Názov seriálu Pressburg evokuje, že pôjde o niečo historické, odohráva sa však v súčasnosti. O čom to bude?
Lucia Molnár Satinská: Seriál Pressburg evokuje starú Bratislavu, ktorá bola tolerantná a otvorená, ale hovorí o súčasnej Bratislave, aká by mohla byť. Je to príbeh o rozmanitosti, priateľstve aj o láske. Hlavný hrdina je Attila, Maďar z južného Slovenska, ktorý pozná svoje korene, cíti sa doma dobre, ale musí ísť do nenávidenej Bratislavy, aby si tu našiel prácu. Stretáva svetobežníčku Zitu, ktorá síce precestovala celý svet, ale celkom nepozná svoje korene. Z tejto ich vzájomnej kombinácie vzniká komická love-story, ktorú ešte skomplikujú záhadní Beťári, jazykoví aktivisti z južného Slovenska.
Unkátny viacjazyčný seriál bude komédia, love story a ešte čosi viac.
Pán Molnár, vy ste režírovali úspešný seriál Horná Dolná, takže ste už preukázali zmysel pre humor. Lenže národnostná otázka a národnostné vzťahy na Slovensku nikdy neboli na smiech. Nebojíte sa, že komediálnym seriálom na túto tému niekoho urazíte?
Csaba Molnár: Myslím si práve, že humor je ten najlepší spôsob, ako sa dá o tom rozprávať bez urážok a bez konfliktov, tak, aby si každá strana k tej druhej vedela vybudovať vzťah. Ak je humor dobrý, umožní nám smiať sa aj na nás samých. Dokonca sa hovorí, že veľa o vyspelosti danej spoločnosti prezradí, do akej miery sa dokáže smiať na sebe.
Foto: Pressburg Partners Production
Pani Molnár Satinská, narodili ste sa v Bratislave, ako vnímate svoje rodné mesto?
Lucia Molnár Satinská: Som hrdá Bratislavčanka, milujem Bratislavu a rada ju stále objavujem, hoci tu žijem už 38 rokov, stále je čo objavovať. Rada mesto ukazujem priateľom, manželovi, ktorý patrí medzi prisťahovalcov, aj našim deťom. Aj náš seriál je takým objavovaním, chceme v ňom ukázať, aká je Bratislava pre nás krásna. Neznamená to, že prehliadame problémy, ale chceme ukázať aj jej peknú stránku.
Pán Molnár, pochádzate z Komárna, ako vnímate Bratislavu? Zmenil sa váš pohľad, odkedy tu žijete?
Csaba Molnár: Do Bratislavy som sa prisťahoval, presne ako hrdina nášho seriálu Attila. Pred tým než ma prijali na Vysokú školu múzických umení som žil v Maďarsku a nevedel som tak dobre po slovensky, a napriek tomu ma tu krásne prijali, akceptovali, že pochádzam z inokadiaľ, boli ku mne veľmi otvorení. Aj vďaka manželke som spoznal Bratislavu, ktorá je kultúrna, moderná, také krásne malé – veľké mesto. Takže teraz je Bratislava môj druhý domov.
Čítala som, že ste pri prijímačkách na VŠMU potrebovali tlmočníka. Prečo ste potom nakrútili film o Ľudovítovi Štúrovi?
Csaba Molnár: Áno, dovolil som si zobrať kamarátku na prijímačky, aby mi pomáhala so slovenčinou. Práve to, že ma akceptovali takého, aký som, ma priviedlo k tomu, aby som sa opovážil s humorom pristúpiť aj ku kontroverznejším témam, napríklad aký máme vzťah k našim národným symbolom, konkrétne Slováci k Štúrovi. A vznikol z toho úspešný komediálny krátky film.
Foto: Pressburg Partners Production
Čím môže byť seriál Pressburg zaujímavý pre slovenských Maďarov a čím zaujme Slovákov?
