V snímke MIKI si na svoje prišli aj architekti, vytvoriť dokonalé podnikateľské baroko je výzva. Erika Ivančíka sme sa opýtali, v čom bolo smiešne a v čom inšpirujúce pre filmového tvorcu. „Robiť dobový film je výzva, pretože vás to limituje v určitej dobe a reáliach. O to viac sa viete sústrediť na autentickosť obdobia. Miera vkusu niektorých podnikateľov v 90. rokov nemá limity,“ smeje sa architekt.
Vzápätí spresňuje: „Talianske mramorové obklady, fontány, fialové saká, biele ponožky, zlaté kľučky, drahé autá, ťažké retiazky, veľké mobily, farebné šuštiaky a živé tigre. Najlepšie na tom je, že vkus takýchto ľudí sa až tak veľmi nezmenil, stačí sa pozrieť okolo seba. Všetky tieto reálie sú veľmi inšpirujúce a je úlohou filmového architekta nájsť správny balans a namiešať to tak, aby to vo filme fungovalo.“
Museli tvorcovia priestory pre film hľadať, alebo ich vytvárali? Pre Ivančíka je zásadné a dôležité pracovať pokiaľ možno v autentických priestoroch, pretože film MIKI rozpráva o reálnych ľuďoch a dobe, ktorú si ľudia pamätajú. Zároveň mu to ako architektovi poskytuje veľký zdroj inšpirácie v kontexte priestoru a postáv, ktoré sa v ňom reálne mohli stretnúť. Čo bolo najvďačnejšie na stvárnenie? Zaujíma nás, ako napríklad filmári rekonštruovali bary z tých čias. Čo v takom bare musí byť?
„Bar v hoteli Lux v Banskej Bystrici je naozaj autentický klenot – v úvodzovkách a dúfam, že to tak aj ostane. Paradoxne, dnes sú deväťdesiatky v kurze, takže je znova aktuálny. Tiež hotel Junior, bar Shark a ďalšie. Krištáľové poháre s cukrom, šumivý sekt, neónové disco svetlá a veľa, veľa dymu a cigariet,“ smeje sa Erik Ivančík.
Nemenej zaujímavé boli aj priestory krčmy, kancelárií, telocvične. Boli to všetko reálne miesta, alebo nájdené? Museli ich dotvárať? Ivančík vraví, že scéna bitky v krčme sa odohrávala vo Vernári, v krčme, kam často chodieval na zábavu brat Mikuláša Černáka.
„Je skoro v pôvodnom stave, to je pre mňa niečo ako filmový skanzen. Je vzácne, že takéto miesta ešte máme. Zato scéna v telocvični je už filmová kombinácia: bitka v interiéri telocvične sa odohráva v Banskej Bystrici a keď potom z telocvične Mikiho kumpáni vyjdú a kráčajú so skriňou po námestí, tak sme už v Bratislave. Kancelárie sme väčšinou zariaďovali celé, podarilo sa nám nájsť pár klenotov s dobovým nabýtkom alebo dyhovaným obkladom zo 70. až 90. rokov.“
Koľko architektov vlastne na filme robilo a ako spolupracovali? Erik Ivančík na projekte pracuje od roku 2021. Vraví, že bolo náročné realizovať dva filmy naraz (pokračovanie sa bude volať ČERNÁK), hlavne keď sa nepracovalo chronologicky. Takže sa stávalo, že jeden deň sa točili scény z prvého a druhý deň z druhého filmu. Filmári využili asi 140 prostredí a točili po celom Slovensku.
Čítajte viac Kulturistom vo filme MIKI sadli rifľové mrkváče ako uliate, tvrdí kostymérka Sandra ŽigováIvančík odhaduje, že celkovo pripravil asi tri štvrtiny projektu a spolupracoval s mladšou kolegyňou Frederikou Brodzianskou, na ktorú sa mohol plne spoľahnúť. Na jeseň 2023 potom projekt prenechal kolegovi Braňovi Mihálikovi, ktorý dokončil poslednú fázu projektu. Ivančík totiž musel odcestovať do Thajska, kde pracoval na ďalšom filme, ktorý bude mať premiéru už túto jeseň.
Ešte sa ho pýtame, či museli myslieť aj na to, aby sa herci v priestore dobre cítili a pohybovali. Na čo všetko vlastne musí myslieť filmový architekt? „Väčšinou sa vždy sústredím na kontext príbehu, ako herca do prostredia zasadiť – či má byť výrazný alebo, naopak, má splynúť. Osobne som rád, keď sú herci prekvapení, keď prídu na lokáciu. Myslím si, že priestor, atmosféra a aj počasie môžu výrazne ovplyvniť celkový pocit a výraz herca a s tým sa snažím pracovať.“
Dodáva tiež, že filmový architekt musí myslieť na veľa vecí, hlavne ustrážiť si termíny, rozpočet a komunikovať s celým tímom. „Zásadné je, aby sme s kameramanom a režisérom boli nastavení na jednej vlne. Veľa spolu rozoberáme situácie do detailov. Pri práci s ľuďmi je dôležité, aby ste mali vzťahy postavené na dôvere. Vtedy vám vaši partneri veria, a to vám poskytuje voľnú ruku, aj oni sa dokážu na vás spoľahnúť. Myslím si, že to sa v tomto filmovom projekte podarilo.“