V rozprávke o súboji zaslepeného zla s múdrosťou a láskou uvidia diváci mocnú a dobrú kňažku Zoru, ktorá zakúsila v živote veľa zla a s temnou kňažkou Morianou ju spája bolestivá história.
„Zora žije v ústraní so svojou láskavou matkou Helenou a dcérou Hankou, o ktorú sa veľmi bojí a chce ju za každú cenu ochrániť pred nástrahami života. Nedovolí jej spoznávať na vlastnej koži nič zo slobodného okolitého sveta a žiť bežným životom dospievajúceho dievčaťa, kým nedozreje jej jablko na čarovnom strome,“ približuje verejnoprávna televízia rozprávku, v ktorej Hanka tajne odchádza z domu a svoje nové miesto nachádza pri mastičkárovi Ferkovi v kráľovstve kráľa Ladislava, kde svojimi liečiteľskými schopnosťami pomáha ľuďom.
Jej láskavosť a nezištnosť očarí princa Alberta a medzi mladými ľuďmi sa pomaly rodí láska. V rovnakom čase však spriada svoje zlovestné plány temná kňažka Moriana, ktorá čarami prekazí rodiacu sa lásku Alberta a Hanky a snaží sa nasilu spojiť Alberta so svojou dcérou Dáliou.
Čítajte viac Byť Disney princezná tesne pred 30-kou je fajn, vraví Celeste Buckingham. A ešte lepšie, že nečakám na žiadneho princaV hlavných úlohách uvidia diváci viaceré známe tváre. Ako mladá Hanka sa predstaví Viktória Jurištová, v úlohe jej matky, dobrej kňažky Zory Zuzana Kanócz a starú mamu si zahrá Anna Javorková. Úlohu pomstychtivej kňažky Moriany stvárnila Kristína Turjanová, jej dcéru hrá česká herečka Leona Skleničková. Mužské osadenstvo v rozprávke reprezentujú český herec Adam Joura (princ Albert), David Hartl (princov pobočník Matej), Martin Mňahončák (kráľ Ladislav) a František Kovár (mastičkár Ferko).
Režisérom rozprávky je Jakub Machala, hlavným kameramanom Nick Kollár. Finálny strih mala na starosti Alena Spustová, o zvuk sa postarali Viktor Krivosudský a Peter Németh, o výtvarnú koncepciu architekt Branislav Mihálik. Kostýmy navrhla Veronika Vartíková a masky Vladimír Wittgruber.
Rozprávka vznikla podľa námetu a scenára Vandy Feriancovej a Kataríny Molákovej. Nakrúcali ju vo viacerých lokalitách po celom Slovensku. Najviac scén vzniklo na stredovekom hrade Stará Ľubovňa a tiež v skanzene, ktorý predstavuje samostatnú muzeálnu expozíciu v podhradí Ľubovnianskeho hradu.
„Výroba prebehla aj na Červenom Kameni, na hrade Beckov či vo Východnej,“ dodáva STVR.