Rok vdovy: každý smúti inak. Film vznikol podľa skutočnosti, aj herečky Pavla Beretová a Julie Šoucová si prežili smrť blízkeho človeka

Scenár k filmu napísal režisérkin partner Eugen Liška, ale Veroniku Liškovú inšpiroval skutočný príbehy ženy, ktorá publikovala svoje zápisky v týždenníku Respekt: Zuzana Pokorná ovdovela ako 47-ročná a písala o tom, ako si novú situáciu osvojovala – trpela žiaľom, ale aj nečakanými byrokratickými ústrkmi.

Niečo podobné sa deje aj Petre, hrdinke filmu Rok vdovy, ktorú majstrovsky stvárnila Paula Beretová. Keďže príbeh je fiktívny, obsahuje nielen všeobecne platné štádiá a pocity, ktoré človek v podobnej situácii zažíva, ale aj detaily vyplývajúce zo života konkrétnej rodiny.

Všetci, ktorí stratia partnera, sú na tom rovnako. Na taký úder sa nedá pripraviť. Nedá sa na to ani zvyknúť, najmä ak ide o manželský pár, ktorý má málo rokov a veľké plány. Petra a Martin práve chceli začať nanovo. Vždy túžili žiť mimo Prahy, na vidieku, v prírode a sen sa im konečne splnil. Obetovali mu čas i peniaze, Martin sa nešetril a do projektu vložil veľa fyzických síl. Petru po jeho smrti prenasleduje myšlienka, či sa nezničil.

Bez ohľadov

Nie je to jediná otázka, ktorá ju trápi. Z týchto záhad okolo úmrtia manžela je utkaný jemný psychologický príbeh, ktorý má špecifické rébusy. Petra si uvedomuje, že mnoho vecí o manželovi nevedela, ale najmä, samozrejme, netušila, aké je to byť vdovou. A práve to režisérka Lišková vo filme rozoberá. Žena je totiž nielen nešťastná zo straty milovaného človeka, ale zraňujú ju aj niektoré reakcie okolia. Je bezmocná proti byrokratickým procedúram a krokom, ktoré musí podstupovať. Už len to, že vyberá rakvu pre manžela, má pripraviť podklady pre pohrebnú reč a podobné bolestné záležitosti.

Ťažko sa jej koná s úradmi – postupujú podľa zákona, ale je to veľmi surové. Bankomat jej zhltne kartu, lebo účet už zablokovali, nemôže preberať poštu na manželovo meno a nechcú jej poskytnúť ani všetky zdravotné informácie o ňom, lebo to tiež zákon nedovoľuje. Nepríjemný je právnik, ktorý rieši pozostalosť, ale stále sa jej vyhýba. Skrátka, režisérke sa podarilo nakrútiť film o bolesti zo straty blízkeho človeka, ale najmä o tom, že život ide ďalej a s ohľadmi sa nedá rátať. Každý smúti sám a režisérka naznačuje ako. Ukazuje, aká priepasť je medzi trúchliacimi a okolím.

Všedné problémy a praktické otázky sú však aj záchranou pred tým, aby sa človek v bolesti neutopil. Tak je to aj v tomto filme, kde sledujeme nielen Petru, ale aj pomerne rozvetvenú rodinu a jej počínanie. Predovšetkým je to dcéra Dominika, študentka (talentovaná a krásna Julie Šoucová), Petrina mama, otec, sestra, svokra (zasa presná a pôsobivá Zuzana Kronerová) atď.

Vdova sa kontaktuje so susedmi či s priateľkami a silné situácie vznikajú z náhodných stretnutí. Napríklad v pitevni, kde chce Petra niečo o mužovi zistiť, ale dostane sa do tragikomickej situácie s iným nebožtíkom. Skrátka, smrť zavedie človeka do zvláštnych zákutí života a tento motív v Roku vdovy režisérka citlivo i vynachádzavo rozvíja. Film je postavený na výborných hereckých výkonoch, je v ňom smútok, humor i poézia. Poézia v obrazovej i slovnej podobe, zaznejú konkrétne verše v poľštine (báseň Možnosti od Wislawy Szymborskej), čo naznačuje aj to, že Petra je prekladateľka.

Naozaj vdovou

Trvá rok, kým sa život ako-tak utrasie. A Petra sa stane naozaj vdovou, lebo nič iné jej ani nezostáva. Je síce stále nazlostenejšia, razantnejšia, ale pribúda jej tým energia. Vie sa už aj rozčúliť (na právnika), nemá komplex pred úradníčkou, ktorá jej vystavuje nový občiansky preukaz, rieši si vzťah s dcérou aj so svokrou. Zároveň sa však uzdravuje aj zo stránky citovej – dokáže vnímať krásu a usmiať sa.

Pekný je motív priateľstva so srdečným susedom (Tomáš Bambušek), pri ktorom režisérka Veronika Lišková ukázala, že vie vytvoriť naozaj neošúchané plnokrvné postavy. Diváka však nasýti najmä herectvo Pavly Beretovej, ktoré vyjadruje rôzne nuansy ľudských citov a pocitov tak, že nepotrebuje slová. Ani plač. Na jej tvári i tele vidíme, ako vystupuje z tieňa smrti a začína znova žiť.