Lucia Molnár Satinská: Seriál bude určite znamenať niečo iné pre Maďarov na Slovensku a niečo iné pre slovenskú väčšinu. Pre Maďarov je to prvý slovenský seriál, kde sa autenticky používa aj maďarčina, navyše tvorcovia pochádzajú alebo majú blízko k maďarskej menšine, takže rozprávajú o sebe. A to je veľká vec. Slovenská väčšina tak môže hlboko nahliadnuť do života maďarskej menšiny a k tomu s humorom. Obe strany to môže zblížiť a povedať veci, ktoré ešte neodzneli.
Csaba Molnár: V slovenskej audiovizuálnej tvorbe sa Maďari objavili už dávno, boli tu filmy, v ktorých často účinkovali aj maďarskí herci, mali sme aj seriál Susedia, ale ešte nikdy nevznikol seriál, ktorý by vytvorila menšina o sebe. Ide o novú úroveň autentickosti, a dúfam že to maďarskí diváci ocenia. Pre Slovákov seriál ponúka príbeh o alternatívnom, otvorenom svete, v ktorom neprekáža, keď je niekto iný, práve naopak. Je to také hladkanie duše. Nežijeme ľahkú dobu, politika aj sociálne siete nás hecujú do konfliktov. Chceme ukázať, že môže existovať iný, tolerantnejší svet. A možno, keď ho sami vytvoríme, obohatí to celú slovenskú spoločnosť.
To znie trocha ako rozprávka pre dospelých…
Lucia Molnár Satinská: Máte pravdu, ale aj dospelí potrebujú rozprávky.
Keďže Pressburg bude prvý slovenský viacjazyčný seriál, bude mať aj titulky?
Lucia Molnár Satinská: Áno, nikto sa nemusí báť, že by postavám nerozumel, aj keď prvá časť sa odohráva viac v maďarčine, druhá je viac v slovenčine a potom sa už reči miešajú ešte s ďalšími. Viacjazyčná verzia funguje v originálnom znení, takže v našom príbehu každý hovorí tak, ako by hovoril v skutočnosti. Niektoré postavy sú viacjazyčné a hovoria v rôznych situáciách rôznym jazykom. V seriáli sa ozýva maďarčina, slovenčina, nemčina, angličtina a trochu aj perzština a vždy, keď postavy nehovoria po slovensky, diváci uvidia slovenské titulky.
Csaba Molnár: Nie je to neúcta k divákovi, ale postavy, ktoré rozprávajú iným jazykom, sú takou hlbokou podstatou deja, že sme to nemohli urobiť inak, aby seriál nestratil svoju atmosféru a posolstvo.
Viete si predstaviť, že by tento seriál vysielali aj v Maďarsku?
Csaba Molnár: Určite, aj to plánujeme.
Lucia Molnár Satinská: V Maďarsku sa zaujímajú o maďarské menšiny za hranicami, takže to môže divákov v Maďarsku zaujímať. Ale v celej Európe je veľa oblastí s menšinami, ktoré žijú v spoločnosti s iným prevládajúcim jazykom – Bretónsko, Katalánsko, Fínsko, Turci v Nemecku a tak ďalej. Preto si myslím, že seriál môže byť oveľa univerzálnejší a viem si predstaviť, že by sa vysielal aj v Španielsku alebo inej európskej krajine. Okrem televízie aj internet ponúka možnosti streamingov, niekde možno pôjdeme touto cestou.
Csaba Molnár: Pôvodne mal byť Pressburg aj na Slovensku len internetový nízkorozpočtový seriál, ale boli sme prekvapení, že samotná Slovenská televízia mala záujem o väčší televízny seriál s titulkami. Máme z toho radosť.
Aj vy ste dvojjazyčná rodina a pokiaľ viem, vychovávate tak aj svoje deti. Hovoria plynulo po slovensky aj po maďarsky?
