Zohrala dôležitú úlohu počas Okupácie Československa v roku 1968, keď spolu s kolegami vysielali z rôznych utajených miest a informovali o aktuálnom dianí. Slovenská televízia a rozhlas si túto výraznú osobnosť pripomenie na Dvojke v nedeľu 8. decembra o 20.10 h v relácii Anjeli strážni.
Čítajte viac Televízne hlásateľky vchádzali do obývačiek ľudí. Boli ako súčasť rodiny
S Blaženou Kočtúchovou a Elenou Galanovou patrila k prvým hlásateľkám.
Hlavnú úlohu pri tom zohrala náhoda. Pri nakrúcaní reportáže objavil televízny štáb v jednej z bratislavských telocviční atraktívnu blondínku. Dana, práve vydatá mladá pani, sem chodievala pravidelne cvičiť. Hneď jej dali ponuku skúsiť to v televízii. Súhlasila. Dostala na starosť reláciu Šport pre mládež, ktorá jej bola generačne i obsahom blízka.
Po čase sa jej naskytla príležitosť stať sa kolegyňou Blaženy Kočtúchovej, teda ohlasovať televízne programy. To znamenalo prakticky denné objavovanie sa na obrazovke, čo bola výborná škola pre zdokonaľovanie jej televízneho prejavu a vystupovania.
Čítajte viac Dubčeka trápilo, koľko osudov invázia ovplyvnila. Celé noci nespával
V roku 1966 jej navrhli, aby prešla na post „správarky“, teda moderátorky Televíznych novín. Vymenila tak programovú hlásateľňu za spravodajskú.
Zlomový bod jej života nastal 21.augusta 1968, kedy spojenecké vojská Varšavskej zmluvy vpadli do Československa, aby zabránili reformám dubčekovského vedenia KSČ.
Hoci v ten deň nemala mať službu, okamžite sa vydala do televízie, ktorá vedy sídlila na námestí SNP v budove dnešného ministerstva kultúry. Vysielali odtiaľ dve hodiny, kým ich nenašli sovietski vojaci a nevyhnali ich von.
Potom ešte asi desať dní, s kolegami Jarmilou Košťovou a Dušanom Polákom, vysielali z rôznych utajených miest, napríklad z televíznych garáží.
Protestovali proti okupácii, informovali o aktuálnom dianí a dodávali ľuďom odvahu i odhodlanie vytrvať v podpore dubčekovskej línie. Keď pominuli najkritickejšie dni a týždne okupácie, mohla sa vrátiť do televízie.
Lenže postupne sa začal proces normalizácie a previerok. Keďže Hermannová zotrvávala na svojom odmietavom stanovisku k zásahu „bratských krajín“, dostala výpoveď. Po prepustení z vtedajšej Československej televízie Bratislava sa 21 rokov živila ako učiteľka angličtiny a prekladateľka.
Po novembrových udalostiach v roku 1989 sa dočkala rehabilitácie. Vtedajší riaditeľ televízie Roman Kaliský vyslovil ospravedlnenie za svojich predchodcov, ktorí sa jej kedysi z politických príčin zbavili.
Dana Hermannová prijala ponuku na návrat a ešte takmer 20 rokov pôsobila na televíznej obrazovke v úlohe moderátorky. Hneď do svojej prvej relácie Tváre a postoje si pozvala Alexandra Dubčeka.
Poznala sa sním ešte z čias Pražskej jari a v časoch tvrdej normalizácie jeho rodinu často navštevovala, aj keď bol vtedy Dubček sledovaný Štátnou bezpečnosťou a kontakty s ním boli vtedy nebezpečné.
Dana Hermannová chodila moderovať aj do Prahy, odkiaľ uvádzala federálny program Objektív, prinášajúci reportáže zo zahraničia. Dlhé roky pomáhala Slobode zvierat, a tak s veľkou láskou pripravovala televízny cyklus Hľadám domov, do ktorého pripravovala reportáže o útulkoch, ktorá tiež ponúkala opustené zvieratká na adopciu.
