naozaj trocha aj ako počerný Talian, no najmä mal osud, ktorý sa nevyvíjal v bavlnke, a to bolo Talianom blízke. Delon dostal školu života a talianske umenie to vítalo. Taliansko bolo vtedy silno ľavicové, rebelantské – herec typu Delona sa hodil. Priemyselný sever Talianska sa vtedy prudko rozvíjal, chudoba zo zaostávajúceho juhu sa tam snažila dostať. Aj film z roku 1960, v ktorom Alain Delon mimoriadne upútal – Rocco a jeho bratia – nakrútil Visconti o tejto problematike.
Foto: Les Films Marceau
Matka, ktorá ovdovela, sa so svojimi piatimi deťmi sťahuje na prosperujúci sever. Rodina sa snaží na predmestí Milána začať nový život. Samozrejme, nádejný sever nečaká na nikoho s otvorenou náručou, treba sa snažiť. Každé dieťa z rodiny skúša nejakú svoju cestu a je z toho silná rodinná sága a sociálna dráma. Spomínam si, že sme film Rocco a jeho bratia pozerali v amfiteátri na hrade a bola tam „celá Bratislava“. Spoločne sme dýchali a hltali film aj milého Delona.
Slávny herec v mekke európskeho filmu.
V poslednom čase o tom často píšem, ale musím zopakovať, že to boli už tie krásne roky šesťdesiate, roky umeleckej súdržnosti a nádejí. Neviem, nakoľko by dnes tento film publikum zaujal, ja by som si dnes všímala asi niečo iné než vtedy. Možno práve ten problém rozdielov severu a juhu Talianska, ktorý pretrváva a ktorému už viac rozumiem. Vtedy sa mi asi tiež páčil najmä Delon a ďalšie hviezdy z filmu, ako napríklad rozumná Annie Girardot či čarovná Claudia Cardinale. Film sme však vnímali v celej jeho hĺbke, lebo scenár bol prepracovaný, tvorilo ho viacero scenáristov a napísali ho poriadne. Ostatní mali z čoho vychádzať.
Čítajte viac Polícia prehľadala dom Delonovej asistentky, údajne ho týrala
Silná a smutná Romy
Okolo Alaina Delona sa samozrejme krútili ženy a nemal jednu na celý život. Zdá sa, že najviac ho ovplyvnila a jeho životopisy zapĺňa, rakúsko – nemecká herečka Romy Schneider. Zdalo sa, že sú si rovní popularitou i pôvabmi, akási zdanlivo vyrovnaná dvojica, ale skutočnosti boli každý z iného cesta. Romy pochádzala z inej kultúry, mala kinderštube, narodila sa v meštiackej rakúskej hereckej rodine, vedela Alainovi otvoriť nové svety a naučiť ho nové maniere. Zdalo sa, že ona vo vzťahu dominuje, no nakoniec ju opustil on.
Romy bola pod suverénnym povrchom labilnejšia osôbka a Delon bol vo svojej podstate pevnejší. Ukázalo sa to v jeho ďalšom živote, ktorý prežil bez väčších škandálov a najmä v posledných rokoch sa dokázal uzavrieť do vyrovnanej staroby. Bol to vlastne triezvy a racionálny človek, tak ho vychovala profesia a aj vývoj sveta. Romy sa možno aj kvôli tejto jeho, vtedy ešte len tušenej, duševnej prevahe kedysi pokúsila o samovraždu.
Foto: Profimedia
Niekto sa dnes už môže pýtať, čo na ňom vlastne videla, však to bol len taký krásavec. Súčasná doba je namyslená a príkra. Alain Delon mal to šťastie, že žil a tvoril vo veľkorysejších časoch, ktoré dávali umelcom priestor, aby zažiarili iba svojím talentom, bez proklamácií. Aj mne zostal v pamäti najmä ten večer v bratislavskom amfiteátri, keď sa nad Dunajom zvečerilo, zavoňal dym z cigariet, Delon bol Roccom a všetky tie drámy, čo musel riešiť, otriasali mojou dušou.