Lucia Molnár Satinská: Áno, manžel hovorí s deťmi po maďarsky, ja po slovensky, so starými rodičmi v Komárne komunikujú po maďarsky, s mojou mamou po slovensky a ide im to úplne prirodzene. Na mňa sa obracajú v slovenčine: napríklad prosím si vodu, od manžela si ju vypýtajú po maďarsky. Keď prehovorí dieťa, my rodičia hneď vieme, na koho sa obracia, či na otca alebo na matku, podľa toho, akým jazykom hovorí.
Csaba Molnár: Je to krásne, ale má to aj svoje nevýhody. Keď si niečo pýtajú po maďarsky, už sa nemám ako vyhovoriť, že to pýtajú od mamy…
Seriál sa volá Pressburg, hoci je o maďarskej menšine. Nerozmýšľali ste o názve Pozsony?
Lucia Molnár Satinská: Názov Pressburg je v seriáli symbolom viacjazyčnosti a tolerancie. V súčasnej Bratislave je najpočetnejšia menšina maďarská, historická nemecká menšina je veľmi malá, pozostáva z pôvodných prešporských rodín, ktoré tu zostali. V seriáli hrá „starú Prešporáčku“ s nemeckými koreňmi Zuzana Kronerová, aj postava Slovenky Zity má nemecké korene. V seriáli sa používa aj pojem Pozsony, lebo to je zaužívaný názov mesta v maďarčine. Pressburg sa však používa aj v maďarčine ako prídavné meno, keď je niečo „pressburger“, tak je to „prešporské“.
Foto: Pressburg Partners Production
Takže aké korene má hlavná hrdinka, ktorú hrá Anna Jakab Rakovská?
Lucia Molnár Satinská: To sa práve v seriáli vysvetlí. Jej korene sú „prešporské“, aj nemecké, aj maďarské, aj slovenské… Ani v mojej rodine sa to nedá povedať presne, lebo jedna prababka hovorila po nemecky, druhá po maďarsky.
Csaba Molnár: V podstate ani nejde o to, aké majú postavy korene, ale o to, aký majú ku nim vzťah.
Lucia Molnár Satinská: Attila je hrdý Maďar, vie, kto je, je hrdý na svoje korene, nechce to meniť. Zita si nie je celkom istá, kým vlastne je, žila rôzne vo svete, je Európanka a hľadá svoje korene.
Csaba Molnár: A obaja sa od toho druhého môžu niečo naučiť.
Lucia Molnár Satinská: Najlepšia kamarátka hlavnej hrdinky je zasa Iránčanka, ktorá žije na Slovensku už viac rokov a hrá ju stand-up komička Nasi. Do seriálu prináša pohľad novej menšiny aj paralely medzi rôznymi menšinami na Slovensku.
Foto: Pressburg Partners Production
Nebáli ste sa, že ďalšia menšina v slovenskom seriáli to iba skomplikuje?
Csaba Molnár: Od začiatku bolo zrejmé, že keď tento seriál raz vznikne, nemusí sa páčiť každému, že môže vyvolávať rôzne reakcie. Ale rozhodol som sa, že napriek tomu do toho idem, túto tému som v sebe nosil a veľmi som ju chcel spracovať. Samotnú stand-up komičku Nasi priniesol do seriálu život. Nemal som plány, že bude súčasťom príbehu, ale keď som ju pri rešeršovaní našiel, zistil som, že napriek tomu že je Iránčanka, rozpráva o veciach, ktoré sú aj pre mňa známe, aké zažíva aj maďarská menšina, dokonca chvíľami aj slovenská väčšina. Veľmi som sa zasmial, keď si ako Iránčanka uťahovala z toho, že je východniarka v Bratislave. Bolo to zábavné, aj krásne a musel som ju zapojiť do seriálu. Aj preto, že pre mňa je dôležitý vzťah maďarskej menšiny aj k iným menšinám.
Lucia Molnár Satinská: My s manželom žijeme spätí s maďarskou komunitou na Slovensku, ale stretávame aj iné menšiny. Ako dobrovoľníčka som doučovala jazyk jedného afganského chlapca a stal sa súčasťou našej rodiny, chodí k nám na večeru ako kamarát a niekedy zasa my ideme k nemu, medzi jeho afganských priateľov. Zažili sme spolu veľa zaujímavého. V našej Bratislave sú aj staré aj nové menšiny a navzájom sa to nevylučuje, je to súčasťou bežného života a chceli sme to ukázať aj v seriáli.
