Osudy skutočných pracovníkov rozhlasu počas okupácie prevážili teda Taušovu Amerikánku, ktorá je tiež historická, ale ide o príbeh veľmi osobný, z detského domova. Kým Vlny sú stvárnené realisticky, Tauš zvolil básnický prístup, sústredil sa na vizualizáciu pocitov a tie pôsobia niekedy až ako tajná abeceda. Má to grády, mágiu, ale treba lúštiť!
Červené súkno
Samotný názov Amerikánka vzbudzuje zvedavosť aj predstavy. Aká je to Amerikánka? Určite ide o postavu prekvapujúcu, však už len to, že je trojjediná. Vo filme vystupuje vo viacerých podobách: najprv ako vnímavé dievčatko (Klára Kitto), potom ako vzdorujúca tínedžerka (Julie Šoucová) a nakoniec ako uzavretá doráňaná dospelá žena (Pavla Beretová). Každú Amerikánku hrá teda iná herečka a divák z toho môže byť spočiatku aj trocha mimo. Časové roviny filmu sa totiž prelínajú, obrazy sú až mätúco expresívne a dej nie je súvislý.
Ťažisko príbehu spočíva na dospelej žene, ktorá sa dejom pohybuje strnulo, v červenom korzete pripomínajúcom večerné šaty, ale aj brnenie. Červená zrejme symbolizuje komunizmus, alebo je to jednoducho provokujúce červené súkno? Fantázii sa medze nekladú, dôležité je, že sa z odevu nakoniec vyvlečie.
Foto: BIOSCOP
Tauš objasňuje, že mu príbeh porozprávala istá bezdomovkyňa, s ktorou sa ocitol v deväťdesiatych rokoch, keď bral heroín, na ulici. Príbeh si teda osvojil za dramatických okolností, čo sa tiež v snímke prejavilo a na diváka to pôsobí – ako pocitový rauš aj ako depresia. Letom – svetom sa dozvedáme, čo sa s onou ženou všetko dialo. Ťažký kostým, ktorý jej ušil osud, ju dusí, obmedzuje, ochromuje, drsný pád však pancier rozbije a žena z kukly vylezie ako motýľ. Mení sa na obyčajnú ženu, ktorá má pekný vzťah s vnučkou a je vyrovnaná.
Otcovská Amerika
Premenu Amerikánky môžeme chápať ako premenu celého jej sveta. Je po revolúcii, konečne je akoby v Amerike, o ktorej celý život snívala. Nikdy sa tam síce nedostala, Amerika však aj tak určovala jej život. Mala tvár jej otca, ktorý tam emigroval, a ona sa teda k Amerike upínala ako k živej bytosti, k ideálu, ako k východisku z núdze. Takéhoto rojčenia a obdivu bolo v tom čase u nás veľa, lebo mnohí mali v Amerike príbuzných (dostávali zbožňované žuvačky v balíkoch z USA), americké témy sa objavovali v trampských pesničkách a podobne. Skrátka, čo bolo americké, to bolo úžasné a tento názor – samozrejme, tajný – bol dosť rozšírený a povzbudzujúci. Film Amerikánka paradoxný jav našej histórie originálne pripomína.
Tauš zvolil na vyjadrenie témy metódu kaleidoskopu, príbeh poskladal z rôznych výjavov, pestrých obrazcov, ktoré sa ukladajú nie podľa logiky či nejakého kánonu, ale živelne, s pozoruhodným výtvarným akcentom. Presne ako keď človek pozerá do kaleidoskopu a vidí tam ornamenty. A ešte akoby to aj hrkotalo, lebo scény sú často srdcervúce, kostrbaté, umocnené podmanivým zvukom známych piesní, ktoré tu však pôsobia jatrivo a v daných súvislostiach až režú uši (či srdce?).
Čítajte viac Film Vlny: Mádlova odvážna plavba v rozvlnených dejinách. Vlny divákov nabijú pozitívnou energiou
Mama v čudnej nočnej
Všetko sa začína v domácnosti matky a jej dvoch malých detí, ktoré sú ponechané samy na seba. Do rodiny patrí ešte starší syn a otec, boxer, ktorý zmizol za oceánom. Mama žije karnevalový život – rozveseľuje ju šampanské, najviac práce má v noci, a to mimo domova. Na hlave zlaté kučery, „ihličkové“ topánky, zúfalstvo pod maskou krásky. Prostredie nie je zanedbané, naopak, pôsobí ako ateliér, kedysi to bolo asi tvorivé miesto. O to trpkejší je viditeľný úpadok. Rodičia nenaplnili svoje ambície, rodina sa rozpadla. Kto za to môže?
