Narodili ste sa na Morave a seriál sa nakrúca sčasti v moravských viniciach, v Mikulove. Je to pre vás návrat domov?
Moja postava nežije v Mikulove, takže väčšinu natáčacích dní som strávila v Bratislave. Teraz, keď máme tlačovú konferenciu vo viniciach v Mikulove, za rohom mám Znojmo, tam som naozaj trocha ako doma. Hneď by som si odskočila navštíviť rodičov.
Seriál sa volá Príliš veľa lásky, lebo hrdinom je muž, ktorý má v sebe lásky na rozdávanie, takže sa z nej ujde viacerým ženám… Vašu postavu Lindu poriadne potrápi a kamera zachytáva všetky vaše emócie v detailoch tváre. Ako sa vám hralo pod takým drobnohľadom?
Keď som dostala túto ponuku, zajasala som. Je tam čo hrať, a to je pre mňa živá voda. Emočne nabité situácie sú pre prácu herečky zaujímavé a režisér Peter Begányi nás viedol veľmi poctivo. Natáčalo sa filmovým spôsobom, na jednu kameru, a to sa herec musí strážiť, aby to nebolo falošné, aby všetko vyzeralo autenticky. Najťažšie bolo udržať sa v mantineloch a každú situáciu zahrať správne. Tento seriál je špecifický práve tým, že sa točil na jednu kameru, ktorá je veľmi blízko, zaberá detail, aby emócie bolo vidno. Keď to aj na vás ako na diváka zapôsobilo, je to pre mňa dobrá správa, že sa nám to podarilo.
Už podľa scenára sa vám zdalo, že sa tomuto príbehu dá veriť?
Áno, úplne. Keď nám bude veriť aj divák a pôjde seriálom spolu s nami, príbeh ho zasiahne a prinesie mu zamyslenie a možno aj iný pohľad na svet. Je to príbeh troch-štyroch ľudí a dvoch rodín, s ktorými hlavný hrdina poriadne zamával. Nie je na ňom nič šokujúce, aj také veci sa v živote dejú, ale páči sa mi, že to nie je čierno-biely pohľad. Ani hlavná mužská postava, ktorá spôsobí toľko problémov, nie je iba negatívna. Má predispozície, aby si neudržala model jednej rodiny a nezvládla to. Milo Kráľ ho hrá fantasticky. Režisér Peter Begányi priviedol skvelý tím plný profíkov, pracovalo sa nám výborne a na natáčanie som chodila ako za kamarátmi.
Foto: Stana Topolská/TV JOJ
Aká je vaša postava v seriáli?
Je to srdečná pani učiteľka, ktorá žije jednoduchý život v malom meste, a to určuje jej správanie, obliekanie, aj ako vychováva svoje deti. Páči sa mi, aká je priama.
Bol to teda iný typ ženy, než aké bežne hrávate…
Áno, bežne mi dávajú postavy, akú v tomto seriáli hrá Soňa Norisová. Keďže sme kamarátky, už sme spolu natáčali, tak mi teraz moju postavu závidela: ty sa máš, že nemusíš byť tá upätá a môžeš povoliť. Pravda, ona bude viac hrať v kostýmčekoch a ja v teplákoch…
Už od Samotárov ste hrali komplikovanejšie postavy, ale kompenzovali ste si to rozprávkami. Tento seriál však nebude žiadna rozprávka pre dospelých…
To naozaj nebude, je veľmi dramatický.
Z akej postavy, v divadle či vo filme, máte pocit, že sa vám naozaj vydarila?
Pre mňa je dôležitá každá práca. Teším sa, keď sa môžem naučiť niečo nové a urobiť niečo inak. Na to však musíte mať podmienky. Prvou podmienkou je scenár, potom režisér, kolegovia, s ktorými hráte. Seriál Príliš veľa lásky bol pre mňa výnimočný aj mojou postavou, aj témou a spôsobom, ako sa natáčal. Je pomalší ako typický seriál, blízkymi zábermi prináša taký „natur“, miestami hádam až nepekný pohľad. My herci v ňom nie sme naparádení a vysvietení. S režisérom sme sa o tom rozprávali a ja som súhlasila, aby to tak nechal, pretože práve tie naturalistické zábery robia seriálu službu, aby divák postave uveril. Tak som šla s kožou na trh, keď ukazujem povädnutú tvár…
Tu však má každá vráska v zábere zmysel. Nie sú to ženy bez veku a bez starostí.
Áno, je to život, žiadny botox.
Myslím, že je to úprimné a že diváci to ocenia.
Dúfam, že sa nám to tak podarí. Herec je v tom však len jedna časť skladačky, aby ste urobili niečo presvedčivé, potrebujete dobrého kameramana, režiséra, strihača a mnoho ďalších profesií vrátane hudby, a k tomuto seriálu zložil hudbu na mieru hudobný skladateľ. Musí sa zísť celá partia šikovných ľudí, ktorí na tom pracujú dlho a poctivo, čo sa podarilo zásluhou Petra Begányiho, ktorý vyberá veľmi starostlivo.
Čítajte viac Zelenka chce diváka spochybniť
Kde inde vás diváci ešte uvidia?
V divadle Studio DVA chystáme nové predstavenie Nočné spoje, ktoré napísal slovenský autor Viliam Klimáček, režíruje ho dramaturgička Slovenského národného divadla Darina Abrahámová a hrá tam Anička Šišková, Karel Roden a Štěpán Benoni. Možno s ním prídeme aj na Slovensko. Pre Českú televíziu budem natáčať krimi, ale vysielať sa bude až o rok.
Aké je deliť sa medzi divadlo a film?
Baví ma to, lebo je to iné. Divadlo som robila od školy a podľa mňa javisko pomáha udržať si jadro herectva. Pri natáčani používate zase inú hereckú techniku. A ja mám to šťastie, že môžem robiť oboje.
Ktoré z vašich filmov či divadelných predstavení sú vám blízke, že si na ne rada spomínate?
Veľmi si v sebe neukladám veci, na ktorých som pracovala, pretože stále robím niečo nové. Zásadný však pre mňa bol Kráľ Lear s Janom Třískom na Letných shakespearovských slávnostiach, čo režíroval Martin Huba. Vidíte, ďalší Slovák, mám vás prosto rada! Milovala som aj divadelné predstavenie Absolvent, kde som hrala hlavnú ženskú postavu, alkoholičku, to mi bolo blízke pre film s Dustinom Hoffmanom. A ešte si pamätám dramatickú postavu z televízneho cyklu Obete a vrahovia, na viac si hneď nespomeniem… Kedysi som robila dva projekty naraz, ale už to robiť nechcem. Chcem sa sústrediť na jednu vec a medzitým si trocha odpočinúť a žiť život. Zažila som aj situácie, keď som musela prijať úlohy, ktoré mi neboli až také srdcu blízke, lebo som z niečoho musela zaplatiť zloženky. Teraz, ak môžem, riadim sa tým, čo sa mi chce a čo sa mi nechce. Priority sa menia aj vekom a skúsenosťami. Keď má človek niečo zažité, vie, čo mu za to stojí a zváži, čo si pustí do svojho života.