Csaba Molnár: Ja cítim, že som to iným menšinám dlžný, pretože maďarská menšina je už viac akceptovaná, iné menšiny sú len na začiatku a treba im pomáhať.
Hovoríte, že v mnohom sú pocity iránskej a maďarskej menšiny na Slovensku podobné. V čom?
Lucia Molnár Satinská: Podľa mňa najmä z jazykovej stránky, pre všetkých týchto ľudí je slovenčina cudzí jazyk a musia sa ho naučiť, aj keď ich materinský jazyk je iný. Mnohým ten cudzí jazyk prináša veľké strasti. Stalo sa nám však, že sme naživo videli, ako slovenčina môže spájať. Raz ku nám prišli na večeru manželovi rodičia aj náš kamarát Sýrčan a rozprávali sa spolu po slovensky. Skončilo sa to tak, že sa navzájom chválili, ako dobre sa ten jazyk naučili…
Csaba Molnár: Menšiny majú rovnako zažité, že keď neovládajú jazyk, musia na sebe pracovať dvakrát aj trikrát toľko ako niekto, kto sa tu narodil a slovenčina je jeho materinská reč.
Tvorcovia seriálu patria väčšinou k maďarskej národnostnej menšine?
Csaba Molnár: Áno aj nie, na scenári pracovali aj slovenskí scenáristi a pre mňa bol zážitok sledovať, ako túto tému vedeli uchopiť. Zvukový majster Michal Horváth bol tiež Slovák a spravil perfektnú robotu, aj keď niekedy nerozumel, o čom herci hovoria. Tento seriál akoby k sebe priťahoval ľudí, ktorým sa téma páčila a chceli na nej pracovať. Zuzana Kronerová vie perfektne po nemecky, a bola ochotná sa naučiť maďarčinu. Rovnako aj Anna Jakab Rakovská. Tým, že jej manžel má čiastočne maďarské korene, má k téme blízko a je aj výborná komička, som veľmi rád, že v seriáli účinkuje. Maďarská hviezda Imre Csuja má zasa zaťa zo Slovenska, z Kolárova, tiež je tu určitá spojitosť.
Lucia Molnár Satinská: V štábe okrem Slovákov dostali príležitosť aj mladí začínajúci tvorcovia maďarskej národnosti, kostýmová výtvarníčka Andrea Madleňáková, kameraman Gábor Angyal a ďalší talentovaní filmári, aby mohli načerpať skúsenosti z profesionálnej produkcie. Vo filmovej a televíznej produkcii je veľkou výhodou byť viacjazyčný, veľa projektov sa robí v medzinárodnej koprodukcii.
Csaba Molnár: Aj ja tu mám praktickú výhodu, lebo maďarskí filmári používajú odborné výrazy z nemčiny, slovenskí filmári tú istú vec označia v angličtine a ja rozumiem jedným aj druhým. Na začiatku mojej kariéry to dosť pomohlo keď som asistoval na medzinárodných koprodukciách.
Čo si od seriálu sľubujete?
Csaba Molnár: Želám si, aby seriál inšpiroval ľudí z menšín, aby tvorili doma na Slovensku. Ak tento seriál uľahčí komukoľvek cestu k vlastnej tvorbe, budem veľmi rád. A želám si, aby sa nám podarilo našich divákov aspoň troška inšpirovať, aby sme sa ako spoločnosť dokázali sústrediť aj na tie veci, ktoré nás spájajú, napriek tomu, že si to vyžaduje veľa energie a disciplíny.
Lucia Molnár Satinská: Ja si zas želám, aby seriál inšpiroval ľudí z väčšiny, aby sa učili jazyky, aj tie menšinové, pretože som na vlastnej koži zažila, aké to môže byť obohacujúce.
