Deti páchateľov
Martin Pollack našiel v sebe odvahu a silu zúčtovať s vlastnou minulosťou, s minulosťou svojej rodiny aj svojej krajiny, keď pátral po stopách svojho biologického otca, nacistického pohlavára Gerharda Basta. „Sme potomkovia páchateľov, treba o tom hovoriť a písať, aby sme sa s tým dokázali vyrovnať. A tiež aby sme obetiam vrátili ich mená a tváre,“ hovorí v dokumente. Tejto ceste zasvätil svoju mnohoročnú prácu a vydal niekoľko kníh. V reportážnej knihe Smrť v bunkri, ktorá inšpirovala dokumentárny film Martin Pollack: Pohľad do priepasti, nás vedie po stopách brutálnych činov svojho otca na Slovensko krátko po vypuknutí Slovenského povstania.
Aj vo filme sa dostaneme na miesta, kde počas druhej svetovej vojny nacisti vraždili ľudí. Sprievodcu divákom robí Michal Hvorecký, prekladateľ a spisovateľ, ktorý preložil tri Pollackove knihy, veľakrát sa spolu stretli a stali sa z nich blízki priatelia. Teraz Hvorecký objavuje miesta nasiaknuté krvou ľudí, ktorých vraždil Pollackov otec. Ako príslušník špeciálneho nacistického Sonderkommanda 7a rozsieval na Slovensku smrť ako odpoveď na Povstanie. Operoval v okolí Ružomberka a Banskej Bystrice. Martin Pollack verí, že miesta, kde sa odohralo násilie v takom veľkom meradle, sú ním poznačené aj po rokoch. Krajinu to zmení. Mení to aj ľudí?
Čítajte viac Jaro Vojtek sa na SNP pozrel inak. Očami syna elitného nacistu
Deti obetí
Aj po osemdesiatich rokoch od Povstania sa nájde žena, ktorá sa ako malé dievča dívala cez okno, ako nacisti strieľajú do nastúpených ľudí, spolu so židovským chlapcom, ktorého rodina ukrývala. V malej dedinke ich naraz zabili osemnástich. Civilné obete ako odveta za SNP sa rátajú v stovkách, obete vojny v tisícoch. Žena aj po rokoch pri prechádzke so psíkom zrýchli krok, keď prechádza miestami nepekných spomienok z detstva.
Obete pochovávali do masových hrobov, nemali mená, aby sa na ne rýchlo zabudlo. Pamätník, ktorý vidno v detailnom zábere, je tiež len hrobom bez mien: neznámy, okolo 20 rokov, neznáma, niekedy sa dá vyrátať, že medzi obeťami boli aj malé deti. Martin Pollack sa snaží vrátiť im tváre, mená, príbeh, lebo to cíti ako svoj dlh. Pátral v dokumentoch, hľadal svedkov. Keď navštívil Múzeum SNP v Banskej Bystrici, prvý raz uvidel obete svojho otca na fotografii. „Každý chce mať otca, na ktorého by bol hrdý, že raz bude ako on. Otcovia sú našou súčasťou, čo je krásne aj desivé zároveň,“ hovorí o otcovi, ktorého nikdy nepoznal.
Foto: archív Jara Vojteka
Vo filme sa striedajú výpovede Martina Pollacka so zábermi zo Slovenska, kde sa jeho očami stal Michal Hvorecký. Na záberoch z krajiny vystupujú pamätníky obetiam vojny aj súčasné stavby – na mieste niekdajších popráv vyrástlo celé sídlisko. Historik predostiera fakty a v dokumentoch sa zachovali všetky mená Bastovho komanda. „Ich úlohou bolo zatýkať a vraždiť. Nič viac,“ dodáva samotný Pollack. Nikto z nich nebol za vojnové zločiny nikdy odsúdený. Po vojne sa aj Pollackov otec skrýval, s falošnou identitou prekročil hranice bývalej ríše a chystal sa aj s Pollackovou matkou do Južnej Ameriky. Nakoniec zomrel rukou prevádzača, ktorý jeho telo potom ukryl v bunkri.