A tu už sledujeme osudy malej Amerikánky, ktorá zostala na všetko sama. Režisér ozvláštňuje svoje rozprávanie, strieda rôzne situácie – kolektívna opatera v detskom domove, osvojenie si dieťaťa, polepšovňa, väznica, sloboda. Raz je to presvedčivejšie, inokedy menej, niekedy zaznejú tóny akoby z Dickensa, inokedy z Orwella, ale herci sa snažia režisérove snahy naplniť citom a hrajú odušu. Najmä deti, ktoré s vervou vytvárajú scény súdržnosti v detskom domove a ktoré aj z detského domova v skutočnosti prichádzajú.
Príbeh Amerikánky sa v Prahe hrá aj ako divadelná hra, v ktorej tiež tieto deti účinkujú. Získali si už veľkú medializáciu i fanúšikov. Vynikajúca je najmä hlavná predstaviteľka Amerikánky v detstve – Klára Kitto, ktorá hrá inteligentne a pôsobivo. Má výrečné oči, citlivé ústa, jej tvár hovorí viac, než predpisuje scenár. Veľa naznačia aj kostýmy, ktoré sú mimoriadne vydarené a dodávajú filmu ďalší rozmer (chvíľu sme ako na Shakespearovej hre).
To baladické a extravagantné je kombinované s celkom obyčajnými výrokmi, prednášanými ale trocha patetickým hlasom. Malá Amerikánka tak prednáša svoje predstavy o Amerike, napríklad ako tam chutí morka – je najlepšia na svete. Príbeh pripomína vek nevinnosti, keď sa dúfalo, že Amerika všetko vyrieši. Aj táto dievčina si predstavuje, že vyrastie, získa peniaze, utečie do Ameriky a bude s otcom za vodou.
Čítajte viac Fanúšikov Pelíškov zabaví nová komédia Jana Hřebejka Výnimočný stav
Samozrejme, život je iný, ale vždy pestrý. Dospievajúca Amerikánka býva napríklad v Barbie domčeku u pestúnov, stretáva rôzne panoptikálne postavy, zamiluje sa pri jednokoľajke, obklopuje ju bludisko kukurice, stráca sa, hľadá sa. Tauš je dobrý v znepokojovaní. Aj v tomto filme sa mu podarilo vyjadriť stav rozháranosti. Zúfalstvo opustených deti sa mení na divokosť, vzdor a bláznenie. Akoby mláďatá cerili zuby. Pôsobivé, ale je toho až príliš. Príbeh sa utápa v inotajoch, je málo transparentný. Možno má táto deštrukčná dikcia zdôrazniť tragickosť situácie – osobnej i spoločenskej – ale trocha zrozumiteľného dejového tmelu by film umocnilo. Detí totiž pribúda a divák nevie, kde sa berú a kde iné deti miznú. Chýba trocha pokoja, pauza, v ktorej by divák nabral dych a režisér by si rozmyslel, čo bude nasledovať. Príbeh sa, žiaľ, stráca a vynára ako ponorná rieka, sleduje priveľa motívov (politické okolnosti, rozpad rodiny, zvláštnosti ľudských charakterov a osudov, detské domovy). Tauš sa chcel zrejme vyhnúť sentimentalite, ktorá k takejto téme prirodzene patrí, preto z autentického príbehu vynechával banálne (ale divákovi to chýba) podrobnosti a nahrádzal ich bujarosťou obrazotvornosti. Tým získal pre svoj film uznanie v brandži, ale diváci asi jednotní nebudú. Niekto sa poteší pátraním v obrazoch, iný by bol vďačný za trocha jasnejší obsah.
HODNOTENIE PRAVDY: 4 HVIEZDIČKY
Amerikánka / Česko 2024 / r. Viktor Tauš, h. Pavla Beretová, Julie Šoucová, Klára Kitto, Lucie Žáčková, Klára Melíšková, Tomas Sean Pšenička, Magdaléna Borová, Vladimír Javorský, Zuzana Mauréry.
