Galantné správanie je vlastné aj jeho postave z filmu Nerob vlny: Julien učí francúzštinu a rád by v žiakoch vzbudil nielen záujem o jazyk, ale aj obdiv k umeleckej literatúre a vôbec, chce, aby chápali krásu umenia a života. Dúfa, že pocítia radosť už pri písaní testov na túto tému a v niektorých prípadoch ju aj postrehne.
Na týchto žiakov sa sústredí a chce v nich záujem o tvorivosť podchytiť. Chvályhodná snaha sa obráti proti nemu – vraj niektorých žiakov uprednostňuje a možno to ani nie je nezištné.
Čo žiak, to ego
Okrem osobného príbehu učiteľa film skúma aj školské prostredie. Kde sú tie časy, keď žiaci sedeli v laviciach s rukami za chrbtom a občas ich pedagóg potiahol za vlasy či hodil po nich kriedu, alebo rovno kľúče. Dnes to už nie je možné. Hlavné slovo majú žiaci. Aj vo francúzskej škole v okrajovej štvrti Paríža, kde učí Julien. V jeho triede sa to hemží sebavedomými individualitami, silnými jedincami, sú to deti v puberte, čierne i biele, všetko sebavedomé, samé ego, žiadna pokora, o disciplíne ani nepočuli.
Mladý učiteľ je plný ideálov, snaží sa ich zaujať krásou a zjemniť, no je to márny boj. A keď jednu zo žiačok, 13/ročnú Leslie, pochváli, ešte vyvolá podozrenie, že si ju predchádza a že ju takto zvádza. Vraj mal pri rozhovore s ňou ruku na opasku nohavíc, čo si Leslie vysvetlila ako nechutný signál a stotožnila sa s tým celá trieda, neskôr aj škola. Zdvihla sa vlna nenávisti voči učiteľovi a na čelo útoku sa postavil brat študentky, arogantný a surový grobian.
Situácia filmu je teda načrtnutá: učiteľ je staromódna naivka, chce, aby si ho žiaci zapamätali na celý život, aby čerpali z toho, či ich naučí a aby si jeho a jeho predmet obľúbili, ako kedysi on svojho učiteľa francúzštiny. Učí vášnivo, je tolerantný, priateľský a tichý, vrúcny, čistý. Napriek tomu sa čoskoro proti nemu zomkne nielen trieda, ostatní žiaci, učitelia, ale aj podsvetie zo zázemia niektorých žiakov.
Podozrivé indivíduá sa mu vyhrážajú smrťou, pri odchode zo školy si musí dávať pozor, aby ho niekto nenapadol, musí hľadať únikové cesty a je plný obáv. V týchto častiach filmu dokázal režisér Teddy Lussi-Modeste sprostredkovať až hororovú atmosféru. Vidno, že tento príbeh je jeho skutočný zážitok, a tak presvedčivo stvárňuje, čo cítil, ako zúfalo kľučkoval vystrašený po škole. Inak je ale Julien vo filme statočný a obhajuje sa. Nebojí sa postaviť všetkým na odpor, riaditeľovi školy dokonca vyčíta pokrytectvo. Ten síce akože drží s Julienom, no v skutočnosti sa bojí protirečiť tým, ktorí učiteľa obviňujú.
Metóda chlácholenia
Nikto sa jasne nevysloví. Všetci, skrátka, Juliena nabádajú, aby „nerobil vlny a nechal to celé vyhniť“, aby nevystrkoval zbytočne rožky, všetko sa dá predsa vyriešiť metódou uchlácholenia. Alebo – radia mu blízki – prečo rovno neprizná, že je homosexuál, žije s priateľom, a teda obvinenie zo strany dievčiny je o to absurdnejšie. Julien nechce však o svojom vzťahu hovoriť v takýchto ponižujúcich súvislostiach, ale po škole sa aj tak rozchýri, že je gay.
Julien je už celkom zmagorený, potáca sa v neprajnom prostredí, napätie sa premietne aj do jeho súkromia, vzťah s priateľom sa pod tlakom udalostí skoro rozpadne. Táto linka sa odvíja samostatne, ako jeden z viacerých motívov filmu, ale je najintímnejšia a režisér do nej vložil veľa citu, možno na úkor tých dokumentárnejších. Jedným z nich je napríklad celková situácia v škole. Divák sleduje, ako sa správajú jednotlivé postavy, lepšie povedané osoby z filmu, lebo je to skôr freska celkového správania kolektívu, než drobnokresba charakterov. Niektorí žiaci sa ale začnú stavať na stranu učiteľa, čím film naberie grády.
Ešte zaujímavejšie sú postoje dospelých, najmä kolegov, ktorí tiež o situácii uvažujú. Niektorí Juliena chápu, ale situácia zostáva aj tak stále rozbitá. Zdá sa, že riešenia niet. Na konci síce vznikne nádej na dobrý koniec, ale keďže ide o inšpiráciu realitou, nekoná sa. Leslie, kvôli ktorej sa pohon na učiteľa začal, a ktorá si všetko poriadne všíma, pochopí. Uvedomí si, že učiteľ má ušľachtilé úmysly na rozdiel napríklad od jej brata a chcela by mu to priznať.
Márne pokánie
Leslie by sa chcela s Julienom aj poradiť, čo teraz? On sa už však bojí akéhokoľvek dôverného rozhovoru s ňou. Už sa popálil, už je opatrný a pred pokáním dievčiny sa uzavrie. To by mohol byť koniec filmu, no režisér akoby nedokázal skončiť. Však je to o ňom a takéto skúsenosti sa vlečú donekonečna. Lussi-Modeste sa napokon rozhodol pre metaforickú situáciu, keď je na škole vyhlásená mimoriadna situácia, akýsi všeobecný poplach (dnes tiež častý jav) a učiteľ už nervový nápor a odpor k tomu nezvláda. Však to je tak vzdialené jeho svetu krásnej literatúry!
Záver filmu je málo jasný a málo úderný, no celkovo je snímka Nerob vlny zaujímavou sondou do súčasnosti, pri ktorej nás akoby držal za ruku sympatický herec Francois Civil a spolu s nami rozoberal, čo sa to deje. Kam povedie veľké sebavedomie mladých ľudí, nekryté poriadnym vzdelaním, nekultivované citom? Ako to, že jemný a spravodlivý človek môže byť vydaný napospas neopodstatneným útokom? Ako to, že žiaci môžu ničiť, zosmiešňovať a šikanovať učiteľa? Ako to, že mu nemá kto pomôcť, lebo strach sa rozmáha a každý chce mať pokoj. Odvážlivci nanajvýš dostanú radu: Nerob vlny! Nechaj to tak, však nejako bude. Len ako?
Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky
Nerob vlny / Francúzsko, Belgicko 2024 / r. Teddy Lussi-Modeste, h. François Civil, Shaïn Boumedine, Mallory Wanecque, Agnès Hurstel, Mustapha Abourachid, Francis Leplay, Fadily Camara, Walid Afkir, Gigi Ledron