Režisér filmu Víťazoslav Chrappa, ktorý napísal aj scenár, bol doteraz známy ako televízny športový moderátor a muzikant (pôsobí v kapele Červený bicykel). Via Slovakia je jeho režisérsky debut v oblasti dokumentu. Film nesie znaky prvotiny, ale má sympatickú štartovnú dychtivosť a sviežosť. Ozvláštňuje ho aj melódia – Víťazoslav Chrappa skomponoval a s Červeným bicyklom naspieval k filmu pieseň Pútnik. Už sa o nej hovorí ako o turistickej hymne.
Je to príjemná skladba, v ktorej ma zaujali viaceré pasáže. Napríklad, že Gerlach naučí človeka pokore. Veru, podať výkon, popasovať sa s prírodou, je ťažšie (a užitočnejšie), než mudrovať o prírode spoza stola, čo je dnes najrozšírenejší šport. Vo filme Via Slovakia sledujeme skupinku kamarátov, ktorí sa rozhodli vstať a ísť. Vyskúšať si výdrž, sily na ostro a dosiahnuť víťazstvá, ktoré robia človeka šťastným.
Slušný chlapík a drogy
Hlavnou postavou dokumentu je Slavomír Duchovič, päťdesiatnik, čo tiež chcel nabrať sily, ale urobil pri tom v minulosti chybu. Energiu hľadal totiž v drogách, dostal sa na samé dno, ale vzchopil sa a závislosti sa zbavil. Ako sa vo filme zdôverí, zachránil sa najmä vďaka sestre a podobných intímnych priznaní je v snímke viac.
Foto: Filmtopia
Na to, aby znova získal životnú silu, rozhodol sa pre prírodu. Vedel, že musí vynaložiť námahu a len potom sa bude môcť znova tešiť zo života a vážiť si sám seba. Rozhodol sa, že bude putovať s kamarátmi a poznávať domovinu. Vyrazili v dobrej nálade z Bratislavského hradu a tam sa aj na konci putovania – šťastne a šťastní – vrátili.
Dokument predstavuje teda Slavomíra Duchoviča po skoncovaní s drogami. Je to ústretový, veselý, vitálny, usmievavý, rozumný človek, divák sa až čuduje, že aj takú osobnosť drogy dostali: veď vôbec nevyzerá ako nejaký zhýralec, skôr ako neviniatko. Pred krízou musel mať predsa príjemný život vyrovnaného, zrelého muža, ktorému sa darilo.
Vo filme to sám Slavomír vysvetlí – k drogám sa dostal z „úderníckych“ dôvodov. Mal sa naozaj dobre, mal peniaze, rodinu, ale chcel podávať v práci ešte väčšie výkony než podával, a tak sa začal povzbudzovať. To, čo mu predtým trvalo dva dni, urobil s drogami za 12 hodín. Zapáčilo sa mu to, on sa zapáčil drogám a už to išlo. Nieže väčšie výkony, ale pád na dno.
Foto: Filmtopia
Vzchopil sa však a na cestách prírodou dosiahol výkony, o akých predtým ani nesníval. Skúsil aj skok padákom, aj rafting, prekonával únavu a zdolával výšky. Mal tiež krízy, úrazy, plakal od bolesti, v zlosti či rezignácii chcel putovanie predčasne skončiť. Skrátka, vo filme sa stane všetko, čo sa na dlhej ceste zvykne prihodiť.
Vďaka tomu trasu preskúmal dôkladne a môže ju odporúčať aj ostatným. Putovanie okolo Slovenska sa uzatvára kolegiálnym stretnutím (výmena skúseností aj vyznanie súdržnosti národov) s českým tvorcom turistických trás, ktorý ich objavuje u susedov – v Čechách a na Morave. Overené trasy sa dajú totiž autorizovať a informácia o tejto činnosti je tiež osožným prínosom filmu Via Slovakia. Slavomír Duchovič je už v tomto smere odborníkom.
Reči sa vedú v partii
Režisér a scenárista Víťazoslav Chrappa to všetko skladá do príbehu, ktorý diváka čoraz viac vťahuje. Slavomír Duchovič hovorí napríklad aj o tom, čo bolo na závislosti najstrašnejšie (zveruje sa pri chôdzi kamošom, nie kamere, ako je v klasických dokumentoch zvykom). Bolo to vtedy, keď stratil osobnosť, hrdosť, lásku k sebe samému. Bez toho sa nedá žiť, priznáva. A v čo verí? Najviac vraj verí v ľudské dobro a cesta mu potvrdila, že je ho dosť.
Foto: Filmtopia
Na začiatku ma zarazila jednoduchosť rozprávania, film pôsobil trocha insitne, ale postupne som Via Slovakii prišla na chuť. Nie je to náučný film, ani cestovateľský dokument, na aké sme zvyknutí. Toto je bežný život, v ktorom možno vyroniť slzu a nebyť trápny, nadchýnať sa, dojímať sa, skrátka – je to film o kráse a pekných vlastnostiach. Jeho poetika vychádza z detsky čistej nátury Slavomíra Duchoviča a z básnickej citlivosti režiséra Víťazoslava Chrappu. Celé to je také rýdze chlapčenské vyznanie – obdivujú Slovensko, ako keby chodili po Amerike. Podarené niečo.
A hoci je to len letom-svetom, priblížia rôzne pozoruhodné miesta, turistické atrakcie, jedlá, zvyky, piesne, zhovárajú sa s rôznymi ľuďmi, ako keď v rozprávke stretáva pocestný všakovaké postavičky. Pri ničom sa dlho nezdržiavajú, však najmä treba zdolať trasu! Ale práve táto nezáväznosť je nákazlivá. Radosť z pohybu, z prírody, zo Slovenska samotného vytvára slobodnú, možno až trampskú atmosféru. Tvorcovia netlačia divákovi do hlavy kaleráby, hovorí sa skôr o pocitoch než o faktoch, ide o to, aby sme si uvedomili, že šťastie je aj v nohách a kým môžeme chodiť, tak hurá na túru! A najlepšie okolo Slovenska!
Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky
Via Slovakia / Slovensko 2024 / réžia a scenár: Víťazoslav Chrappa, kamera: Tomáš Bartaloš
