Aj taká replika zaznie z úst mamičky, ktorá vo filme účinkuje. Režisérka Daniela Meressa Rusnoková rozpráva vo filme Šedá zóna príbeh rodiny, ktorý obsahuje jej vlastné skúsenosti, ale aj skúsenosti iných rodín s podobným osudom. Nie je to jej autobiografia, ale veľmi presvedčivá osobná výpoveď. Účinkujúca rodina hovorí za celé spektrum osudov.
Ako motýle
Hlavná postava filmu, ktorú vidíme v najrozličnejších intímnych situáciách, začína svoj príbeh radostným očakávaním dvojčiat. Tešia sa aj jej dve staršie deti, ona sama si obzerá tehotenské bruško pred zrkadlom. Tak to obyčajne býva na počiatku, ale môže sa stať, že dieťa sa narodí predčasne a nastanú nielen komplikácie, ale trvalo náročný stav.
Foto: Film Expanded
Treba zvládať ťažkosti, na ktoré nikto nie je pripravený a tie sa stávajú nevyhnutným spôsobom života. Rodič sa v takýchto prípadoch často nedokáže sám o dieťa postarať. Musí s ním byť v nemocnici a keď konečne potomka dostane domov, začnú sa ďalšie peripetie. Špeciálna opatera a špecifické neistoty. Vynoria sa otázky, ktoré lámu srdce: Čo bude ďalej? Ako budeme žiť? Má takéto jestvovanie zmysel?
O týchto veciach sa ťažko hovorí, a preto aj problematika predčasne narodených detí – s následkami na zdraví – je väčšinou tabu. Nebavia sa o nej radi ani rodičia, ani umelci. Režisérka urobila teda veľký čin, keď nakrútila otvorený film o citovej, etickej i praktickej stránke podobných osudov.
Mamička z filmu prežíva pred kamerou všetko – balansovanie novorodenca medzi životom a smrťou, osvojovanie si neobyčajnej situácie, zbližovanie sa so svojím dieťaťom, ktoré je krehké ako motýľ. Divák tú jeho motýliu existenciu tiež preciťuje. Chce, aby dieťa žilo, lebo je to jednoducho človiečik. A vďačí režisérke za silu, ktorú nafilmovala.
Obyčajné šťastie
Dieťa má síce problémy, rodina sa musí prispôsobiť jeho potrebám, obetovať sa, ale predsa: po čase prichádza pohoda. Víťazstvo v podobe celkom obyčajného šťastia mamy na prechádzke so všetkými tromi deťmi vonku pri vode. Nič sa neproklamuje, vidno to.
Vo filme je síce veľa bolestného, ale celkovo pôsobí optimisticky a ukazuje, ako dokáže riešiť takéto vážne problémy rodina a láska v nej. Spoločné varenie, cvičenie, kreslenie, rozhovory, skrátka obyčajný deň v najjednoduchšej podobe je odpoveďou na to, či má zmysel takýto smrti vytrhnutý život.
Samozrejme, že má. Divák to číta priebežne z filmu, ale autorka vyšle k publiku ešte pekné záverečné posolstvo: Želá svojim trom deťom, aby mali parádny život a tešili sa z neho. Verí, že to tak bude a svojou vierou posilní každého, kto film uvidí. Dokument pomôže ľuďom, ktorých sa námet priamo týka, ale tiež všetkým, čo strácajú nádej a pochybujú o tom, že stojí za to žiť. Pri tomto námete blednú všetky banálne potýčky a zvady, ktorými dnes žijeme a možno si uvedomíme, aký vzácny je každý ľudský nádych či krok. Koľko niekedy stojí námahy dýchať a ísť a akým šťastím sa odmení dosiahnutý cieľ.
Čo je šedá zóna
Zámerom tvorcov filmu, ktorého producentom je občianske združenie Žudro pod vedením Jany Belišovej, bolo však nielen posilniť divákov na duchu, ale upozorniť, čo užitočné by mohla spoločnosť urobiť v záujme rodín, kde sa niečo také stalo. Režisérka Daniela Meressa Rusnoková priblížila samotný termín šedá zóna i zámer filmu. Názov Šedá zóna vraj prevzali tvorcovia z medicíny, kde označuje rizikové obdobie predčasných pôrodov medzi 22. – 25. týždňom tehotenstva. Symbolicky vyjadruje aj existenciu na hrane – fyzickej, psychickej, sociálnej a často aj finančnej, v ktorej sa dotyčné rodiny ocitajú.
Film hovorí hlasom mamy a jej detí o zázraku života a záchrane extrémne nezrelých novorodencov, ale zároveň ukazuje situáciu v našej, nie celkom pripravenej a akceptujúcej, spoločnosti. Zdá sa, že apel nevyjde naprázdno, lebo film vzbudil pozornosť a získal viacero cien: Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Ji.hlava vyhlásil začiatkom novembra víťazné filmy a autorský dokument režisérky Daniely Meressa Rusnokovej Šedá zóna získal až tri ocenenia – za najlepší debut, Cenu za najlepší zvukový design a Cenu za najlepší film z vyšehradského regiónu. Výnimočný autorský dokument získal len nedávno dve ocenenia aj na festivale Jeden svet a na festivale Cinematik zvíťazil v sekcii slovenských dokumentárnych filmov. V týchto dňoch je v kinách.
