Slovák Eduard Blaho odišiel v 20. rokoch 20. storočia pracovať do Belgicka a do Francúzska, kde spoznal Marie Antoinette. Tá bola už v tom čase mamou jedenapolročnej Lisette, no nechcela žiť so svojím manželom. Zosobášila sa s Eduardom a mala s ním dvoch synov, Lisette si adoptoval a vychovával ako vlastnú dcéru. Žili vo Francúzsku, na Slovensko cestovali raz do roka či raz za dva roky, podľa finančných možností. Keď vypukla druhá svetová vojna, Eduarda Blaha trikrát odvliekli na nútené práce do Nemecka, odkiaľ sa vždy vrátil v zúboženom stave. Preto sa rodina rozhodla ilegálne prekročiť hranice a ujsť na Slovensko.
Slovensko v tom čase okupované nebolo, no čoskoro vypuklo Slovenské národné povstanie a Lisette sa v auguste 1944 pridala k partizánom spolu s celou svojou rodinou. Lisette vybrali do prieskumnej čaty partizánskej brigády Jánošík, jej mama Marie Antoinette bola ošetrovateľka. Partizánom pomáhal aj jej 16-ročný brat a keď ho zajali, niekoľko mesiacov strávil v Ilave, kde mu každý deň hrozilo, že ho odvezú do koncentračného tábora. Rodičia Lisette vojnu prežili, ich 18-ročná dcéra, žiaľ, nie. V dokumente o Lisette rozpráva jej rodina aj historici. Neter či synovec, ktorí sa s ňou nikdy nestretli, a napriek tomu výrazne ovplyvnila ich životy. Hovorí o nej miestny kronikár z obce, kam si po ňu prišlo nacistické komando a neskôr ju popravili spolu s jeho príbuznými. Hovorí o nej Francúz, ktorý sa o Líze dozvedel od francúzskych partizánov. Hovoria o nej potomkovia rodiny, u ktorej sa skrývala. Hovorí o nej vnučka Lízinej priateľky, ktorá si vďaka nej útekom na Slovensko zachránila život a našla tu svoje rodinné šťastie. Hovorí o nej aj jej francúzska rodina. A všetci o nej hovoria s úctou, obdivom a s láskou.
Čítajte viac Kedy je čas brániť si slobodu? Teraz, kým ju máme! Nový film o Povstaní je aktuálny Čítajte viac Kedy je čas brániť si slobodu? Teraz, kým ju máme! Nový film o Povstaní je aktuálnyZ fotografií sa na nás díva statočné mladé dievča s veľkými očami a vážnou tvárou, v kruhu rodiny aj s priateľmi a pri tom rozprávaní ju vidíme ako živú. Nie je to však iba príbeh Lízy či Elizabet. Je to aj príbeh našej krajiny v jednom meste aj v jednej malej dedine, kam ju osud počas bojov zavial. Je to aj vojnový príbeh, a preto o ňom vravia historici, aby sa osud mladej ženy, jej rodiny a dediny spojil s osudom krajiny. Je to aj príbeh o odvahe aj o zrade, veď v nacistickom Einsatzkommande 14, ktoré malo oporný bod v Brezne a vyhľadávalo politicky a rasovo podozrivé osoby, boli aj Slováci. Toto komando sa stalo Lízinou popravnou čatou.
Režisérke Veronike Homolovej Tóthovej o Lisette povedal tlačový atašé francúzskeho veľvyslanectva. Porozprávali mu o nej francúzski partizáni, ktorí prichádzali na výročie SNP k pamätníku pri Strečne pripomínať si kruté boje proti nemeckej armáde. Pomenovanie filmu bolo jasné už takmer od prvej klapky: „Je to naša Líza pre rodinu Blahovcov vo Francúzsku, je to naša Líza pre rodinu Blahovcov na Slovensku. Je to naša Líza, keďže sme o nej točili film. A hlavne ak sa na ňu spýtate dnes v dedinke, kde sa ona skrývala, kde ju zajali, odkiaľ ju odvlieklo gestapo a potom ju o pár dní popravili, miestni odpovedia: ,Aká francúzska partizánka? Veď to bola naša Líza.‘"
Dokumentárny film Naša Líza vznikol v spolupráci s Nadáciou TV JOJ k 80. výročiu SNP, odvysiela ho JOJ Svet 29. septembra o 17. hodine. Režisérke sa v ňom podarilo spojiť malé dejiny s veľkými, Slovensko s Francúzskom aj minulosť s dneškom. Filmársky vydarene pospájala dokumenty s osobnými výpoveďami aj s výkladom historikov a celý obraz dotvorili hrané scény vďaka ochotníkom z Brezna. „Na to, aká to bola ťažká téma, to nakrúcanie je jedno z najkrajších, aké sme zažili,“ hovorí režisérka. Film vraj nakrútila najmä preto, aby sprítomnila históriu a tiež aby ukázala, že súčasťou Slovenského národného povstania boli aj ženy, na ktoré sa zabudlo. Treba im vrátiť ich mená, veď, ako podotkla, aj pri fotografii v múzeu sú mená všetkých partizánov, ale fotka šiestich žien zostala bez mien.