Kacír Hugh Grant loví v horore Heretik misionárky

Obyčajne nezatváram oči pred silnými scénami, či už v živote, alebo vo filme, som cynička, ale keď začal Hugh strkať prst do čerstvo rozrezanej paže mladej (veriacej) devy a vyťahovať šľachy a žily, na chvíľu som oči privrela. No ozaj len na chvíľu, lebo to kritik nemôže.

A pri filme Heretik tobôž, lebo dej je náročný a „nadupaný“. Stručne by sa dalo povedať, že veriace duše lovia kandidátov na vstup do ich cirkvi, v tomto prípade mormónskej, a kacír loví týchto náboženských aktivistov. Vo filme sú to dve mladé dámy v podaní vynikajúcich herečiek – sestru Barnesovú hrá Sophie Thatcherová, sestru Paxtonovú Chloe Eastová.

Naše misionárky sú láskavé a dôverčivé, dajú sa nalákať do domu hrôzy na vôňu čučoriedkového koláča a vôbec nepostrehnú, že domáci pán Reed je kacír (heretik) a šialenec. Vo filme spolu najprv diskutujú, potom bojujú. Námet filmu je zaujímavý a vtipný – ide o súperenie rôznych druhov fanatizmu a, ako je známe, fanatizmus je horor sám osebe.

Ľudia veľmi radi presviedčajú ostatných o svojej pravde a všetkých by radi obrátili na svoj obraz. Keď sa to nedarí, často nastupuje zúrivosť. A zlostia sa aj ľudia, ktorých niekto presviedča, raz-dva je z toho vojna. Kacír je v nej po uši. Odchytáva rôznych cirkevných agitátorov, trestá ich a robí s nimi pokusy, ktoré majú dokazovať jeho tvrdenia. Využíva na to svoj pokojne pôsobiaci dom a podobný osud čaká aj sestry Barnesovú a Paxtonovú.

Horor je spočiatku jemný, priam filozofický, v dialógoch odznievajú zaujímavé konštatovania a hypotézy, polemickosť debaty sa však stupňuje a devy začínajú tušiť, že sú v pasci. Nastupuje manipulačná fáza filmu (manipulácia s ľuďmi je kacírovo náboženstvo) a horor sa mení z akademického na tradičný. Z kultivovaných izieb s knižnicami a pohovkami sa presúva do labyrintov pivníc a šácht, kde sa vraždí, väzní a mučí.

Čítajte viac Ako z nočnej mory. Alkoholička a mníška pátrajú po brutálnom sériovom vrahovi

Tajomná manželka

Keďže už miláčik žien Grant hrá násilníka, musí byť aspoň intelektuál. Má tak dosť priestoru, aby si dobre zahral záporáka, ktorý vie rečniť. Tento kacírisko sa púšťa do ozaj zložitých výkladov, vedie monológ o morálke a viere, špekuluje o nepôvodnosti a plagiátorstve vo vede, v umení a bežnom živote.

Kým zostáva s príkladmi v oblasti spoločenských hier či hudby, ide to, ale keď začne špekulovať o Biblii a iných svätých textoch, misionárky spozornejú. Vidia, že muž ich klame – stále sa napríklad neukazuje manželka, ktorá mala byť pri rozhovore prítomná, a zistia aj, že vôňa čučoriedkového koláča, na ktorú ich nalákal, je tiež otázna.

Prišli ho poučovať o spasení, ale tento človek o žiadne spasenie nestojí. Naopak – on sám je boh a ukáže im, ako to na svete funguje. Kacír je vynaliezavý, rafinovaný, no našťastie jedna z obetí je ešte rafinovanejšia než on, a to už sme v tej ďalšej, číro hororovitej časti filmu. Tam sa objavia nové postavy, zombíci, mátohy a v temnom podsvetí sa dejú ešte temnejšie veci. Výtvarne umocňujú strašidelný dojem rebríky, mreže, klietky, dvere, brány, cez ktoré niet úniku.

Čítajte viac Úsmev opäť zabíja. Je tlak na ľudí v šoubiznise zvládnuteľný? Parker Finn natočil horor roka

Ružový svet

Mne osobne sa viac páčila prvá časť filmu, v ktorej sa príbeh uberal klasickou cestou. Nenápadne, a s trochou humoru, navodil strašidelnú atmosféru a dosť dôkladne predstavil obe protagonistky, ktoré chodia získavať nových cirkevníkov.

Dievčatá sa rozprávajú o sebe a svojom poslaní, zažijú situácie, ktoré niečo naznačujú, takže divák ich spozná a dostane sa do témy. Pochopí cez ne aj démonickú existenciu kacíra, aj prečo sa k nemu vôbec vybrali.

Skrátka, rozvíja sa príbeh, napätie sa krásne stupňuje, debaty majú obsah. Potom však v druhej časti filmu, keď už kacír odkryl karty, je situácia príliš vyfantazírovaná, kašírovaná, exaltovaná, ale niekto možno práve na to čaká. (Však som v diskusii divákov k filmu čítala aj názor, že v prvej časti mu išli na nervy náboženské rečičky a v druhej to konečne bolo ono.)

Čítajte viac Brutálny horor s Demi Moorovou vyrazil dych celému svetu. Kedy spoločnosť dovolí ženám starnúť?

Samotný záver je – aspoň pre mňa – naozaj hotový horor: ružovo-biela scenéria na akejsi lúke (je to hádam už raj a dotyčná neprežila?), kde poletuje motýľ, aby skončil na jej prste. Také želanie vyslovila kdesi na počiatku filmu jedna z postáv a pekne, podľa zákonitostí správneho scenára, motýľ sa znova objavil a bola z neho pointa.

Skrátka, scenáristi a režiséri, tandem Scott Beck a Bryan Woods, si počínal šikovne, hoci svoje nápady a snahy celkom neustrážili. Film postupne strácal počiatočnú vtipnú rafinovanosť a stával sa horko-sladkým gýčom, no pozerateľným. A dokonca s podnetným odkazom: pozor na fanatikov, či už veria, alebo nie. Za dôkazmi pôjdu človeku až pod kožu, a obyčajne sa ešte aj mýlia.