Čítajte viac Na 80. výročie SNP bude program televízie a rozhlasu povstalecký
Morálna odvaha
Roky bolo SNP zatvorené v učebniciach, premaľované ideológiou. Martin Pollack sa stal aj pre nás mostom medzi minulosťou a budúcnosťou. Nemilosrdne odkrýva dávnu pravdu preto, aby sme dnes našli medzi sebou pochopenie, ako susedia, ako ľudia. „Obdivujem ho, lebo postaviť sa proti svojej vlastnej rodine, na to treba veľkú morálnu odvahu. Každý by bol najradšej ticho, akoby sa nič nestalo,“ hovorí nad masovým hrobom žena, ktorá sa ako dieťa musela dívať na popravy.
Iný druh odvahy našiel v sebe pamätník Povstania, ktorý ako Žid bojoval proti nacistom so zbraňou v ruke. Ani to sa nestávalo často, Židia sa stali väčšinou obeťami holokaustu, on je v tejto kombinácii ako židovský partizán ojedinelý unikát. Pamätá si Tisov prejav, v ktorom dal ako hlava štátu a cirkevná autorita kresťanom rozhrešenie, keď nariadil deportácie. Dnes tento pán žije v domove pre seniorov a to, čo zo svojich životných skúseností vyabstrahoval, je slovenská schopnosť prispôsobiť sa vždy tomu, kto má moc. „Stále tu žije gardistická DNA,“ hovorí.
Foto: archív Jara Vojteka
Martin Pollack zas spomína na vlastné detstvo v rodine, kde boli všetci nacisti a boli na to hrdí. Aj od neho chceli, aby bol mužný, fyzicky zdatný a nikdy neplakal. Pollack pátra po koreňoch nacistickej ideológie veľkogermánstva, antisemitizmu aj antislavizmu. „Zomrela ako Nemka, hovorili o mojej starej mame. Keby zomrela ako Rakúšanka alebo ako Slovenka, aký je v tom rozdiel? Žiadny,“ hovorí. Film Martin Pollack: Pohľad do priepasti, je strhujúci najmä pre Pollackovu úprimnosť, otvorenosť a odvahou čeliť ťaživej minulosti. Jeho príbeh vzal do rúk skúsený a oceňovaný dokumentarista Jaro Vojtek a presvedčivo v ňom ukazuje, že minulosť je stále živá – a je len na nás, či o nej hovoríme, alebo mlčíme. Čo prináša mlčanie či skresľovanie reality hoci aj vo vlastnej rodine, vieme všetci. Poznáme aj to, čo to robí s celou spoločnosťou.
Čítajte viac Aké je to mať za otca masového vraha? Vydavateľ z Absyntu: Obdivujem Pollackovu odvahu
Divákom sa ani nechce veriť, aká veľmi živá je naša kolektívna skúsenosť aj 80 rokov po vojne, v osudoch konkrétnych ľudí a rodín. Povstaním Slovensko odmietlo fašistickú nenávisť a netoleranciu a po vojne sa tak zaradilo medzi víťazov. Lenže čo sa stalo s gardistickou DNA, o ktorej hovorí židovský partizán? "Hodnoty ako sloboda, demokracia, tolerancia, boj za pravdu a národná hrdosť v tom najlepšom zmysle slova, ktoré pertraktoval povstalecký vysielač, sú súčasťou nášho rozhlasového, televízneho a on-line obsahu. Dokument, ktorý prinášame na televízne obrazovky, považujem v tomto smere za jeden z najvýznamnejších počinov za posledné roky,“ dodal Miroslav Debnár, riaditeľ štúdia Slovenskej televízie a rozhlasu v Banskej Bystrici, ktoré sa na príprave dokumentu z produkcie HITCHHIKER Cinema podieľalo.
Čítajte viac Kniha týždňa: Povstanie bez legiend
