Ako ste sa vlastne stali hercom?
Nechcem vás príliš nudiť alebo ísť príliš ďaleko do minulosti, ale do hlavy som si vzal, že budem hercom, keď som mal asi desať rokov. Vyrastal som v Pittsburghu v Pensylvánii, a keď nás rodičia zobrali do Pittsburgh Playhouse na živé detské divadlo, kde hrali detskú verziu Krásky a zvieraťa, bol som veľmi nadšený.
Pamätám si na chvíľu, keď som si pomyslel: „Páni, čo sú zač? Čo to robia? Čo sa deje v zákulisí?“ Nevedel som, že sa to dá nazvať zákulisím, ale zaujalo ma to a bol som nadšený. Myslím, že práve vtedy som si z pohľadu na divadlo vzal do hlavy, že budem hercom. A potom som odišiel do New Yorku, kde som študoval v Neighborhood Playhouse u Sanforda Meisnera.
Medzi mojím prvým a druhým ročníkom niekto z New York Public Theater zavolal do Playhouse a opýtal sa: „Máte tam niekoho vysokého?“ Bol som jedným z vysokých študentov v aktuálnom ročníku. Tak povedali: „Áno, máme tu jedného chlapíka, Jeffa Goldbluma.“
Poslali ma tam, pretože sa pripravovali Dvaja páni z Verony, skúšali sa ako muzikál pre Shakespearov festival. O Shakespearovom festivale som toho veľa nevedel, ale dostal som prácu ako strážca a bol som aj v zbore. Predstavenie sa hralo v divadle Delacorte v Central Parku a bol to veľký, veľký hit.
Vrátil som sa do Neighborhood Playhouse, ale povedali mi: „Urobíme to na Broadwayi“ a pozvali ma, aby som išiel s nimi. Cítil som sa byť súčasťou tej veľmi vzrušujúcej broadwayskej scény – bol rok 1971 a bol som nadšený, že to môžem robiť. Denne som chodil na niekoľko tanečných kurzov a po nociach som osemkrát do týždňa hral predstavenie. Takže to bola moja prvá skúsenosť s newyorským divadlom.
Pripisujete svojim rodičom zásluhu na tom, že vám pomohli vzbudiť úctu k umeniu?
Moji rodičia boli veľkými fanúšikmi divadla. Brávali nás na balet, umelecké predstavenia a všeličo iné. Už od malička som chodil na hodiny klavíra. Vďaka nim som sa dostal k umeniu, ktoré mi zmenilo život, a mal som to šťastie, že som v ňom zostal aktívny po celé desaťročia.
Máte aj skúsenosti s hudbou a jej hraním?
Hudba je súčasťou môjho života, sám mám malú kapelu Jeff Goldblum & The Mildred Snitzer Orchestra. Hudba pre mňa veľa znamená. Mám rád džezovú hudbu, po ktorej všetky deti šalejú, a hráme aj vlastnú hudbu. Čoskoro nám vyjde ďalší album.
Vo filme Čarodejka sa skĺbilo oboje – herectvo i hudba. Prečo si myslíte, že je Čarodejka medzi publikom taká obľúbená?
Vieme sa do jej príbehu vcítiť. Kto z nás nepozná bolesť, keď je z nejakého hlúpeho dôvodu alebo dôvodov vylúčený? Mne samému to nie je cudzie. Siedmy až desiaty ročník v škole boli pre mňa veľmi ťažké. A my tu vlastne zobrazujeme naše hlavné postavy počas ich ťažkých školských čias.
Ale priateľstvo medzi týmito dvoma dievčatami, ktoré sa stávajú ženami, tá veľká sila, ktorá sa v nich uvoľňuje, ktorá sa na začiatku začína len ako potenciál a neskôr sa naplní, je veľmi dojímavá a krásna. A veľké vzrušenie z toho, že sme na Zemi, to šťastie pre nás všetkých je, že sme navzájom prepojení. Vaše vzťahy s inými ľuďmi a kvalita týchto vzťahov môžu zmeniť váš život a napokon ho urobiť hodným daru, ktorým je. Predstavenie skúma túto premisu a veľmi silno ma dojalo.
Foto: CinemArt SK
Ako vás oslovili, aby ste sa pripojili k hereckému obsadeniu?
Ponúkli mi úlohu Čarodejníka z krajiny Oz. Mal som stretnutie s režisérom Jonom M. Chuom a producentom Marcom Plattom a bol som veľmi nadšený. Obaja sú úžasné ľudské bytosti a skvelí priatelia, dúfam, že teraz už na celý život. Počas tohto stretnutia mi Jon ukázal storyboardy a potom nejaké zábery a opísal mi veci, ktoré neboli v scenári. Je vynaliezavý a intuitívny – skutočný vizionár.
Čo vás najviac zaujalo na tejto ikonickej postave? Kto je Čarodejník?
Príbeh sa odohráva v snovom svete a niektoré z týchto postáv sú jungovské archetypálne postavy. Čarodejník je v niektorých ohľadoch veľmi geniálny a vynaliezavý. V krajine Oz sa však ocitol ako veľmi plodný vynálezca. Je ako Nikola Tesla, vyrába vlaky, kolesá a vozidlá a, samozrejme, kúzla a zázraky – presnejšie, zázraky príbehov a využíva schopnosť, ktorú majú príbehy na spojenie s ľuďmi. Je to tiež človek, ktorý sa zaujíma o zázraky vesmíru a ktorý má v sebe stále detskú hravosť.
Dostal tu v krajine Oz vedúcu politickú funkciu a na rozdiel od niektorých interpretácií, ktoré som o ňom videl, si myslím, že náš Čarodejník ju berie vážne a je to slušný, idealistický človek, ktorý chce pre obyvateľov krajiny Oz robiť dobre. Myslím si, že moja postava chce robiť dobre všetkým druhom a živým bytostiam. Myslím si, že je v podstate dobrý.
Kľúčom k podstate mojej postavy je, keď Elphabe a Glinde hovorím: „Viete, vždy som chcel byť otcom, ale nikdy som nemal rodinu.“ A preto sa ku všetkým obyvateľom krajiny Oz správam ako k synom a dcéram, pretože chcem byť otcom, chcem byť dobrodincom a opatrovateľom.
Objavuje sa to v piesni Sentimental Man, kde som si vybudoval celý malý svet a hovorím: „Tu som ja a moja vysnívaná rodina.“ Som celkom sám. Som izolovaný a to je problém, takže teraz mám túto politickú družku, madam Morrible, ktorú v našej verzii hrá skvelá Michelle Yeoh.
